Cure

Znepokojivý, mrazivý thriller s pomalou, ale poriadne tuhou, miestami až hororovou atmosférou. Detektív Takabe vyšetruje miestne vraždy, páchané rovnako brutálnym spôsobom, pri ktorých sa našli aj páchatelia, no nemajú žiadny motív. Následne sa objavuje zmätený mladík, trpiaci extrémne krátkou pamäťou a detektív zisťuje, že ho so všetkými vraždami niečo spája. Film má skvelý, prepracovaný dej, ktorý vyžaduje premýšľanie a na diváka sám od seba nevybalí to čo sa v ňom skrýva, čo sa naplno prejaví v nejednoznačnom závere. Svojím dospelým, nekomerčným spracovaním, pomalým plynutím a špecifickou atmosférou, ktorú by som opatrne prirovnal k mixu Seven a Audition, tvorí naozaj netradičný a hlboký kúsok. Mňa však tá pomalosť miestami až príliš ubíjala, hoci výsledný dojem je jedno malé wow. A to, že nad filmom intenzívne premýšľam aj ďalšie dni po pozretí je tiež iba pozitívom. (02.07.2011)

Kiyoshi Kurosawa natočil v tomto tisícročí niekoľko filmov, ktoré sa mi dosť páčili a pomerne vysoké očakávania som mal aj od tejto jeho klasiky, keďže už len pri Kairo, ktoré natočil o pár rokov neskôr mi dokázal, že vie perfektne pracovať s atmosférou, ktorá je pri takýchto mysteriózne ladených krimi thrilleroch veľmi potrebná, ale tentoraz sa neubránim sklamaniu. Zápletka na prvý pohľad pôsobí dobrým dojmom a síce nemôžem povedať, že by dej bol zlý, pozeralo sa mi na to celkom dobre a pár momentov sa vydarilo, ale inak mi už prakticky po chvíli bolo jasné, že z tohto nič výnimočné nebude, hlavne sa mi to celé zdalo až príliš monotónne, chcelo by to podstatne lepšiu gradáciu, takto sa to v pomalom tempe a bez nejakých zapamätaniahodných scén nieslo až do konca. O nejakej žánrovej akcii sa tu tiež moc hovoriť nedá, skôr len pár priemerných usmrtení. Po stránke obsadenia poteší hlavne charizmatický Koji Yakusho v hlavnej úlohe, ktorého vždy rád vidím a hlavne pri takýchto postavách, ale nájde sa aj pár známych tvárí v menších úlohách. No chcelo by to lepšieho záporáka, čo by to výrazne oživilo. A Kiyoshi Kurosawa síce neodviedol zlú prácu, ale aj tak som od neho čakal viac, komorné krimi thrilleri s nižším rozpočtom mi neprekážajú, takže vizuálne som s tým nemal problém, ale tá atmosféra mohla byť omnoho lepšia a ani napínavé mi to moc neprišlo. Takže neľutujem, že som si to pozrel, Cure ma zaujal už dávnejšie, ale očakával som atmosférickú japonskú klasiku a dostal som skôr len obstojný žánrový priemer na jedno pozretie. 64% (14.03.2016)

Ufff ... Tak tohle je skvost!!!! Geniální, téměř, geniální japonské dílko ... Má to ale dvě "ale". To první je, že tenhle film opravdu není pro každého a ne každý ho zcela pobere a tím pádem i procítí "uvnitř". Druhé ale je, že základní premisa - systém/technika - se kterou film pracuje, je nesmysl. Dobře, ale je to film, horor, zábava, tak jsem přistoupil na mírně naivní druhé "ale" a film mne doslova pozřel, vzal mi téměř půdu pod nohama, vyděsil, zdeptal, zadusil a vyplivnul do kouta ... Pokusím se podat obsah filmu trochu jinak, než asi většina uživatelů zde ... Představte si, že máte zabijáka, který osobně nikoho nezabije, navíc působí úplně vypatlaně, ale dokáže slovy, dialogem, vyptáváním a dalšími psychologickými technikami přimět každého, a tím myslím doslova každého (!!) člověka k následné vraždě. Na druhé straně máte detektiva, který pomalu, ale jistě zjišťuje, co je tenhle "parchant" zač a snaží se jej dostat. Ten film je vlastně takový "souboj titánů", trochu podobný v tomto směru řadě Jihokorejským filmům posledních let. Detektiv jedinný má jedinou výhodu oproti všem ostatním. Tím je skutečnost, že se stará o manželku, které silně progreduje roztroušená skleróza/demence. Proč je toto pro něj paradoxně výhoda v konfrontaci s "psychošílencem" je docela dobře vykresleno ... Záhadný zabiják je například schopen zmanipulovat policistu, aby ho pustil z vazby a zabil kolegu. Cokoliv, nikdo pro něj není překážkou. Navíc to dělá s TAKOVOU SAMOZŘEJMOSTÍ, že z toho jde opravdu strach!! Scény, kdy hlavní hrdina poprvé vyslýchá "psychošílence" na policejní stanici, kdy ho hledá v temném skladu, kdy jej navštíví v cele jsou doslova gigantickým-psychologickým soubojem neuvěřitelného kalibru. U toho jsem ani nedutal, přitom všechno se odehrává jen v rámci rozhovoru!!! Přitom je to víc, a mnohem napínavější, než sebešílenější akční scény!! Chvílemi film dosahuje tak tíživé atmosféry a na tlaku na psychiku diváka, že jsem z toho šel opravdu do kolen. Závěr je pak už jen totálním výstřelem děla mezi oči ... Nepředvídatelné, naúnosné, těžkotonážní, ultra-psychologické ... Nedoceněný SKVOST!!!! (zřejmě jen pro vyvolené ...). (02.07.2011)

Čo sa konkrétne teda týka tohto japonského režiséra Kijoša Kurosawu, ktorý i napriek tomu, že nemá vôbec nič spoločného so svojim mimoriadne slávnym menovcom Akirom, s ktorým sa mimochodom stretávam po prvýkrát, a pevne verím, že nie naposledy, tak som zároveň naprosto presvedčený zrovna o tom, že toto pozoruhodné, kinematografické diel(k)o z roku 1997, ma nielen v plnej miere dosť zaujalo a nadchlo, ale súčasne tiež malo k priamej dispozícii i práve toľko rôznych a špecifických vlastností, koľko skrátka ani nebolo zapotreby (v podstate tým mám na mysli predovšetkým to, že autor svoj film obohatil viacerými motívmi a značnými aspektmi) , a to od samotnej, akustickej stránky, vďaka ktorej to naprieč touto snímkou len tak väčšinou poriadne dunelo, skrátka, zvuk bol jednoznačne dominantným článkom tohto 「vedeckého thrilleru」 , čím sa následne konečne dostávam i k tomu, čo môže vari divák napokon od tohto znepokojivého, aj vskutku k tomu i nemenej desivého filmu, vlastne očakávať, t.j. dianie okolo rozporuplného detektíva Keničiho Takabea, ktorý je/nie je na stope snáď ešte rozporuplnejšej postave, než je predsa on sám, samozrejme, že moje tvrdenie je zatiaľ ešte mierne『pritiahnutým za vlasy』 , pretože, nakoľko obidvaja stoja na opačných stranách barikády: zákon & zločin, tak je táto poznámka momentálne absolútne neprípustnou..., rovnako sa opierajúci aj o psychologické a mysteriózne prvky, kedy tým pádom uzrelo svetlo sveta Vyliečenie s naozaj dusnou atmosférou, a to ani nehovoriac o samotnom zakončení tejto snímky, nad ktorou budú visieť samé otázniky, alebo ani nie, keďže sa to dalo očakávať...? • Po scenáristickej stránke to môže pôsobiť trošku mätúco, no zdanie väčšinou iba klame, lebo to do seba všetko náramne kvalitne zapadá, ako povedzme ozubené koliesko do hodín, i keď zase na druhej strane nepopieram ani to, že postupne prebiehajúca línia udalostí, ma čoraz intenzívnejšie prekvapovala, až som (z)ostal z nej totálne zarazeným. • Protagonistu stelesnil 「chameleónsky predstaviteľ」 , Kódži Jakušo, ktorý ma čím ďalej, tým viac prekvapuje, keď sa podľa mňa jedná o špičkového herca s vysokým, tvorivým potenciálom. • Zaujímavo nakrútený film, nad ktorým budem ešte hodnú chvíľu premýšľať.    (21.05.2023)

Séria záhadných vrážd. Séria páchateľov. Jeden spoločný znak. Písmeno X vyrezané do hruďohrdla obetí. Čo alebo kto spája páchateľov? Na scénu vstupuje záhadný mladík. Nič si nepamätá. Všetko zabúda. Náhle kadečo vie. Jeho čudné správanie vyšetrujú policajti i psychiatri. Na scénu vstupuje záhadná minulosť mladíka - štúdium medicíny. Niečo sa akoby odmotáva, niečo naopak zamotáva. Čím ďalej do histórie sa v pozícii diváka dostanete, tým viacej blúdite v zákrutách mladíkovej duše. Čo všetko vedel? Aké motívy ho viedli k jeho správaniu? Potom tu máme vyšetrovateľa a jeho psychicky chorú ženu. Mladíkovi sa v slabej chvíli posťažuje, ako ťažké je hrať pokerovú, neúprimnú tvár v práci, že nič z jeho rodinného psychického pekla s manželkou sa ho akoby netýka. Mladík počúva. Jeho posolstvo nekončí. Čašníčka v závere berie do rúk ostrý nôž. Akoby chcela rezať X. No nevieme. Opona padá. Titulky. Tajomné posolstvo aj príbeh o zákrutách duše, niekedy ovplyvňovanej silnou mysľou niekoho iného. Zámerne nedovysvetlené, ponechané na douvažovanie a domyslenie divákom. (09.04.2021)