Ahsoka

Presne na toto som narážala v minulej epizóde a bolo nám dopriate. Konečne nám tvorcovia priniesli aj niečo napadité, dômyselné, a nie iba prvoplánovú akciu. Vlastne celá minulá epizóda vyzerá po tejto ešte viac zbytočná ako bola. Takže o hviezdu viac pre dejovú liniu pátrajúcej skupinky, ktorá aj z hľadiska minutáže mala logicky viac priestoru. Naopak dej v labáku bol poznamenaný, dovolím si povedať, že už je to klišé seriálu, dokonalou slečnou menom "Vždymámsupernápad" alias Omegou.

Je veľkou pravdou, že nepoznať predlohu, ani starší seriál je veľkou výhodou. Možno ale tiež lekcia pre všetkých pristupovať ku každému hodnoteniu individuálne a neporovnávať s ničím. Myslím, že aj pred záverečnou epizódou môžem povedať, že tento seriál je reklamou na nepredvídateľnosť. A to je niečo, čo spôsobuje tak intenzívny dramatický zážitok, akého sme boli svedkami v tejto epizóde. Všetko, čo sme videli doposiaľ dáva perfektný zmysel hlavne z hľadiska kultúrnej filozofie, s ktorou bolo nevyhnutné sa oboznámiť v predchádzajúcich epizódach, vrátane emócií z nej plynúcich. A filozofia to teda je hlboká, poučná a žiaľ aj tragická.

Úmerne zdokonaľovaniu sa v taliančine Tom doslova absorboval postavu Richarda. Príbeh pokračuje v temnej a strhujúcej atmosfére, kedy sa Tom snaží pozametať, prelepiť, preobliecť a priam aj vteliť sa do svojej obete. Andrew Scott tak hrá, že hrá. Do toho nenápadný Caravaggio dokonale vyobrazuje Tomove zmýšľanie.

To bolo ako z rýchlika. Predstavenie nových postáv v černošskej letke Tuskegee, na minutku sme si s nimi zalietali, ani som si ich nestihla zapamätať a už šup s nimi do našeho obľúbeného zajateckého tábora. Major Egan si medzitým prechádza nejakým psycho problémom, ktorý ako sa zjavil, tak sa aj stratil do zabudnutia, nevieme žiadne bližšie podrobnosti, čo to malo byť. Na Deň D sme sledovali veľké prípravy, keď na to prišlo, tak sme ho prespali spolu s čím ďalej, tým nezaujímavejším Crosbym. Nakoniec Rosie len prerozprával, aký to bol úžasný zážitok s jedným leteckým digi záberom pre divákov. Prevažuje sklamanie, veľkorysé 3*.

Vnímam ohromnú plytkosť postáv, aj deja. Zajateckému táboru sa vzhľadom k povahe a k názvu seriálu venujeme až príliš. Naopak letectvu a lietaniu čím ďalej, tým menej. Rosenthal nedávno zelenáč, teraz už veleskúsený hrdina, rovnaký scenár ako v prípade padlých zajatých priateľov. To sú znovu extrémne skoky, ktoré má ako diváka vôbec nevťahujú a k emóciám postáv mám indiferentný postoj. Ďalšia vec je absentujúci záporak. Nacistický režim ako taký v tomto nie je dostačujúci, navyše keď sledujeme značne nadštandardný zajatecký koncentračný tábor. Seriál stráca dych.

Autenticita tejto epizódy, ale aj tých predošlých, je úplne iný level. Človek má pocit, akoby sa preniesol presne na to miesto, do toho momentu, a nielen premýšľal spolu s Tomom v danej situácii, ale aj cítil stres, tlak aj každé pohŕdavé slovo, čo i len spýtavý pohľad osobne. Tom napriek všetkej svojej lišiackej prefíkanosti zanecháva stopy. Zobrazenie tohto faktu veľmi oceňujem, nakoľko je dôkazom úplne prirodzenej ľudskej nedokonalosti.

Kvalitou veľmi podobná epizóda tej prvej. Minimálne si teda tvorcovia držia svoj štandard. Dozvedáme sa viac o charakteroch hlavných postáv a vzťahoch medzi nimi. Vo vzduchu stále visí temnota a Tomove podlé úmysly, ktoré prekvapivo ani príliš neskrýva, zrejme spoliehajúc sa na nielen fyzickú ťarbavosť povaľača Dickieho (?).

Zážitkové artové pozeranie a "čítanie medzi riadkami". Pomalé, málovravné plynutie, a čiernobiely odtieň len umocňujú atmosféru záhady. Štýl, ktorý vyžaduje také presvedčivé herecké výkony, že divák musí čítať z neverbálnych prejavov postáv. Nemám pochybností, že Andrew Scott má na to kapacity, preto sa teším, čo ďalšie epizódy prinesú. Laťka je postavená vysoko a z príbehu cítiť ešte veľa skrytého za oponou.

Prvá séria bola pre mňa taká päťhviezdová hrana a druhá bola približne na jej úrovni, ale predsalen malinko slabšia kvôli väčšej výplňovitosti. Ale bavila som sa, či už po komediálnej alebo krimi stránke. Príbeh bol plný zvratov, prekvapení a do poslednej chvíle som nevedela, kto je páchateľ, hoci som mala svoje tipy, no netrafila som. Zaverečné odhaľovanie vraha bolo v štýle starých detektívok a vskutku výborne zvládnuté.

Po zhliadnutí Thora mám až nečakane zmiešané pocity. Na jednej strane samotný príbeh je vcelku dobrý. Nezachádza do prílišnej hĺbky, hoci potenciál tam bol, ale ani nie je úplne plochý, aneb nespísaný na kolene. Na strane druhej, čo mi ale vadí viac, je celkové prevedenie toho príbehu, keďže postavy už ploché sú, navyše nabité všetkým možným klišé a sú úplne predvídateľné, bez prekvapení. Okrem toho je postáv v príbehu síce dosť, ale s výnimkou Thora, Jane, Lokiho a povedzme, že ešte Odina, sú všetci ostatní akoby len komparz. Po logickej stránke to tiež úplne neklape. Thorovo kladivo je pre mňa záhada. Najskôr vyzerá ako neporaziteľná zbraň, ktorá urobí všetko, čo si Thor zmyslí bez limitov, potom pri súboji s Lokim je takmer bezvýznamné. A prerod Thorovho charakteru prišiel bez zjavnej príčiny takmer hneď ako pristál na Zemi. V tom okamihu sa zaľúbil a tým hneď prestal byť arogantný, sebecký, tvrdý, zbrklý a nerozumný? Príliš jednoduché, žánrovo rozprávkové poňatie lásky. Dala by som 3,5*, no príkloním sa skôr k tým 3*.