The Captive

Námět s netradičním únosem řízlým obchodem s dětmi byl výborný, ale Egoyan ho dokázal úspěšně zprasit. Nejvíc mi vadilo styl vyprávění. To nepřehledné skákání v čase mi lezlo na nervy. Nemám nic proti občasným retrospektivám, ale musí tam být nějaká spojka, která vysvětluje, z jakého důvodu se děj vrací do minulosti. To tady absolutně chybělo. Nijak zvlášť mě neoslovilo ani obsazení. Proti jednotlivým hercům osobně nic nemám, ale pod režisérovým vedením nedokázali svým postavám vtisknout osobnost, o nějakých emocích ani nemluvě. Reynolds s Mireille Enos se sice snažili zahrát zdeptané rodiče, ale působili křečovitě. Durandův záporák byl vyloženě směšný. Škoda promarněného tématu. 30% (26.02.2015)

Dobré zato trošku táhlé, byl to zřejmě záměr. Mám rád ty kanadské zasněžené krajiny. Rosario Dawson je krásné mulatka a dobrá herečka. Měl bych dvě skromné výtky k scénáři. 1) Když spolupachatelka únosce zpovídala krasobruslaře - copak si nevšimla, že na parkovišti stojí auto tatínka unesené dívky? Ta hrubka bila do očí ! 2) Vadila mně občasná zmatenost mezi budoucností a minulostí. Film je poučný ohledně úchylů na různých chatech, tak pozor dívky! Ke konci konečně trochu gradovalo napětí, byť závěrečná scéna byla dosti chabá. Hlavní záporák vypadal jako 100% úchylný únosce, mělo je to trknout. (06.03.2016)

Film dvoch diametrálne odlišných polovíc. Tej prvej, v ktorej sa deprimujúci thriller prelína s emocionálne nabitou drámou a v niektorých momentoch Captive pripomenie vynikajúcich minuloročných Prisoners, prípadne zasneženou krajinou Fargo alebo námetom o unesenom dieťati a zdeptaných rodičoch nedávny britský seriálový hit Missing. Divákovi ani na chvíľu nenechá vydýchnuť od napätých scén, stiesnenej atmosféry, má niekoľko silných momentov podporených vynikajúcimi hereckými výkonmi všetkých zúčastnených od Ryana Reynoldsa, Rosario Dawson, až po Mireille Enos (scéna, keď v slzách vykríkne meno dcéry). Prelína sa tu niekoľko časových rovín (prítomnosť, minulosť), aj niekoľko dejových línií (vyšetrovanie polície, línia so zlomenými rodičmi, línia s unesenou dcérou) a príbeh postupne veľmi šikovne dávkuje informácie a rozmotáva túto niť udalostí. Bohužiaľ druhá polovica zabíja všetky poctivo vybudované momenty. Scenár robí sprvu inteligentne napísaného thrilleru len obyčajnú B-éčkovú thrillerovú břečku s nedôveryhodnými a maximálne vykonštruovanými situáciami (scéna so stromami, keď Ryan Reynolds navštívi dcéru). Pravdepodobnosť doteraz civilne budovaného príbehu sa odrazu rovná nule a celá tá línia s unesenou dcéru (ktorá absolútne nijako nekoná) a jej „únoscom“ je tak nedôveryhodná a hlúpa (to by vážne tých sedem rokov prežila v relatívnej psychickej pohode?!) až sa čudujem, že Captive dokázal napísať jeden a ten istý človek. Tam kde film zo začiatku prehádzanými časovými líniami vyžaduje od diváka pozornosť a premýšľanie, tu už by sa zišlo akékoľvek mozgové závity radšej odpojiť. Samotný záver je následne jedno obrovské klišé, ktorému chýba potrebná gradácia a samotné zúčtovanie pôsobí skôr komicky než napäto. Potenciál tu bol obrovský a minimálne necelá prvá hodinka dokázala správne podať ako tú dramatickú líniu v ktorej fungujú emócie, tak aj thriller v ktorom postupne narastá napätie, dopomáhalo tomu aj prostredie večne zasneženého mestečka. Je vidieť, že všetci zúčastnení sa snažili od silných hercov až po solídnu réžiu. Následne sa však akákoľvek snaha (aj kvalita) rúca rýchlejšie ako domček z karát a ostane len pocit kruto nevyužitého potenciálu, ktorý v druhej polovicu doslovne zabil akúkoľvek dobrú myšlienku a namiesto toho naservíroval typicky hlúpy thriller z tretej cenovej kategórie. V tomto prípade ani neviem ako hodnotiť, zo začiatku som chcel udeliť aj silné štyri hviezdičky, postupne som nebol ochotný ísť takmer ani na tie dve. Radšej to len čisto spriemerujem a viac sa nad Captive nezamýšľam. CELKOVO: 2,5* (5/10) (23.12.2014)

Príšerný film. V prvom rade je nepochopiteľný. Ani po hodine som sa neorientoval v deji, ktorý divoko skáče naprieč rokmi. Tieto scény však nie sú oddelené žiadnym titulkom á la „o 8 rokov neskôr“/„pred 8. rokmi“ (a orientovať sa nedá ani pomocou prírody či hercov, nakoľko všetko vyzerá stále rovnako). V druhom rade je film chladný; aj tých pár scén, ktoré mohli divákom zatriasť, nakrúca režisér neosobne, nudne a nezaujímavo (prvé stretnutie po rokoch). V treťom rade, herci sú o ničom. V štvrtom rade - tony WTF (stromčeky). Zlaté Zmiznutie s Gyllenhaalom. (26.12.2016)

V momentu únosu mimo obraz použil Egoyan úplně stejný záběr jako Villeneuve v o rok dřívějších Prisoners. Jinak se ale vydává jiným směrem, padouchy i zákulisí s unešenou obětí nám ukazuje hned od začátku, průběžně s představováním hlavních postav. Chronologické rozházení některých událostí dělá sledování filmu zajímavým. Jasno začnete mít až po pár desítkách minut. Následně dojde na působivě mrazivé scény i slušně vyobrazené záporáky, ze kterých naskakuje husina. Slušný, ne úplně typický příspěvek do skupiny podobných žánrovek. (26.03.2020)