Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (766)

plakát

Duna: Část druhá (2024) 

O poznanie silnejší zážitok ako prvý diel. Aspoň pre mňa, ako laika a len okrajového znalca predlohy. Je to znovu pomalé, extrémne pomalé a hĺbavé, ale zároveň epickejšie, osudovejšie, dejovo zaujímavejšie a obsadením postáv príjemnejšie so zachovaním Villeneuveho rukopisu réžie, ktorej nádherne sekunduje Fraserova kamera a Zimmerova hudba. Po každej stránke film na vysokej úrovni s maniakálnym zmyslom pre detail. Akurát nič pre happy trigger fanúšikov.

plakát

Dungeons & Dragons: Čest zlodějů (2023) 

A že sa to nedá. Konečne niekto pochopil, čo ide točiť a pre koho hlavne. Film sa snaží držať predlohy, aby uspokojil nerdov a zároveň priniesť niečo nové, svoje, aby ich nenudil a dokázal pritiahnuť aj novú krv. Film sa samozrejme nevyhol neduhom tejto doby a teda tu majú zastúpenie všetky rasy sveta, aj keď prím hrajú samozrejme čokolády. Našťastie to nenasiera a nepôsobí príliš silene, aj preto, že tento typ fantasy je vcelku prajný a ohýbateľný a hlavne sa tu pri výbere postáv prihliadalo na ich herecký talent a prirodzenú charizmu, nie len kvóty. Výber postáv dopadol za mňa na jednotku, každá jedna má svoje pozadie, svoj charakter a charizmu a navzájom medzi nimi pretekajú hektolitre chémie. Jednoducho vidieť a cítiť, že si herci sadli aj po ľudskej stránke a hranie ich bavilo. Keď sa k tomu priráta geniálny situačný humor, ktorý naozaj baví a kvalitné CGI, úspech je zaručený. Dúfam, že sága bude pokračovať, rozbehnuté to má excelentne.

plakát

Arcadian (2024) 

Strašná kokotina. Strašná nudná kokotina. Strašná nudná low budget kokotina. Strašná nudná low budget kokotina, ale s Nicolasom Cageom a haluzným enemákom. Za nich dvoch dve hviezdy. Btw, aspoň niečo málo mohli v tom filme predhodiť, nech človek vie vo co go, takto len hľadí na príbeh post apo sveta o ktorom hovno vie.

plakát

Knox Goes Away (2023) 

Keaton to ťahá hore svojím hereckým talentom a prirodzenou charizmou, no zároveň dole svojou priemernou réžiou. Filmu chýba väčší drive a aspoň jedna silnejšia scéna. Ale na pohodové zabitie večera doma pri telke kľudne.

plakát

Sleeping Dogs (2024) 

Priemerná old school detektívka, nenaserie, nenadchne.

plakát

Bring Him to Me (2023) 

Dvaja chlapi, jedno auto, kopa kecov a ešte väčšia kopa nudy. Amatérske po každej strane a nič na tom nezmení ani zbytočné kameo Sama Neila.

plakát

Hlasy mrtvých (2023) 

Síce to nie je žiaden vrchol Hitparády, ale po dlhšej dobe konečne, ako tak pozerateľný mainstreamový horor, tento raz z Veľkej Británie. Príbeh ohľadne starej baby za stenou je fajn a preto zamrzí, že sa to viac nerozvinulo. Až priveľa času sa to točí okolo týpka, čo prišiel o starú. Nejaké ľakačky, alebo brutálny gore tu bude človek márne hľadať, ale atmosféra a nápad ušiel. Ako vravím v rámci tupého, západného mainstreamu môže byť. Na poriadne krvavý a infarktový čurbes sú tu veci z Indonézie, Thajska, či Kórei, kde sa s tým neserú.

plakát

Hrozba smrti (2024) 

Čo čakať od filmu, ktorý mal ako najväčšie promo vedľajšiu postavu filmu stvárnenú nehercom v podobe steroidového škriatka menom Kokot McGregor. Asi nič moc. A preto nemôžem povedať, žeby som bol extra sklamaný. Extra, pretože to sklamanie tam každopádne je. Mať profi zápasníka vo filme s profi hercom, ktorý na sebe fakt zamakal a využiť to takto lajdácky, kde síce dôjde k pár fightom medzi oboma opičiakmi, ale všetky sú tak impotentné, nudné, biedne nasnímané, zostrihané, so žebráckym choreo a navyše miestami riadne zdigitalizované, že si človek musí zákonite položiť otázku, či nebolo rozumnejšie teda obsadiť aj úlohu zápornej postavy niekým, kto má aspoň štipku hereckého talentu, lebo sledovať Kokota McGregora hrať je taká slasť asi ako keď si človek vytiera hemoroidmi obrastený anál brúsnym papierom. Kokot McGregor zjavne dostal príkaz hrať seba samého, čo si viditeľne užíval, ale ten skurvený trpaslík to robil s takým zápalom, že svoju debilitu a preafektovanosť násobil miliardou. Moc tomu nepomáha ani Mončiči Jake Gyllenhaal s jeho nonstop vypúlenými anime očami a pritepleným úsmevom. Plus má aspoň za tú figúru, kde zjavne žral pred natáčaním balenie Clenbuterolu denne, aby sa hentak zošlahal. Tak, či onak, počas celého trvania filmu sa drží na uzde, sem tam niekoho sčiape a ako tak sa urve z reťaze až ku koncu filmu, ale to už je žiaľ dosť neskoro a navyše ako som už spomenul, tie bitky sú pol biedy. Tú chýbajúcu živočíšnosť a surovosť tu jednoducho cítiť. Nie je to Nobody, John Wick, Warrior a už vôbec nie Raid a podobné, dnes už kultové pecky. Film vlastne ani nemá čo iné  ponúknuť, ide z bodu A do bodu B po presne danej lineárnej ceste a nemá čím prekvapiť. Snáď jedine hudbou, ktorá mi po pol hodine liezla riadne nervy, lebo tu nonstop musí hrať nejaká pesnička, ale fakt že nonstop a pôsobí to dosť silene a účelovo. Všetko tu krásne farebné, presvetlené a čisté, všetci sú tu vlastne v pohode aj napriek tomu, že sa každý večer zídu v podniku, kde sa nalejú a mastia medzi sebou viac ako vidláci na Kysuciach. A do toho im nonstop hrá samozrejme kapela. Nonstop. Ale aby som len nepičoval, vedľajšie postavy s výnimkou toho trpaslíka sú fajn, sympatické, človek sa hlavne na hláškach jednej z nich dobre poujebáva, aj keď neviem, či to je práve plus, keďže sa jedná o jednu zo záporných postáv. Ale budiž. Nemôžem povedať, žeby som sa vyslovene nudil, alebo nasieral, ale toto je naozaj veľmi divný film. Príde mi to skôr ako divné promo pre nadchádzajúci zápas Kokota McGregora, ako plnohodnotný blockbuster.

plakát

Creation of The Gods I: Kingdom of Storms (2023) 

Tu sa naliali neskutočné love a je to vidieť o tom žiadna. Ale aj napriek silnému budgetu, maniakálnej snahe o detailnosť výpravy a kostýmov, či akčnú epickosť tomu niečo chýba. Moc tomu nepomáha ani miestami infantilný humor, ale to už si človek pri Číňanoch zvykol, viac ma srala chaotickosť a nelogickosť vo vývoji charakterov postáv. Niektoré postavy sa nemenili vôbec, niektoré snáď každých dvadsať minút bez logického vysvetlenia, človek sa ku koncu pomaly strácal, kto je kto a prečo robí to, čo robí. Ale keď to vezmem ako celok, nenudil som sa ani minútu, nakoľko toto je ten typ filmom, kde stále niečo deje.

plakát

Mzda za strach (2024) odpad!

To, že sa tomuto amatérskemu výplachu bez štipky logiky upísala plešatá lopata Franck Gastambide ma vôbec neprekvapuje, keďže ten neborák zvláda jeden výraz tváre, ale čo tu preboha robil Alban Lenoir ( kvôli ktorému som tomu aj dal šancu ) mi na veky ostane záhadou.