I tre volti della paura

Tu sú tri príbehy-z toho jeden je slabučký thriller,druhý veľmi silno atmosferický gotický horor a tretí slabo nadpriemerný duchársky film. Telefón je o žene ktorej vy voláva neznáma osoba,že ju zabije. Prepracovaný príbeh to bol ale mňa atmosférou ani napatím neohromil.Wurdulak-cudzinec príde do dediny a tam riady upír a nájde tam mŕtvolu chlapa a v tej dedine vládne strach,lebo jedna rodina čaká otca,ktorý zabil toho upíra a on sám sa stal ním,ktorý sa živý na blízkych a rodine.Druhý príbeh sa odohráva v temnom prostredí a je to dosť ponuré.Krásny vizuál a čoraz viac fandím gotickým hororom,ktorý tiež do tej kategórie patrí.Tento diel disponuje mrazivými kulisami,ktoré dotvárajú dosť silnú atmosféru.S B.Karloffa išiel strach a bol naozaj výborný.Táto časť bola najdlhšia ale aj najlepšia.Kvapka vody-Je to o žene ktorá ide obliecť ženu,ktorá zomrela a zoberie jej prsteň a od tej chvíle sa začnú diať divné veci,a tej žene dochádza že to nemala robiť.Jeden so silnejších duchárskych príbehov,ktorý mal aj silnejšiu atmosféru.Ale keby nebolo vynikajúceho druhého príbehu,tak také hodnotenie určite nedám. (15.05.2014)

Poviedkové horory síce nie sú moja priorita, no Black Sabbath patrí k tomu najlepšiemu, čo som mal v rámci tejto kategórie možnosť vidieť a určite stojí za pozornosť, rovnako ako zvyšok hororovej filmografie Maria Bavu, ktorý dokázal aj so skromným rozpočtom veľké veci a asi by sa neveriacky chytal za hlavu, keby videl, aké negatívne meno urobili talianskemu hororu najmä po roku 1980 niektorí jeho netalentovaní nasledovníci... (27.05.2010)

Ebertův idiot plot (jakýkoli rozvoj zápletky by vůbec nevznikl, kdyby se postavy nechovaly jako idioti) dotažený prakticky k dokonalosti ve všech povídkách. Nicméně z poslední povídky (Drop of Water) nečekaně vytane vskutku strašidelná záležitost, dokonce i s náznaky režijní invence (dům mrtvé ženy posetý kočkami a panenkami), kde za pomoci klasických žánrových propriet (zhasínající světlo, kapající voda, houpající se křeslo a jedna dost hnusná mrtvola) se daří vyvolat ten nejklasičtější pocit strachu, za který jsem Bavovi vděčný. Jo a sebeshazující poslední záběr též dost potěšil (26.10.2012)

Třikrát Mario Bava volně na motivy příběhů Alexeje Nikolajeviče Tolstého, Antona Pavloviče Čechova a Guye de Maupassanta.  První povídka Telefon s krásnou Angelikou, tedy Michelle Mercier,  je  lehce tuctovou  ale vcelku vysokonapěťovou jednohubkou, která ztrácí zejména v nesmyslném jednání hlavní postavy. Ale krásná je opravdu prvotřídně! Druhá je čistokrevným gotickým hororem s vynikajícím Borisem Karloffem, nádhernými kulisami starého sídla, mlhou a   krví podlitýma očima za oknem v temné noci... Třetí je pak nejlepší, další čistokrevná, tentokrát duchařská záležitost s děsivostí na maximu. Zvuky, barvy a opravdu hnusně odporné strašidlo...První za tři, druhá za čtyři, třetí za pět. (06.01.2023)

Traduje sa, že inšpiráciou pre voľbu názvu kultovej hudobnej britskej skupiny Black Sabbath bol tento film, ktorý natočil taliansky režisér Mario Bava v roku 1963. Originálny názov tohto snímku znie "I tre volti della paura", ale v anglicky hovoriacich krajinách bol distribuovaný pod titulom "Black Sabbath". Muziku formácie Black Sabbath mám rád, takže som bol veľmi zvedavý na film, podľa ktorého sa pomenovali. Jedná sa o poviedkový horrorový snímok, ktorý je zložený z troch epizód. Prvá, úvodná časť "The Telephone" (Il Telefono) je o výhražných telefonátoch. Potom nasleduje gothický vampírsky príbeh "The Wurdulak" (I Wurdulak). Túto trilógiu uzatvára spiritualistická ghost story "The Drop of Water" (La goccia d´acqua). Ja som bol spokojný. Užil som si to. Bolo to veľmi dobré. Bravo maestro Bava. **** (11.11.2022)