POMO

Nečakajte dobrodružný eye-candy výpravný epos, akým bolo Woo-ove Krvavé pobrežie. Postavy tu rozprávajú šifrovane a o politických súvislostiach, ktorým normálny divák nemôže rozumieť. Snímka skáče po historických obdobiach, vymieňa postavy okolo ústrednej dvojice, a precítenie drámy kohokoľvek či pochopenie zmyslu jeho cesty je iba pre pozvaných (medzi ktorými nie som). Zlatý Tiger a drak, kde sme mali tri postavy, ciltivú drobnokresbu ich vzťahov, pomalé, poetické rozprávanie a to neodolateľné, exotické kúzlo ďalekého východu. Veľmajster je úplne o inom. Hudba ale ako vždy u Kar-waia výborná (v závere potešila variáciou Morriconeho motívu z Vtedy v Amerike) a bojové scény slušné.

Epizódky z života rímskej smotánky, ktoré sú samé o sebe filmárskym glamourom. Obrazový klienot, abstraktný nielen vizuálne, ale i obsahovo. Na jeden raz sa to vstrebať nedá, to množstvo myšlienok a reflexií vyžaduje opätovné zhliadnutia. A aj keby ste ich opätovne stále všetky nepobrali, zostanete atmosférou a eleganciou filmu omámený. Súhra kamery a strihu, nad ktorou zostáva rozum stáť. Sorrentino je mimozemšťan. Úvodná diskopárty Veľkej nádhery schováva celého Veľkého Gatsbyho do vačku.

Kill Bill 3: Kill the Priest, aneb francúzske zavŕšenie tarantinovej trilógie Bastardi-Django-?. Odvážna, cynizmom presiaknutá groteska o sakra vážnych veciach. Film, ktorý by ste nečakali, ale ste radi, že je.

Nápad za milión, zasadený na malebné chorvatské pobrežie. Preslnené exteriéry, pohodová atmosféra sviežeho balkánskeho strihu, komické postavičky, ľudový i inteligentný humor (skvelé narážky na církev). Medzi vážnymi festivalovými drámami skvelé uvolnenie, pritom vkusné a filmársky na úrovni.

Akoby si Haneke (opäť poháňaný potrebou skúmať ľudskú dôstojnosť) skúšal inscenovanie pred kamerou – bez potreby zasiahnuť diváka uceleným príbehom. Chronologicky rozhádzaná mozaika úryvkov z príbehov skupiny ľudí, ktorí si vzájomne ovplyvnili denné fungovanie. Pozorovanie chovania postáv v dlhých záberoch bez hudby. Niekoľko TOP scén, pri ktorých nedýchate, a niekoľko scén, bez ktorých by bol film súdržnejší, jednoduchší pre vnímanie a emocionálne viacej angažujúci. Pre žrútov Hanekeho podnet pre hodinové diskusie. Vyborná Juliette Binoche.

Wheatley s kamošmi zobrali historické kostýmy a veľký ventilátor, zašli na pole, dali si houbičky a natočili čiernobiely nezávislý film. Devaťdesiatminútová otázka "Som mimo ja, alebo tento film?" zodpovedaná zhruba v dvoch tretinách.

Na oko banálny skutočný príbeh (s tragickým koncom) zo života radového černocha a jeho rodiny. Spracovaný však tak kvalitne, že si vás získa a vaše oko nenechá suché. Výborný Michael B. Jordan, výborná réžia.

Ani zábava, ani zaujímavý osobitý art. Bez emócií, vzrušenia, poetiky, čohokoľvek.

Francois Cluzet prakticky nezlezie z plátna a film drží úspešne na ramenách - nečitateľným prejavom s kamennou tvárou udržuje diváka celý čas vo zvedavosti, čo má za ľubom a ako to prevedie. Vo výsledku sa toho ale zas tak moc neudeje a film zostane iba remeselne slušne sfilmovanou skutočnou udalosťou, ktorá pre neznalých našincov nie je takou atrakciou ako pre žabožrútov, ktorí ju mali za mediálnu udalosť roku. Midnight City od M83 v záverečných titulkoch potešilo.

Precítiť túto trpiteľskú odyseu do morku kosti mi bránil fakt, že trpiteľ ju podstúpil opakovane a dobrovolne. Cynicky povedané: "Kto chce kam, pomôžme mu tam." Tore tanzt nekritizuje vieru, neobhahuje idealizmus ani netrestá zlo, prameniace z temných kútov človeka. Iba ich, premýšľajúc, necháva vojsť do extrémnej a tragickej konfrontácie. Odvážne a silné.