Od Fica do Fica

Ide o môj prvý dokument od autorky, pardoxne sa jej a jej podobným filmom vyhýbam, hoci politickú situáciu na Slovensku pozorne sledujem. Možno len nemám potrebu pozerať sa na niečo, o čom mám dosť vlastných informácii. Alebo ma len neláka pohľad na neúhľadnú kameru, nepríjemný strih a - nemajte mi to zlé - nie práve atraktívnych ľudí, ktorí nás sprevádzajú filmom. A tým teraz nemyslím politické hieny, na ktoré obzvlášť teraz po Kuciakovej vražde, nemôžem ani pomyslieť bez toho, aby som im nepriala peklo na zemi a hnitie zaživa, nie, nie... Myslím na zjavne nehercov čítajúcich úryvky z Gorily, či samotný nepríjemný hlas režisérky. Asi ten perfekcionista díp insajd mí nepochopí, prečo sa autorka nesnaží vypustiť do sveta dielo, ktoré formálne síce nie je dokonalé, ale aspoň najlepšie možné. Zvoliť na prerozprávanie popisných častí filmu niekoho so zrozumiteľmým hlasovým prejavom mi pripadá ako naprosté minimum. Ale k obsahu. Vysoko oceňujem odstup autorky a to, že do matriálu nevstupuje, iba ho zaznamenáva (aj tak to nie je sorry pre trasľavú kameru a tie veci popísané vyššie). Zábery zo zasadnutí organizačného výboru protestov sú naprosto unikátne (tu mi je jedno, aká je kamera). Viem si predstaviť čistý dokument iba a iba o nich. Chýbalo mi bližšie rozpracovanie ich motívov či dynamika vývoja konfliktu a následného roztrieštenia skupiny. Možno je odo mňa len naivné čakať hĺbku od niečoho, kde žiadna nebola, všakže. Väčšina organizátorov boli totiž naivní hlupáci/hlupane, svojím spôsobom nebezpeční. Nemali mentálnu, inteligenčnú a možno ani charakterovú kapacitu na zvládnutie organizácie masových protestov. Ak tam bolo aj rozumné krídlo, nedostalo priestor vrámci skupiny, ani priestor mediálny (nespomínam si na nich) a ani u Zuzany. Škoda. Celý čas sa tak nemôžem zbaviť dojmu, že z celého materiálu, sa dalo vyťažiť viac. Alebo nie? (15.06.2018)

Výpovedná hodnota tohto "goriláckeho dokumentu" tkvie v prvom rade v zobrazení hysterického davu, ktorý nevie čo chce, ale aspoň vie, čo nechce, rovnako ako jeho "vodcovia". Miestami to zaváňalo trpkou iróniou, že organizátori sú len banda filozofujúcich egomaniakov, kde si každý chce presadiť len to svoje...čo môže vyznievať jednostranne... Po technickej stránke je film slabý, amatérsky a "študentský" - kamera a strihy bohužial najviac. Po obsahovej stránke sa snaží opísať tie najhlavnejšie gorily tak, že ponúka zrkadlo, no všetko to robí subjektívnym pohľadom a práve vyváženosť pohľadov chýba najviac. O absolutne nevhodnom a uchu nelahodiacom hlase Zuzany Piussi sa na tomto mieste nebudem radšej ani rozširovať... (12.01.2013)

Film som prvýkrát videl 8 rokov po udalostiach, ktoré zobrazuje (ktoré som vtedy nevnímal, keďže som v roku 2012 mal 15 rokov a politika má príliš nezaujímala.) Toto sledovanie malo veľmi pochmúrny nádych. Vláda sa odvtedy vymenila, no situácia vyzerá stále rovnako, človek dostáva pocit že sa my, naivný, hlúpy, zamindrákovaný a konfliktný národ, nikdy nepoučíme. Čo sa formy týka, bola klasicky "Piussovská" - dramaturgicky neujasnená, rozhádzaná. Zobrazenie udalostí v dokumente bude mať však nepochybne každým ďalším rokom od premiéry väčšiu historickú váhu. (02.12.2020)

dokonalá komédia, ak nie ste občan SR :-/ ... ak ním ale ste, tak vám ten dokument moc nepovie - je totiž doslova ušitý zo slovenskej mentality a naturelu (tie sa inak krásne premietajú aj do tunajších hodnotení a komentárov), ktoré mnohým bránia vnímať Slovensko, Slovákov, "slovenskosť" z odstupu. Prílišná slovenská zainteresovanosť inštinktívne nabáda takéto filmy degradovať, pretože Slovákov vykresluje nie lichotivo. A ako je známe, človek nedokáže byť objektívny v ničom, v čom je aj jeho záujem, alebo čo sa ho priamo dotýka. To nízke hodnotenie ma vôbec neprekvapuje, pretože film môže plne "vstrebať" iba obyvateľ SR, no a keďže za najväčších neschopákov sú označení samotní obyvatelia SR, tak vysoko to hodnotiť asi nebudú - hrdosť nedovolí :) (30.11.2012)

Dokument, ktorému by sa dalo (tak ako každému jednému od autorky) vyčítať množstvo chýb. Počnúc amatérskou formálnou stránkou, až po to, že "sme sa nedozvedeli predsa nič nové". Zuzana Piussi mi nie je síce dva krát sympatická, ale myslím že minimálne rešpekt si za svoju činnosť zaslúži. To v akých (ne)podmienkach pracuje alebo za to, že sa s tvrdohlavosťou púšťa do tém, ktoré ľudia radšej vidieť nechcú. Od Fica do Fica je takým malým nastaveným zrkadlom, kde si každý myslím nájde to svoje (prípadne to celé poriadne ofrfle). Nie tak výpovedné ako Nemoc Tretej Moci, ale aj tentokrát dávam palec hore. (22.12.2012)