Režie:
Gabriele SalvatoresKamera:
Italo PetriccioneHudba:
Ezio BossoHrají:
Aitana Sánchez-Gijón, Dino Abbrescia, Diego Abatantuono, Susi Sánchez, Giuseppe Cristiano, Giulia Matturro, Mattia Di Pierro, Riccardo Zinna (více)Obsahy(1)
Italsko-španělsko-britský film se odehrává v parném létě roku 1978 v idylickém městečku na Sicílii. Vypráví o devítiletém Michelovi, který náhodou zjistí, že v podzemní sousedního domu je držen v zajetí unesený chlapec Filippo. Neví, komu se má se svým objevem svěřit a postupně zjišťuje, že dospělí, včetně jeho vlastních rodičů, se nehodlají do ničeho plést a dokonce ho varují, aby na všechno, co viděl, zapomněl. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (64)
Člověk se vždycky bojí, když jde o adaptaci jeho oblíbené knížky. Ale v případě tohoto filmu to nemohlo dopadnout lépe. Jako by se vaše představy zrealizovaly a vy tak měli pocit, že se můžete stát taky filmařem, protože to je přesně tak, jak jste si přáli. Ammaniti je mistr příběhů. Film, mě stejně jako kniha, vtáhl do studny slov dětského hrdiny, jehož příběh vzbuzuje strah i smích. Syrový a něžný příběh o krutosti světa. ()
Hrejivé podobenstvo o morálnom vývoji na prahu mladosti, kedy stále ešte detskými očami nazeráme priamo do sveta dospelých. Do sveta po ktorom prirodzene túžime, zároveň mu ešte nie celkom rozumieme. Dokážeme ho už vážiť, ale rovnako tak sme pripravení aj na nejaký ten kompromis. Našťastie sme zatiaľ nestratili kontakt so šírim svetom fantázie, počúvame jej odkaz a dokážeme sa - kým nám ona ešte stále kryje chrbát - odhodlať k rozhodnutiam. ...No a nakoniec (a to hlavne) je Nemám strach príbehom o potrebe odvahy ako jednej zo základných cností. Nie však iba o prostom zápase so strachom z neznámeho, ale o odvahe nepoľaviť a vzoprieť sa tomu, s čím v tom inak úžasom svete (dospelých) nesúhlasíme. ********* A nakoľko tu máme čo dočinenia s neobvykle zrozumiteľným, no predsa len silne poetickým, do výrečných metafór zabaleným a akoby z pohľadu detských očí vyrozprávaným príbehom, sú akékoľvek výčitky ohľadne gýčovitosti, nereálnosti, naivity či malej uveriteľnosti nevďačné a krátkozraké. Tento výlet do sveta polozabudnutých spomienok na úžasné dobrodružstvá totiž ponúka vzácne očisťujúci zážitok a je len na nás, koľko z jeho čírosti prijmeme. Aj kvapka z toho môže znamenať veľa, preto neváhajte a skúste. ()
Film: Farebný. Žáner: Drámička lajtka. Prostredie: Nádherne ohyzdný sicílsky vidiek, ktorý už neobývajú ani červotoče a baktérie vraj tiež túto dieru opustili. Hudba: Nejaké sláčikové kvarteto až sexteto, ktorého vrzúganie akosi išlo kus tažšie do rytmu subtropického podnebia. Dej: Príjemne sa vlečúci. Tempo: Tardo, vhodné najmä na poopičné stavy. Strih a kamera: Tie našťastie prekročili latku televíznych inscenácií. Hodnotenie: Spokojnosť. ()
Veskrze průměrný thrillero/horor, kterému ve srovnáním se španělskou či mexickou novou vlnou (hned jsem si vzpomněl na atmosférického Prince bez království) chybí jakýkoliv náznak originality či vlastně čehokoliv navíc co by snímek odlišilo. Hodně slabé herecké výkony navíc moc co do kvality nepřidávají a tak z potenciálně hodně zajímavého námětu se po půlhodině stává hodně rozvařená sicilská špageta. 35 % ()
Jen tak přemýšlím, proč jsem to koupil jako horor. Další věc je, že mi celkový požitek z filmu možná trošku znepříjemnil fakt, že jsem vinou tísnivé časové situace byl nucen film zkouknout natřikrát. Ale jinak přesně typ filmu o dětském pohledu na svět dospělých, jaký mám hrozně rád. Dva kluci, opravdu nádherný venkov (jeden dva baráky utopené v nekonečném moři pšenice), prach, vzdor, tajemství, resistence, obětování, podmanivá hudba.... Po prvotním zklamání, že to není horor, se dostavil uspokojivý pocit z dobře natočeného filmu. ()
Reklama