Wiluna

Godzillu už bolo treba zregulovať do požadovaného stavu, ktorý tak úspešne rozhasil Team America. Veľmi pekné, komplexné, japonské dielo. Potešila ma hlavne dvojica Kamiki/Aoki, ktorí sa kvalitne predviedli už pred pár rokmi v Kenshinovi. Inak by ma pri Godzille celkom zaujímalo, či aj tu funguje princíp zhadzovania jašteričieho chvosta. 😁 Možné je predsa všetko, presne ako aj Godzillina vlastná hviezda na  Walk of Fame v Hollywoode.

Kľúčová technika pre vznik kvalitného psychologického hororu je vedieť dôkladne pracovať s rôznymi duševnými stavmi človeka na oboch stranách obrazovky. Na konci filmu (aj počas neho) nesmú chýbať otázky, na ktoré si neviete sami svižne odpovedať. A vtedy je to skvelý film, ak Vás ako diváka riadne potrápi a donúti sa zamyslieť. Session 9 je jednoznačná výzva pre požadovačného diváka. Ozaj, zakážte prosím už niekto tie nezmyselné preklady originálnych názvov do českého či slovenského jazyka. Je to do psychiatrickej liečebne volajúce.

Skvelý film od samého začiatku až po jeho koniec. Pravé japonské abnormálno, ktoré je smutné, strašidelné, napínavé a surové zároveň. Je tu všetko a nutnosťou je sa naň dostatočne pripraviť, nie ho brať ako obyčajný konzum. Ospravedlňujem sa, ale pri čítaní niektorých komentárov tu som mala pocit, že mám pred očami diváka typu JL, keď išiel pozerať film pre dospelákov u tlustého Josefa a stále čakal, čakal a lietali mu tam len samí svätí. Smutný fakt, keď si nevieme okrem čistej rezačky vychutnať aj psychologickú stránku filmu, ktorá je tu riadne strašidelná tým, ako veľmi môže byť skutočná.

Veľmi slušne spracovaná téma násilia páchaného na ženách, kde nebolo treba explicitne ukazovať zbytočné detaily a radšej ponechali voľný priechod divákovej fantázii.    Pôsobivé a pri všetkej tej skrytej brutalite – zvláštne elegantné.

Skvelý TV program na rakúskej stanici ORF, ktorý sa vysielal v rokoch 1975 až 1994 a previedol vás v 30 minútach filmovými novinkami o ktorých sa u nás ani nechyrovalo. Krátkych 6 ukážok pútavo a poučne odprezentoval herec s krásnym hlasom a charizmatickým vystupovaním Frank Hoffmann.

Ak by som nevidela predtým dokument o Jeffreym Dahmerovi a jeho jedenástej obeti na ktorej vyskúšal prvýkrát svoj „experiment“, povedala by som, že nápad rozmaznanej Loliny a jej ďugnutého otca je úplne „geniálny“ a originálny. Ale aj tak som neskrývala prekvapenie a rozdýchavala určité vstupy zhlboka, pretože spracovanie týchto scén je naozaj slušné, mrazivé a najmä úplne choré.  Klobúk dole. Možno sa tam nájde pár zbytočných okamihov vypĺňajúcich niekoľko hluchých miest, no na kvalite mu to neuberá.   A hlavne už iba vedomie, ako otec percipuje svoju dcéru.....je hororové samo o sebe. Cikanie pod tlakom ma bolelo viac než samotné vŕtanie. 😬

Všeobecne mám radšej dokumenty než filmy o sériových vrahoch. Aspoň väčšina z nich mi príde drsnejších a znepokojivejších, čo vo filmoch nie je až tak vygradované. Ale Henry bol natočený skvele - určité scény boli vyslovene nechutné a brutálne. A potom teda úchylný kamoš Otis, ktorého už iba náznaky boli na zvracanie a naháňal mi väčší strach než sám Henry. Becky, Becky ......hneď bolo jasné čo pán nemá rád a predsa si dráždila hada bosou nohou.

Staroba by sa mala brať vždy s úctou a rešpektom. No nemôžeme jej odoprieť tiež fakt, že je skvelou tvárnou hmotou pre hororový žáner a keď sa ju podarí šikovne vyvaľkať a povykrajovať, môže z nej vzniknúť slušný výtvor za pomoci kreatívnej práce vašich malých pomocníkov – vnúčat. Úprimne, keď som zbadala babičku “Nana” prvýkrát na vlakovej stanici, povedala som si nahlas, že ak sa dožijem, chcem takto vyzerať až budem mať 75 rokov.😁 Titul Matka roka by si určite v tomto prípade odniesla Loretta Jamison, ktorá namiesto toho, aby išla okamžite zachraňovať svoje deti, riešila radšej dĺžku šoférovania (cca 200km), ktorú by musela podniknúť. Keby kopla do vrtule, mohla to stihnúť ešte pred vymieňaním plienky. V horore sa majú postavy správať nelogicky a vyšlo to. Na nás kedysi platilo strašenie peklom a rohatým…..pre dnešné deti to už asi budú len prázdniny u starých rodičov.

Celkom dilema, koľkými hviezdami film ohodnotiť. Nebolo to vôbec zlé a divnosťou bol priam endlovaný. Koniec je veľmi vydarený a nechýba podľa mňa ani čierny humor. Asi najhororovejšie na tom celom je však zistenie (až dodatočne vyhľadáte info o filme), že hlavný protagonista, ktorý si to náramne užíval, bol spolutvorcom príbehu aj s režisérom. Vážne, aké skryté túžby musia mať dvaja kamoši, keď napíšu takýto „rozmilý“ príbeh? No, asi by to bolo tiež dosť hororové zistenie. 🐺

Nie som príliš na horory o behajúcom mŕtvom mäse a preto sa mi zrejme  Dawn of the Dead 20 rokov úspešne vyhýbal. A dobre sa stalo. Slastný to pocit objaviť niečo tak fulminantné v dnešnej dobe. Ja som bola nabudená po celú dobu trvania filmu. Akčné, napínavé, nápadité, originálne. Obsadenie hercov bolo pre mňa zo začiatku celkom zarážajúce (neverila som, že tento casting dokáže utiahnuť celý film) - dosť nevýrazné a obyčajne pôsobiace tváre, ktoré si ale zanedlho  priam osvojíte a obľúbite tak veľmi, že aj  toho najväčšieho bumbaja budete ku koncu maximálne zbožňovať a držať mu palce, aby prežil.  Naozaj  skvelý film. To nadšenie, keď si v Andyho army shope dobíjajú svoje "búchačky" a radujú sa pri tom ako deti sypajúce si do úst priehrštie cukríkov, prežívate úplne s nimi. Pre odľahčenie sa mi núka ešte otázka: Aký to musí len byť pocit (hlavne teda pre ženu) ocitnúť sa  v nákupnom centre a môcť „naplno nakupovať“ a neriešiť nejaký limit na platobnej karte? 😁