Snídaně šampionů

Radek99 píše, že film nemá cenu sledovat bez předchozí četby knihy. Já bych šel ještě dál a řekl bych, že ani potom ... Bez četby knihy by asi zůstal v mysli zmatek, po předchozí četbě knihy (můj případ) zůstává vztek a znechucení. Alespoň 1 dávám za odvahu vzíti si za předlohu velmi obtížný text a onen cimrmanovský přínos ve smyslu: "...nebyl to právě Alan Rudolph, kdo světu ukázal, že tudy cesta nevede!". (19.08.2008)

Neviem, aké sú Vonnegutove knihy, žiadnu som nečítal, no keď sa sfilmujú, vždy z toho vzíde nejaká podivnosť. Teda aspoň všetky tri filmy, ktoré vznikli podľa jeho kníh a ktoré som videl, také boli. Pripadalo mi to, ako nejaké halucinácie narkomana, ktorý si dal dávku. Herci sa snažia a zachraňujú čo sa dá, no je to márna snaha. Dlho som sa rozhodoval medzi * a ** a práve kvôli hereckým výkonom som sa priklonil k **. (14.06.2003)

Tak toto bola fakt maximalna blbost , neviem si predstavit ze kvoli comu v tom Willis hral . A ci uz bola kniha skvela alebo nebola , neznamena ze film je skvely tiez . A nedam ani hviezdicku , lebo film nestal ani za halier . Komedia , na ktorej sa neda zabavit nieje komedia , no a tento film patri medzi nezaraditelne zanre . (09.02.2010)

Na úvod dám do pozornosti, že postoj a prístup niektorých užívateľov csfd je na zaplakanie, čoho dôkazom (a filtrom) je práve profil tohto filmu. Je predsa blbosť separovať literatúru a film (tieto tendencie možno vyhľadať práve tu, v komentároch podaktorých užívateľov) – oni totižto patria k sebe, sú so sebou úzko späté a toho dôkazom môže by aj táto snímka, adaptácia prózy K. Vonneguta. ......... Preniesť dielo s obsahom a štruktúrou, akú majú práve Raňajky šampiónov, je jednoznačne veľké sústo. Adaptovať niečo také nie je dobrý, ale veľmi zaujímavý nápad a hutná výzva. Mohlo to dopadnúť všeliako, škála je široká – od úplného fiaska až po úžasný zážitok, rozoberajúci originálnym štýlom základné filozofické otázky. Pri kontakte s finálnym produktom práce možno skonštatovať, že práca sa vydarila, film sa nachádza niekde pri strede, bližšie k druhej, kladnej polovici škály. .......... Filmové spracovanie v eliptickom prístupe šikovne a s rozumom podáva Vonnegutovu prózu, základné motívy prenáša do audiovizuálnej podoby sviežo a účinne, z množstva vychytávok, detailov a kreatívnych maličkostí zostáva len výťah, našťastie dostatočne hustý, súmerný. Veľmi pekný je jasný presah charakteru obsahu do obrazu – šikmé uhly kamery, ostré farby, tragikomická cesta K. Trouta po zdevastovanom prostredí zrazu preseknutá záberom zo streštenej reklamy D. Hoovera, alebo skvelo nakrútené (nasnímané) prvé stretnutie s Waynom Hooblerom, taktiež s krásnou plynulosťou vsunuté ilustrácie z knihy pôsobia slušný divácky pôžitok, hlavne pre čitateľov, absolventov prózy. Skvelo podfarbená hra s, oproti predlohe, viac do popredia posunutou a elipsovito stuženou dejovou líniou. Expresívny trip, ktorý si užívajú najmä herci v stvárňovaní svojich "pošahaných" úlohách, často krát nie sú mimicky nič dlžný Messerschmidtovým bustám . Opozitnú stránku vytvára záver. Tu sa mohlo ubrať zo sentimentálnosti a patetickosti, s ktorou sa zbytočne ambuluje na úkor pôsobivosti záverečných, zbytočne prefarbených, minút, čo stíha mierne narušiť finálny dojem . ........ Vonnegutovej „ujetosti“ bolo učinené zadosť. V rámci možností obmedzení, avšak kde sa poskytol priestor na rozlet, tam bol aj plnohodnotne využitý, vyplnený. ......... Jednu vec majú Raňajky šampiónov v oboch formách spoločnú – tú streštenosť pevne držanú ((bez zadržania) v rozumne flexibilnej forme. Nehrozí žiadny rozpad , roztrieštenie celku a následný rozpad celého dojmu (jedine jeho čiastočné narušenia), celok sa ohýba a tvaruje, neustále pritom naberá zaujímavé tvary, aj keď nie až tak zaujímavé a unikátne, ako tie knižné. V istom zmysle sú Vonnegutove knihy ako oblaky – unesene ich sledujete, plynú, postupne nadobúdajú rôzne tvary a formy, každý si v nich môže nájsť niečo svoje, napriek uneseniu zachytávajú odrazy bežného života spoločnosti – dá sa v nich skvelo odpútať a sledovať veci s nadhľadom. Unikátna kniha obstojne prenesená na plátno. Svieže, menej uletené, viac pri zemi sa držiaci výstrelok. (20.08.2013)

Ačkoliv se kniha může jevit jako bezdějová snůška keců, je to sranda a film je její zdařilou adaptací, obsahující jak Vonnegutovy kresby tak geniální praštěná herectví Bruce Willise, Nicka Nolteho a hlavně Omara Eppse. Ten je boží. Však kdo knihu nezná, nebo se mu nelíbila, film u něj nemá šanci. A dotyčný nemá ani šanci film dokoukat. (18.12.2008)