Cure

Kiyoshi Kurosawa natočil v tomto tisícročí niekoľko filmov, ktoré sa mi dosť páčili a pomerne vysoké očakávania som mal aj od tejto jeho klasiky, keďže už len pri Kairo, ktoré natočil o pár rokov neskôr mi dokázal, že vie perfektne pracovať s atmosférou, ktorá je pri takýchto mysteriózne ladených krimi thrilleroch veľmi potrebná, ale tentoraz sa neubránim sklamaniu. Zápletka na prvý pohľad pôsobí dobrým dojmom a síce nemôžem povedať, že by dej bol zlý, pozeralo sa mi na to celkom dobre a pár momentov sa vydarilo, ale inak mi už prakticky po chvíli bolo jasné, že z tohto nič výnimočné nebude, hlavne sa mi to celé zdalo až príliš monotónne, chcelo by to podstatne lepšiu gradáciu, takto sa to v pomalom tempe a bez nejakých zapamätaniahodných scén nieslo až do konca. O nejakej žánrovej akcii sa tu tiež moc hovoriť nedá, skôr len pár priemerných usmrtení. Po stránke obsadenia poteší hlavne charizmatický Koji Yakusho v hlavnej úlohe, ktorého vždy rád vidím a hlavne pri takýchto postavách, ale nájde sa aj pár známych tvárí v menších úlohách. No chcelo by to lepšieho záporáka, čo by to výrazne oživilo. A Kiyoshi Kurosawa síce neodviedol zlú prácu, ale aj tak som od neho čakal viac, komorné krimi thrilleri s nižším rozpočtom mi neprekážajú, takže vizuálne som s tým nemal problém, ale tá atmosféra mohla byť omnoho lepšia a ani napínavé mi to moc neprišlo. Takže neľutujem, že som si to pozrel, Cure ma zaujal už dávnejšie, ale očakával som atmosférickú japonskú klasiku a dostal som skôr len obstojný žánrový priemer na jedno pozretie. 64% (14.03.2016)

Kiyoshi Kurosawa mě zaujal už svým snímkem „Kairo“, který byl natočený v podobně depresivním duchu. „Cure“ má ale lepší, zajímavější příběh a skutečně je skvělý ve své gradaci, která je temnější a temnější, na diváka dopadá stále větší tíha, aby pak došlo k finále, které s ním teprve zahoupe. Kdyby se japonským filmům v Evropě více dalo, konečně bychom snad pochopili, že není proč se jich bát, ale spíš bychom si uvědomili, proč je obdivovat. (18.04.2014)

Nejvíc tu působí stísňující prostředí. Neútulné nemocnice, zanedbané doby, oprýskané zdi. K tomu minimum hudby a podivný vývoj, kdy se nedá věřit ničemu, co postavy vidí a slyší. Postava policajta a jeho kamaráda psychologa tu funguje výborně, jak ta profesní, tak ta soukromá část. A na konci do sebe všechno brutálně zapadne. Dobrý, fakt dobrý. (26.09.2023)

Když vás svrbí, tak někoho rozkuchejte a uleví se vám. Tohle jsem si z filmu odnesl. Neskutečně zbytečně dlouhé scény, neuvěřitelně depresivně podané japonské město, lidské vztahy, všechno. Příběh jak z Fallen, akorát zde chybí kladný hrdina (Kijoši nějak zapomněl na Vonnegutova pravidla). A pokud se mohu dopustit SPOILERU, tak jsem asi po půl hodině projekce prohlásil, že jestli zabije polda svou manželku, tak mě takový konec nas.ere, tak hlásím, že nas.ral. KONEC SPOILERU Některé prvky, vedení kamery, rámování apod., využití ruchů místo hudby. mi přišly zajímavé, ale celkově jde o pro mne zbytečný film. (05.11.2023)

Čo sa konkrétne teda týka tohto japonského režiséra Kijoša Kurosawu, ktorý i napriek tomu, že nemá vôbec nič spoločného so svojim mimoriadne slávnym menovcom Akirom, s ktorým sa mimochodom stretávam po prvýkrát, a pevne verím, že nie naposledy, tak som zároveň naprosto presvedčený zrovna o tom, že toto pozoruhodné, kinematografické diel(k)o z roku 1997, ma nielen v plnej miere dosť zaujalo a nadchlo, ale súčasne tiež malo k priamej dispozícii i práve toľko rôznych a špecifických vlastností, koľko skrátka ani nebolo zapotreby (v podstate tým mám na mysli predovšetkým to, že autor svoj film obohatil viacerými motívmi a značnými aspektmi) , a to od samotnej, akustickej stránky, vďaka ktorej to naprieč touto snímkou len tak väčšinou poriadne dunelo, skrátka, zvuk bol jednoznačne dominantným článkom tohto 「vedeckého thrilleru」 , čím sa následne konečne dostávam i k tomu, čo môže vari divák napokon od tohto znepokojivého, aj vskutku k tomu i nemenej desivého filmu, vlastne očakávať, t.j. dianie okolo rozporuplného detektíva Keničiho Takabea, ktorý je/nie je na stope snáď ešte rozporuplnejšej postave, než je predsa on sám, samozrejme, že moje tvrdenie je zatiaľ ešte mierne『pritiahnutým za vlasy』 , pretože, nakoľko obidvaja stoja na opačných stranách barikády: zákon & zločin, tak je táto poznámka momentálne absolútne neprípustnou..., rovnako sa opierajúci aj o psychologické a mysteriózne prvky, kedy tým pádom uzrelo svetlo sveta Vyliečenie s naozaj dusnou atmosférou, a to ani nehovoriac o samotnom zakončení tejto snímky, nad ktorou budú visieť samé otázniky, alebo ani nie, keďže sa to dalo očakávať...? • Po scenáristickej stránke to môže pôsobiť trošku mätúco, no zdanie väčšinou iba klame, lebo to do seba všetko náramne kvalitne zapadá, ako povedzme ozubené koliesko do hodín, i keď zase na druhej strane nepopieram ani to, že postupne prebiehajúca línia udalostí, ma čoraz intenzívnejšie prekvapovala, až som (z)ostal z nej totálne zarazeným. • Protagonistu stelesnil 「chameleónsky predstaviteľ」 , Kódži Jakušo, ktorý ma čím ďalej, tým viac prekvapuje, keď sa podľa mňa jedná o špičkového herca s vysokým, tvorivým potenciálom. • Zaujímavo nakrútený film, nad ktorým budem ešte hodnú chvíľu premýšľať.    (21.05.2023)