Hrozny hněvu

S Hrozny hněvu mám jeden složitý problém. Jako film, je nejen díky své délce a tématu, poměrně nudnou událost, která se může pyšnit "jen" skvělým obsazením, precizně zvládnutou režií a plakátovým popiskem "podle románu Johna Steinbecka". Ten háček spočívá v tématu. To je nudné od pohledu, ale při hlubším zahlédnutí uvidíme ve snímku opravdu detailní pohled do života zemědělců za velké deprese a jejich snahu přežít (plus boj jednoho odsouzence za lepší svět). Koho právě tyhle "civilní" problémy zajímají, bude spokojen i přes pomalé tempo a velkou délku. Přesto John Ford dokazuje, že je velmi univerzální a dokáže kvalitně natočit prakticky cokoliv (čímž se však nevyjadřuji o scénáři nebo příběhu...). Jako ukázka jedné doby, jde o kvalitní dílo, které by potřebovalo už pouze zabrousit pár hran, ale jako film, který má obstát pro spokojenost diváka je těch nedostatků o něco více... PS: na rozmezí mezi 3-4* a ten Henry Fonda si toho Oscara zasloužil... (29.09.2009)

„Hrozná hnevu,” keď samotný názov filmu odkazuje najprv k „Novému zákonu” (Verš 14,19, Zjavenie Jánovo), cez následný chválospev am. poetky - Júlii Ward Howeovej, z 19. storočia, ktorý napísala počas občianskej vojny, asi v takomto znení, citujem: „Moje oči videli slávu príchodu Pána / Šliape vinobranie, kde je uložené hrozno, hnev,” až po očividnú inšpiráciu yankeeovským spisovateľom - Johnom Ernstom Steinbeckom, Jr. , jednak (neskoršie) ovenčeným samými cenami, kedy z neho vytvoril základný koncept, to jest predlohu, podľa ktorej Nunnally Johnson skonštruoval neprikrášlený scenár, a nakoniec budúci velikán kinematografie, John Ford, nakrúti naprosto fascinujúci snímok, vôbec jeden z najlepších, čo sa týka jeho režisérskej kariéry, a do hlavnej úlohy sa obsadí fenomenálny Henry Fonda, ktorého postava Toma Joada, nie je ďaleko vzdialená od reality. Jeho protagonista sa po štyroch rokoch strávených vo väzení vracia do rodičovského domu, ktorý je nielenže prázdny, ale aj zároveň spustošený, totižto nie je v ňom ani jedinej nohy, všetci odišli ku strýkovi Johnovi, ktorého nehnuteľnosti hrozí úplne rovnaký osud, ako tomuto predošlému. Doteraz sa živili drobným farmárčením, ale aj kvôli rôznym vrtochom počasia (prach, víchrica), ich postupne vyháňajú veľkostatkári, pretože sa ohrádzajú týmto štýlom, že vy síce vlastníte daný pozemok, no pôda, ktorú obrábate, patrí nám, a tak sa practe kade-ľahšie, odtiaľto, nech vás tu viac už nevidím ! Traktory čochvíľa nahradia roľníkov, ktorí sú tým pádom doslova donútení sa vysťahovať z rodnej Oklahomy, čo sa taktiež bezprostredne dotýka i okolo všetkých Joadovcov, to jest Tomových starých rodičov i rodičov a ďalších členov početnej rodiny. Za posledné našetrené peniaze, zbalia kufre a nasadnú do ozaj starého autiaku, smer „zasľúbená zem,” Kalifornia. Vzdialenosť = cca 2420 km ! Cesta môže byť poriadne hrboľatá... A práve tu sa im vraj rysuje nový začiatok, ale najmä vytúžená robota... ? Z dvanástich členov sa príchodu asi všetci nedožijú, no ak predsa (zvyšní) áno, aké to tam potom vlastne bude ? Privítajú ich s otvorenou náručou ? Adaptujú sa nakoniec v (úplne) neznámom prostredí ? Visí tu množstvo otáznikov, na ktoré nejestvujú jednoznačné odpovede. / Výrazný herecký výkon nepredviedol nielen H. Fonda, ale aj John Carradine (slávny synátor David sa bude venovať herectvu i bojovému umeniu Kung-fu), ktorý stelesnil niekdajšieho kazateľa Jima Casyho. Obsadenie je vskutku dominantné, najmä Jane Darwellová sekunduje obom týmto pánom v úlohe Ma Joadovej, za čo si zaslúžene odniesla Oscara, z čias jeho asi najväčšieho lesku. Ostatné filmové zložky, ako sú Fordova réžia, Tolandova kamera, Simpsonov strih, či Newmanova hudba, sú takmer bezchybné, ktoré ešte oveľa viacej podtrhujú samotné vyznenie kinematografického počinu, ktorý sa stal jedným z mojich najviac najobľúbenejších, aké som v živote zhliadol, a po práve sa zaraďujúcim do prestížnej "topky" , sídliacim hneď v prvej pätorke. (13.02.2021)

Steinbeckov veľmi dobrý scenár dal predpoklad aj na vznik výborného filmu. Drsná predstava o tom, ako to kedysi pred vojnou v Amerike vyzeralo a ako v kolíske demokracie vtedy vyzerali sociálne istoty - len bieda, hladomor, bezprávie a tyrania mocných. Veru aj s takýmito hrozným vecami sa kedysi potýkal kapitalizmus, ktorý ešte nemal stanovené žiadne aspoň aké-také mantinely. Niektoré scény boli z tohto pohľadu riadne drsné. Na druhú stranu snímok dýcha miernou naivitou a obsahuje pár hluchých miest kde tá nepríjemná tieseň trocha poľavila. Tieto nedostatky však vo veľkej miere vyvažujú H. Fonda spolu s jeho filmovou matkou J. Darwell. Veľká spokojnosť. Slušný nadpriemer. 80/100 (19.10.2017)

„A koho máme zastřelit?“ Tendle biják mi už ňákej pátek nedal dospat. Neumím napsat proč, dyť jsem ani neměl šajnu, vo čem je, kdo ho režíroval a že vůbec vznikl podle ňáký jakože prý slavný knížky. Když sem před pár tejdny číhnul, kdo byl ten Steinbeck, že teda jako hroznej tencto… kabrňák, a jaký farky napsal, celý natěšený sem číhal až budou Hrozny v telině. Tož byly. A byly dobrý. Až na ňáký to dramatický zaškobrtnutí, jak říkaj ti inteligenti. Když třebas jeden chlapík majzne jinýho po palici dřevěnou palicí, tak sem sebou neškub a asi sem škubnout měl, ale páč to bylo takový ospalý, neškub sem. Co ještě nejni dobrý na tomdle filmu, co mi nešlo přes nos, ač si jinač – prauda – moc nevymejšlím, byl ten scénář, kerej furt opakoval to samý: rodinka si sebere svých pět švestek a kamsi se odkodrcá na starý zrezivělý šunce a pak musej pro nepřízeň vosudu znovu sbalit fidlátka a alou jinam a tahkle porád a porád až do konce. No já se stejně nenudil, byly tam pěkně napsaný postavy, takoví milí, vobyčejní lidi, šak víte. Žádný složitosti nevykládali, žádný fajnový řečičky, mluvili jak jim zobák narost. Každej jeden jako druhej. A pak ten dojemnej konec, jak ta stará paní říká „..řeka plyne porád dál“, to bylo takový pěkný, skoro až dojemný. Prostě vobyčejnej příběh vobyčejnejch lidí a každej ho pochopí, v tom se snad nemejlím, když to píšu. 80% Zajímavý komentář: sportovec (24.10.2008)

10/10 O desetileti pozdejs by takovyto film McCarthy nepustil. Zajimava sonda do zacatku minuleho stoleti, kde uz se v Ameru nehraje romanticky na kovboje a indiany, ale zacinaji existencialni problemy. Predlohu jsem necetl, ale docela dokazu odhadnout, ktere pasaze jsou presne citovany - bohuzel se i opakuji. Kazdopadne silny film. (05.06.2012)