Mudbound

Podobných příběhů jsme tady měli už nespočet. Dvě rodiny, mnoho osudů, žádný ovšem nejde úplně do hloubky. Některé postavy jsou odfláknuté, k jiným nás tvůrci prostě nepustí. Nikdy nejdeme úplně na dřeň, ani v závěru ve stodole režisérka (samozřejmě černošská) nevymáčkne pořádné emoce. Řešíme postavení žen ve společnosti, rasismus, hluboce zakořeněné poměry, démony z válečných bojů. 40. léta. Hitler dává všem jasně najevo, jak velká je jeho moc. Japonci nečekaně udeřují. A kdesi v Mississippi dvě rodiny farmaří. Jedna bílá, druhá barevná, jak je tehdy titulovali. Férově se k ní nechovají ani poté, co jejich syn pomůže osvobodit nejen Evropu od fašistické nadvlády, dál je tím špinavým negrem, který nemá co dělat na místě spolujezdce a nedej bože, aby měl poměr s bílou dívkou. Stopáž je přepálená, mnohé scény bych zhutnil, jiné vynechal. Herecky velmi slušné. Možná to může zapůsobit na nějaké akademiky, jsem ale přesvědčený, že bez přidané hodnoty tohle dílko brzy upadne v zapomnění. (27.12.2017)

Jižanské drama vyseknuté a la William Faulkner, stejně jako on nám neodpovídá na otázky, které zrovna klademe, a odpovídá na ně jindy, později, často až tehdy, když nás už nezajímají. Film ale není kniha, případně literární dílo. "Spojeni/slepeni/svázáni bahnem", přetože trvá přes dvě hodiny, nemá dost času na rozběh, na který si Faulkner vždycky potrpí. Naopak, různé vsuvky, elipsy, paraboly, mezerníky a pomlčky, s jeho literárním stylem vcelku korespondují... Jižanský (odvozeno od podstatného jména jižan, southerner) diskurs, ke kterému tento film rozhodně patří, je třeba pojednávat stále znovu a znovu, nelze jej vymezit zákony ani předpisy, aní jinou literou, na to je stále příliš živý... stejně živý jako když první otrok utekl z bavlníkové plantáže.... I my o tom v naší historické paměti něco víme: slovo "otrok" (slave, Sklave, esclave, schiavo atd.) pochází z řeckého slova “sklabos”, a znamená “slovan”. Pozn. 1: Film, jehož příběh si jde zpočátku svou cestou, se v závěru tříští do zbytečně mnoha dílčích závěru (milostný trojúhelník, postválečná traumata, KKK, patricida, shledání se synem,...) Pozn. 2: William Faulkner měl k filmu zřejmě dost rozpačitý vztah. Dobu nadšení z nového média vystřídalo zklamání z poněkud neúspěšného pokusu o proniknutí do filmových ateliérů. (09.08.2018)

Film bol natočený na základe rovnomenného románu americkej spisovateľky Hillary Jordan. Podstatou filmu sú vzťahy medzi bielymi a čiernymi, medzi bielymi rodinami a čiernymi rodinami, medzi bielymi a čiernymi vo vojne a všetko o čiernobielom. Ale v podstate ide o všetko na čo, Američania, nemôžu byť hrdí. V roku 1619 boli do Ameriky dovezení prví černošskí otroci z Afriky. Zase v roku 1865 bolo zrušené otroctvo na celom území USA. Až v roku 1948 "vysoko teoretický" bola zrušená rasová segregácia v armáde. Ale v roku 1955 boli ešte v autobusoch oddelenia pre bielych a čiernych, ale ani v roku 1957 nemohli černošské deti navštevovať stredné školy. Osud černošského obyvateľstva tak bol ešte na dlhé roky veľmi neistý a veľa na tom nezmenila ani účasť Afroameričanov v americkej armáde počas 2. svetovej vojny. Dokonca boli po návrate domov zaznamenané časté prípady lynčovania černochov len preto, že si dovolili nosiť uniformu americkej armády. Cesta ku skutočnému zrovnoprávneniu tak ešte stále nebola na konci Film "Madbaundská farma" je príbeh o udalostiach, ktoré sa odohrávajú na malej farme na okraji mesta Memphis počas druhej svetovej vojny a tesne po nej. Odtiaľ odišli na front zástupcovia dvoch rodín. Obaja sa vrátia, ako hrdinovia Jamie McAllan pilot bombardéru B-25 a Ronsel Jackson veliteľ tanku Sherman, jediný rozdiel medzi nimi je, že Jamie je biely a Ronsel čierny. Obaja stratili vo vojne mnoho svojich priateľov a film ďalej beží v realite rasových predsudkov a povojnového syndrómu. (28.07.2018)

Myslím si, že už som chcel nejaký ten čas vidieť dobrý film z amerického prostredia, keď bol rasizmus ešte v plnom prúde. A "Mudbound" mi ho asi konečne priniesol. Nielen, že sa dočkáme veľmi dobrých postáv, ktoré budú mať zaujímavé životné momentky, no súčasne to dáva aj trošku iný uhol pohľadu, nakoľko som mal pocit, že Garrett Hedlund a Carey Mulligan nemali veľmi rasistické správanie voči ich čiernym susedom farmárom. Funguje to ešte aj v tom, že film nemá jedného rozprávača. Myslím si, že ich je minimálne 5 alebo 6. Každý povie určité aspekty príbehu a veľmi dobre to vytvára potom atmosféru. Lebo všetko dokážeme pochopiť z uhla pohľadu každého. A dobré je, že sa to k určitým momentkám nevracia a plynie dobre. Osobne asi poviem, že druhá polka filmu je zaujímavejšia ako prvá. Viac sa dostávame k zaujímavým momentkám, kde sa sústredíme na stretnutie Jamieho a Rosnela, ktorí boli obaja v druhej svetovej vojne. A Jamie sa absolútne nechce správať tak, ako by to od neho spoločnosť, a najmä jeho otec vyžadoval. A keď už sme pri ňom, tak otec našich bratov Jamieho a Henryho je neskutočne odporný človek, ktorého osud mi úprimne vôbec nevadil. Dokonca si myslím, že si to zaslúžil. Film občas pôsobí trošku natiahnuto a možno sme niektoré scénky nepotrebovali, ale na druhú stranu si myslím, že veľmi dobre rozpráva príbeh, dobre je natočený a má postavy, ktoré človeka udržia pri filme od začiatku až do konca. Rozhodne si myslím, že film je hodný vášho času. Hodnotenie: A- (20.11.2017)

N-E-T-F-L-I-X ( americký poskytovateľ internetových streamovaných médií na požiadanie... ) je akurát vo veľkej MÓDE. Majú nízke rozpočty, a filmy nie sú distribuované do kín po celom svete, ako je tomu zvyčajným, hollywoodskym, komerčným snímkom, ktoré sú schopné k prvému, premiérovému víkendu zhltnúť len v Severnej Amerike, aj cez 4000 kinosál na jeden záťah. To sú astronomické cifry, ktoré sa napríklad týkajú najnovších STAR WARS. Ak môžem ešte dodať, z tejto „tvorivej, stolárskej dielne” ma asi najviac zaujal film : BEASTS OF NO NATION, kde herec IDRIS ELBA podal fenomenálny herecký výkon, na aký sa nezabúda. O taktiež pozoruhodné herecké výkony nie je núdze ani v tomto snímku s názvom MUDBOUND, ktorý by sa dal preložiť do slovenčiny rôznymi spôsobmi, ale pre istotu sa nebudem v tom vŕtať, lebo každý divák si to môže vyložiť inak. V rasisticky naladenom štáte na juhovýchode USA - Mississippi sa to dávno aj po zrušení OTROCTVA ( 1865 ), “v hádam že modernejších 40. rokoch, 20. storočia” , tesne pred útokom na PEARL HARBOR ( zatiaľ sú stále neutrálni ), neustále hemží abnormálnymi, nenávistnými pohľadmi a náladami zo strany BELOCHOV na už minulosťou bičovaných černochov, ktorých priviezli z AFRIKY, aby si tu z nich spravili novodobých otrokov. Síce doba už o niečo pokročila, ako takmer pred nejakými cca 80. rokmi, ale taktiež to má v sebe istý, určitý háčik. Dajte vedľa seba DVE farmárske RODINY ( bielu a čiernu ), keď jedna z nich je poddajná tej druhej, a KONFLIKT je už len otázkou času, kedy k nemu príde... ? Každý po jednom členovi z rodín bude povolaný do TANKU a na OBLOHU. Po vrátení sa do „vlasti ” , sa onedlho Ransol Jackson opätovne presvedčí, že zatiaľ, čo bol preč, a zachoval sa hrdinsky, tam ho uznávali, tu ho majú len za „čiernu hubu” , čiže nič sa NEZMENILO. Pomocnú ruku mu podáva Jamie McAllan, ktorý jednak patrí k spomínanej, nadradenej rodine, ale aj bol účastníkom bojov druhej svetovej vojny, keď mu podľa neho Pán Boh zachránil v KOKPITE život, a odteraz chce urobiť hocaký dobrý skutok. Bohužiaľ, kamarátiť sa s černochom, nebolo v tej dobe extra populárne, čiže jeho rasistický TATKO povolá kamošov "Bielych rytierov" ... Výborný film, ktorý má vo svojom OBSAHU - viacero rozprávačov ( postáv ), ktorí / é sa vyjadrujú k hlavnému dejstvu. Atmosféra je zvláštnym spôsobom obalená do nepríjemného pocitu. V samotnom úvode sledujem, ako bratia kopú „niekomu” hrob. V retrospektíve sa dozviem komu, a prečo, čo je za tým ? Celý herecký ansámbel podáva svedomité a ukážkové výkony, dominujú najmä : Garrett Hedlund, Mary J. Blige, Carey Mulligan a tatko Jonathan Banks. Perfektná réžia režisérky Dee Rees a kamera kameramanky Rachel Morrison. Možno sa javí, že sa pozerám na čosi strhujúce, čo aj z časti je pravdou - nefalšovanou. Pri spätnom pohľade ? Dobré... A ničím extra odlišujúce to nie je. (20.12.2017)