murakamigirl

Zlomyseľne som sa tešila? Óóóó ! :o))) Každé vzrúšo, dobré vzrúšo!

Ou nou nou. Tá, čo videla Moulin Rouge 6-7 krát (???), roztúžene vzdychala nad každučkým obrazom, vyfúkala 2 balíky vreckoviek a následne prietrže sĺz zastavovala oboma rukávmi, tá toto neuniesla a dáva 2*???____________ Pripadá si Baz Luhrmann, že umiera, že toto vytvoril? Prečo akonáhle sa nejaký rejža pustí do vysneného, životného projektu, polka až 3/4 z nich stráca racionalitu? Prečo si Baz tie témy nerozdelil a nenechal niečo na neskôr? Prečo ignoroval, že týmto nielen rozdrobuje, ale utápa tie svoje "životné" zámery? Prečo, prečo, prečo.................... prečo? Vážne sa hnevám, Baz je (pre mňa) taký talent a Austrália? Také fiasko..... Prečo?! To je moc! Veľmi málo vecí tu funguje, a chémia medzi Nicol a Hughom sa medzi ne s istotou! neráta. :o((( Predtým, keď sa povedalo "Austrália", moja slideshow zvykla začínať klokanmi, veľkolepou prírodou i tou Nicolkou... Teraz, pri priazni osudu, si vyslúžim zlúčenie týchto motívov a predstavím si tú fajnovú klokaniu scénku v prvej polovici (hlasujem za). Oveľa skôr to však bude obraz mňa, ako sa počas sledovania Luhrmannovho opusu snažím stopnúť drevenenie svojich končatín a zabrániť tak nevyhnutnému splynutiu so... stoličkou. Snáď tu už nemusím zdôrazňovať, aké nepríjemné to je. (Povzdych, hlboký...) A najhumornejší moment spojený s Austráliou? :DDD! Des a rozhorčenie jedného (heterosexuálneho) užívateľa priznávajúceho sa, že jediná scéna, čo sa mu vryla do pamäte, je Jackman obracajúci na seba vedro vody...

Páni, zomreli by ste, keby sa do vás rachla Rosario Dawson? (no že či, tyjj!!! od šťastia!) Zomreli by ste, keby vás trafil blesk od Amora a vznietil lásku ako hrom? (??!!) Zomreli by ste, ak by váš exit na druhý svet bol pod 100-mi zámkami, to jest váš odchod by nebol vôbec nutný? (nie som váš hovorca, tak sa konečne realizujte áno?) No proste, konanie hlavného hrdinu = druhu zbabelosti, a tej najvyššej, prosím! Buď je ten hrdina tak ehm limitovaný alebo je to autor scenára alebo oboje (C správne je:)). Vari to nešlo inak? No jasne že hej, ale "citlivý" Hollywood.... no!.... a sme doma.... Seven pounds podáva vážne 100% recept, ako na tzv. "smrteľné hriechy", resp. ako oblafnúť isté zatratenie. Tak teda, bravó!!!

Záblesky slávy, no žiaden večný plameň. Ako celok to funguje, jasan!, akurát po opici. Hudobné čísla sa točia v kolotoči mizerných až po dokonalé. Škoda- preškoda, že si nad tým viac neposedeli….. No day but today!

Pre mňa nie je skoro nič ľahšie ako okomentovať tento dokument. Bill Maher pestro konfrontuje svoje presvedčenie a v diskusiách dáva dosť priestoru druhej strane, to proste nemôžte ignorovať. Jediné, čo možno, resp. čo MUSÍM! vytknúť, je, že 1. Religulous robí z veriacich dokonalých blbcov (ehm, rovno do výkladu), i keď takmer celou mierou je to ich vlastná prezentácia, čo to obstaráva a 2. ako veľmi to robí. Ak chcel Maher iba posilniť masy neveriacich a šíriť pochybnosť ako niečo prirodzené a správne, teda ak chcel zachovať skromnosť a nemal v záujme presviedčať skeptických či obracať veriacich, ok, to určo uspeje, prevažne, no Religulous si mohlo siahnuť na viac, nie? Práve tento dokument vedený týmto človekom MAL na viac- jeho výpovedná hodnota mohla byť širšia a efektívnejšia, snažiť sa len o zozbieranie a zaradenie viacerých podnetnejších a inteligentnejších diksusných príspevkov zo strany veriacej (jedna ruka je v Religulous na podnetné a inteligentné reakcie veriacich až-až…. až:)). Takto v kombinácii s Maherovým (fajnovým) humorom to mnohí vezmú útočne a nijak inak. (A diviť sa ani veľmi nemožno.) Je mi jedno, v čo kto verí. Ja verím len sebe a v seba a celý čas som sa excelentne bavila, akože úplne bohovsky, a tak by 5 mala byť tutovka že, avšak ten nenaplnený potenciál tohto dielka ma svrbí, už odvčera, a preto to tutovka nebude, dnes nie. Ad po chvíli: na druhej strane, ako lepšie poukázať na absurdnú šialenosť niečoho ako cez absurdnosť, komickosť a šialenosť nenahraných reakcií ľudí? Nebolo by absurdné to zjemňovať?...

Ne-u-ve-ri-teľ-né !!! Radšej keby som to nikdy nevidela.

Dlho- predlhoooo nič len dutá óda na Keirine pery (ne-o-pí-sa-teľ-ne o ničom!, nie tie pery jo?:)). V poslednej tretine sa ansámbel preberie, hneď to vyzerá inak (jak iný film.. aach tak veru) a začínam to teda vnímať hej, lenže... to už je sakra neskoro pre Edge of love i pre mňa.

Ono to tak vyzerá, že pri hodnotení Mendesa vôbec nerozmýšľam, že? Ono to tak len vyzerá..... :-) V jednoduchosti (dejová línia) je krása. Cesta plná pohladení.

Alebo: kto vyžmýka z Winslet viac? Vidieť Núdzový východ a Predčítača v jeden deň a….. smrť. Toto nie je hyperbola. Úúplne pohltená, od prvého záberu po posledný… Že schránka vypľúvajúca mraky sentimentu? Aká schránka? Aký sentiment??! :-))) Vidím len masterpiece sympatický (nielen) tým, že krehká otázka zodpovednosti a viny v ňom nefiguruje primárne, nehrá prvé husle (pre mňa určite!). Hodinu a pol som nebola schopná s nikým hovoriť, nie. Daldry na mňa vždy platil ach, a tohto si v srdci unášam k svojim srdcovkám. A propos, VEĽKÝ hold literatúre.

Sklamanie! :( Nadpriemer zabezpečuje skvostná hudobná zložka (už prehrávam :´)) a potom animácia. Obsah je za týmito atribútmi občas trošku viac pozadu. Záverom si to u mňa rejža nemohol pohnojiť viac (volím 3*). Ten epilóg, to je ako prilievať do čaju mliečko. Možno to robíte i vy, ale ja, ja ak mám chuť na čaj (mám), dám si čaj, ak na mlieko, šupnem ho do kávy, ale v čaji je mlieko proste navyše!!! Mierne vzaté...