Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Animovaný
  • Komedie
  • Akční
  • Krátkometrážní

Recenze (134)

plakát

Pink Floyd: The Wall (1982) 

Niekedy jemný, miestami zas hlboký mráz behá mi po chrbte ako píšem tieto riadky. Analýza konceptuálneho dvojalbumu tu.

plakát

Jurský park (1993) 

Zo Spielbergových filmov je cítiť čistá radosť z filmárskeho remesla a láska k rozprávaniu príbehu. Lepil som nálepky do časopisu, na Vianoce som dostal obrovského plastového Tyranosaura Rexa a totálne som prepadol gigantickému svetu dinosourov a jašterov. No a odvtedy mi to zostalo, keď dvíham nejaký vápencový kameň, vždy dúfam, že tam nájdem nejaký zachovalý odtlačok jašterovho zubu.

plakát

2001: Vesmírná odysea (1968) 

Hyperboloids of wondrous Light , Rolling for aye through Space and Time, Harbour those Waves which somehow Might, Play out God's holy pantomime. (Alan Turing)

plakát

12 úkolů pro Asterixe (1976) 

Hominescenčné retrospektrálne sekvencie vrstvené na aplikovatelné naratívne stratégie sú v tomto filme retrospektívne spjaté s adhéziou centrálnej minulosti žánrovej histórie. Napriek tomu, že sú adekvátne. Jedným z autorových sebaukájacích substitúcií je možnosť vždy ponúknuť kontexty mimo fabulárnych konvencií, bez ohľadu na frikčné schémy automaticky replikované z podobných nemeckých animovaných systémov. Tento potup definovaný Bouliérom ako trakčná definícia s konzistentnými implicitnými tvrdeniami je však zobrazený skrz prizmu intuitívneho vstrebávania, čo z vedľajších nadinterpretácií robí tvrdenia ekvivalentné Jordanovej čiare vedenej mimo systému. Postavy teda postupujú z príbehu smerom ku katarzii bez toho, aby bola narušená diegetická koncepcia kmeňovej a primitívnej hudby, ktorá inštrumentalisticky poňatá slúži ako synchronizácia pre rýchle zábery, čím narúša dynamiku mimo nej. Môžeme teda poňat túto rovinu ako antitézu k manklifikantným abstrakciám, čo však dosiahneme len za cenu, že tomuto komentáru nikto nebude rozumieť. To sa ale stane poloevidentným až po denoumentácii a to je (ako je už teraz zjavné) pri kulminačných schémach neskoro. Napriek tomu však tomuto sekvencionalistickému opusu nemôžno uprieť humor, ale možno ho vysvetliť faktacionálnym tvrdením, že postavy sú vtipné, preto-že sú animované a teda nie su skutočné. Bodka. Bodká!