Ame agaru

Je to celkom dobrý historický film. Má pomerne dobrý príbeh o samurajovi bez pána, ktorý takmer bez peňazí putuje spolu so svojou manželkou, pričom dúfa, že nájde nového pána. Práve kvôli silnému dažďu nemôžu pokračovať, preto zostanú nejaký čas v hostinci a keď samuraj vďaka svojim schopnostiam a mierumilovnému postoju zabráni zbytočnému boju medzi skupinou mužov, všimne si ho miestny pán a chce mu ponúknuť prácu vojenského veliteľa. Ale najprv ho o tom ešte samuraj musí naplno presvedčiť. Spracovanie je celkom slušné, ale aj tak sa nezbavím určitých rozporuplných pocitov. Tento film je už vo svojom základe v porovnaní s konkurenciou v značnej nevýhode, chýba mu nejaká silnejšia zápletka, na ktorú by sa dal dej plnohodnotne postaviť. Je to prakticky len taká krátkodobá epizóda zo života jedného samuraja a jeho manželky, počas ktorej nenastane nič až tak významné, čo by výrazne ovplyvnilo ich životy, ale inak sa už dá len chváliť. Celé to stojí hlavne na samotných hlavných postavách, ktoré sú výborne podané, samozrejme hlavne samuraj, ktorý je aj napriek svojim bezkonkurenčným schopnostiam milý a veľmi príjemný muž, ktorý sa nikdy nenechá vyviesť z miery a všetko chce riešiť bez boja, jeho manželka je zase nanajvýš poslušná, chce byť manželovi najväčšou oporou a za jeho dobré vlastnosti si ho ctí, majú sa navzájom radi a obaja si vlastne svojou povahou počas niekoľkých dní získajú rešpekt okolia, či už chudobných ľudí, ale aj tých najmocnejších. A toto je dosť dobre zvládnuté, takže ma to bavilo a počas tejto úplne krátkej dĺžky nie je možnosť nudiť sa. Kvôli zápletke sa tu samozrejme nejaká výrazná akcia moc čakať nedá, ale aj tak sa tu nájde pár súbojov, ktoré sa vydarili a je skutočne radosť pozerať, aký má hlavný hrdina prehľad a prevahu v boji, aj keď sa skôr jedná len o priateľské strety, kde nikomu nejde o život. S hereckým obsadením som dosť spokojný, charizmatický Akira Terao v hlavnej úlohe, veľmi príjemná postava jeho manželky a ani tých pár vedľajších postáv nie je zlých. Čo sa týka réžie s technickej stránky, dobová atmosféra sa moc nevydarila, pôsobilo to na mňa až moc súčasne, ale inak je to celkom dobre zvládnuté a poteší aj trochu tej poetiky. Takže lepšie hodnotenie nedávam, mnoho samurajských filmov sa mi páčilo viac, keďže mali okrem iného aj plnohodnotnú zápletku, ale ani na After the rain si nemôžem moc sťažovať, bavilo ma to, je to taký malý a príjemný film s veľmi sympatickými hlavnými postavami. 67% (09.09.2013)

Namlsán Yamadovými samurajskými snímky, byl jsem tímto chudším bratříčkem mírně zklamán. Stopáž je vzhledem k ději poměrně dlouhá, herci jsou občas toporní a scénář jim hraní rozhodně neusnadňuje. A závěrečná proměna samurajovy manželky z nechápající na chápající šla nějak mimo mě. Zkrátka tento film neurazí, ale ani dvakrát nenadchne. (11.03.2014)

Hrozně specifickej film, především díky tomu, že do dokonalé symbiózy dává dvě složky, jednu, co ukazuje, kterak je nejdůležitější pomáhat bližnímu svému a to přes hory přenáší a tu druhou, která je pravověrným samurajským filmem a působí jako kdyby se teleportoval z šedesátých let, zlatého období chanbar. Oba prvky se mezi sebou netlučou a vytváří velmi příjemný kontrast, kdy bojové scény podtrhují náladu "lidskosti." Někdy je tahle snaha o dokonalou hlavní postavu, která je lidumilem a zároveň nadmistrem s katanou bez jediné špatné vlastnosti trošku křečovitá, ale v konečném důsledku je to jedno, jelikož je to prostě dobrý, Jednoduché. Krom toho je to hrozně pěkně natočeno, nevím, jestli je to režií, kamerou, nebo čímkoliv a zase si vystačím s prohlášením - je to prostě dobrý. A pozorovat postarší chudé paničky v herberku prozpěvovat prostopášné písně se taky jinde moc často nevidí. (22.06.2015)

Ako keby na sklonku života potreboval Kurosawa písať o pekných veciach. O ľudskosti. A namiesto akcie a tragédie sa utiekal k jemnosti a ľahkému humoru. Mrzí ma že nenatočil všetko čo natočiť chcel. V jeho prevedení mohol tento film zarezonovať ešte viac. Ale Koizumi odviedol dobrú prácu. Snaží sa zachytiť atmosféru a formu majstra a nenásilne prezentuje milý príbeh starnúceho ronina s dobrým srdcom. Prostredie koexistuje s postavami a postavy samé sú archetypmi na ktoré sa dobre pozerá a ktoré spĺňajú presne to, čo sa od nich vyžaduje. Je to príjemný žánrový oldschool. Takých akých veľa nie je. Po dopozeraní zostáva veľmi príjemný pocit. Á tá hodinka a pol ubehne doslova ako voda. Jeden z tých malých veľkých filmov. Pre fanúšikov žánru povinnosť. (13.08.2020)

Tenhle film si budu asi pravidelně pouštět, až si budu chtít trochu zpravit náladu. Není nijak ambiciózní, nijak přeakčněný, spíš jako rozjímání nad šálkem čaje, které dopřeje odpočinku od reality. Krásného a poetického. Alespoň tak na něj vzpomínám měsíc od shlédnutí. Nejde o žádný rozsáhlý příběh, ale o epizodu z života samuraje se srdcem Budhy, který hledá, komu by mohl sloužit. Škoda, že neexistuje nějaký seriál, kterého by Ame agaru byla jen část. (04.04.2010)