Nůž ve vodě

Nůž ve vodě nese rukopis Romana Polańského (pozd. Hořký měsíc, Bůh masakru). Film je o manželské dvojici, jejichž vztah naruší třetí osoba zvenčí. Postupně se průběh filmu mění. Od uvolněné atmosféry přes psychologickou hru , když se objeví zbraň, bojíme se o život některé z postav. Dojem je umocněn tím, že se vše odehrává v omezeném prostoru v autě, na jachtě a opět v autě. Střet mužů, ale ještě více jejich eg, střet nejen generační, ale i sociální. Mladík intelektuálně nestačí na manžela, ten toho zneužívá ne fér způsobem. Žena zde buď urychluje nebo umožňuje jejich reakce, ale sama se nemění a zůstává chladná. Na konci filmu se projeví její cynizmus a vlastně i psychická převaha. Kdo má rád psychologická dramata též doporučuji. (22.07.2014)

Konstrukce vytváří příběh, jenže by to mělo být naopak. Polanski píše stylem Agathy Christie - postavy se chovají účelově dle autorčina přání a zápletky - a i když prokazuje talent a obratnost, pach umělosti z příběhu nevymizel. Mladý stopař se ještě nenaučil hrát partnerské nenávistné a manipulativní hry, ale za den pobytu na jachtě se od manželského páru hodně naučí, a sám prokazuje veliké nadání (viz závěrečných dvacet minut). (12.12.2009)

Na Romanov debut som bol dlhšiu dobu zvedavý, a nie a nie, sa k nemu dostať. Je to vynikajúci, výnimočný snímok, ktorému stačia maximálne traja herci, k tomu na začiatok jedno auto, v ktorom budú najprv sedieť dvaja z nich, t. j - manželský pár : Andrzej a Krystyna, títo o krátku chvíľu na to, vezmú so sebou TURISTU - stopára, ktorého takmer Andrzej zrazí, vykoľajený z toho, následne tomuto mladému mužovi ponúkne zvezenie, blížia sa do prístavu, kde ich čaká pekná JACHTA, s ktorou plánujú vyplávať na šíre jazero, pričom drzý, namyslený, arogantný Andrzej navrhne, aby tento cudzinec išiel s nimi... Tak sa aj stane. Chvíle pohody, vystriedajú pästné súboje, ale to už zachádzam priďaleko. Aj na samotný nôž dôjde, ktorý nakoniec skončí tak, ako napovedá názov filmu. Jedna atraktívna žena, ktorá tak zo začiatku nevyzerá, tie okuliare jej nepasujú, sa postupne stáva dominantnou samicou, o ktorú budú stáť obaja chlapíci, ktorí si idú po krku. Veľmi psychologicky pôsobiaci film, so skvostnou black and white kamerou, ktorá robí svoje, samozrejme atmosféra, je podchytená práve touto technickou zložkou, ktorá vytvára doslova zázraky, ktoré ovplyvnia nezainteresovaného diváka, ktorý to nečaká. Jolanta Umecka v úlohe Krystyny, je fascinujúca, Leon so Zygmuntom, sú skvostní, ako pozerám, druhý pán na holenie, mal ešte niekoľko zaujímavých príležitostí, predviesť sa. Zo všetkých, sa najviac, aj tak predviedol, samozrejme, budúci veľký režisér Roman Polaňski, ktorý si o pár rokov na to, zažil také situácie, z ktorých sa doteraz ešte nespamätal. Automatická povinnosť vidieť legendárny poľsky počin. (15.02.2017)

Neskorší hanekeovský princíp hry, kolidujúcich hier a snahy o ovládnutie ich pravidiel v prvom a poslednom Polanského poľskom filme. Rebelujúca mládež x dospelí príslušníci vyššej vrstvy (tento motív sa ďalej zaplieta v modele manželstva, ktoré je už od úvodnej scény príjazdu auta, kedy len vidíme, ale nepočujeme hádku, prezentované nepokojne ako hladina jazera počas búrky), pomalé tempo rozprávania a krásna kamera. To všetko za sprievodu Komedovej príjemnej hudby úhľadné zabalené do podoby komornej čiernobielej drámy. Len škoda, že toľko trvá dostať sa k záverečnej sérii zvratov, čo je vlastne moja jediná väčšia výčitka. Nepríliš lichotivý obraz doby a zároveň produkčne náročný film, pri ktorom bol Polanski kvôli nezhodám nútený vymeniť scenáristu, ktorého text bol i tak 4-krát odstavený z produkcie, až napokon hneď po svojom debute Polanski Poľsko definitívne opustil a začal natáčať v zahraničí. Inu, aj také sú príbehy veľkých režisérov. 75% POZNÁMKA: Zhliadnuté v rámci semináru o poľskom filme. (23.10.2014)

První půlku jsem čekal, že se z někoho vyklube vraždící psychopat, a příjemně mě překvapilo, že na takové lacinosti nedošlo. Soupeření dvojice kohoutků ani ne tak o stranou stojící a stále méně pobaveně přihlížející Krystynu, jako o to, čí ego je větší a čí póza udržitelnější, je vyobrazeno životně, ba dá se říci zábavně; v nejednom mužském diváku se jistě ozve potrefený houser. K tomu suverénní kamera a neméně suverénní ságo. (26.12.2012)