javlapippi

"Starý známý, jak otřesně zní ta slova tady, v záchytné protialkoholní stanici!" Osvetová dvadsaťminútovka o nebezpečenstve alkoholu, spočiatku nemý a potom dramatickým komentárom opatrený príbeh o osudoch opilca, životnom rozklade a spásnom pobyte v ústave.

Podlí piloti unesú lietadlo na linke Ostrava-Praha a zamieria smerom na západ. V stroji sa malo nachádzať viacero úteku z vlasti chtivých elementov, avšak po bdelom zásahu bezpečnostných zložiek do spikleneckého centra je drvivá väčšina pasažierov z radov uvedomelých pracujúcich a vyskytuje sa tu dokonca aj jeden poslanec. "A cože vy, dědo, letíte do Prahy?" "Trachtor urgovať, v družstvu chcu ušetřiť, tak je to. Tak mi kupili listek ejroplánem!" Na mieste pristátia na emigrantské divadlo nachystaní reportéri odídu z dlhým nosom a hrdí československí občania sú prevezení na americkú vojenskú základňu na ďalšie spracovanie. Okrem muzikanta Kopeckého všetci odmietajú zobrať od imperialistov čo i len skyvu chleba a s opovrhnutím sledujú aj rasisticko-lascívnu estrádu. "Mají té civilizace až moc, to ji vyrábějí na export." Najväčšie tlaky sú vyvíjané prostredníctvom bývalého gestapáka na komunistického poslanca dovolávajúceho sa konzulátu Dohnala a na spočiatku apolitického a vo všeobecnú civilizovanú slušnosť veriaceho inžiniera Peška, ktorého by radi získali do služieb imperialistickej zbrojárskej mašinérie. "To je nestydatost, pánové! Já jsem inženýr, ne děvka!" K spáse nakoniec dopomôžu pokrokoví nemeckí súdruhovia a ich tlačový orgán, nezlomení našinci si z trenírok ušijú provizórnu vlajku a zakrepčia pri speve ľudovej piesne. "Já těm přežvejkavcům přece jednu vrazím!" Famózne natočená a skvele zahraná politická agitka, nechýbajú ani plamenne rečniaci sovietsky a československý delegát na zasadaní OSN. Dnes mi to príde až okato prehnané, ale v onej dobe to bolo bežné na jednej aj druhej strane. Západný svet je zobrazený so žuvačkou v ústach, nohami na stole a dolárom v očiach, ich vyšetrovacie a nátlakové metódy mi paradoxne pripomenuli dobové americké filmy a komiksy zobrazujúce práve komunistické krajiny. "Ti chlapi jsou nám sto znárodnit i Spojené národy!" Filmársky sa jedná o vynikajúce dielo od dvojice Kadár a Klos, ideologicky poplatné dobe vzniku, dohromady filmový zážitok za päť čajov pre bolševickú chamraď od Hlinomaza.

"Odpusťte milostivá, tu je taký národ, divý, nectia si nikoho." Tridsiate roky, hospodárska kríza a jej sprievodné javy ako v lepšom prípade pokles výroby a mzdy, v horšom nezamestnanosť a návšteva exekútora. Veľkopodnikatelia a skorumpovaní politici ale naďalej pijú, hodujú, hrajú karty o nemalé sumy a kujú pikle ako sa priživiť na štátnych zakázkach. "Musíte škrtiť, škrtiť a škrtiť!" Jednou z nich je stavba železnice na Horehroní, kde sa snažia znižovať náklady a hlavne mzdy do takej miery, až aj vďaka komunistickým agitátorom, presvedčivším posledných váhajúcich, vypukne štrajk v takom rozsahu, že treba povolať značné četnícke posily. "Nech vedia, pažravci panskí, že aj my chceme žiť!" Politická agitka o zlých časoch, ktoré sú zobrazené dosť jednostranne a dobe poplatne, bezškrupulózny buržuj Gregor sa paktuje so socdemákom Bagarom naoko zastupujúcim pracujúcich, v parlamente namiesto Klementa reční charizmatický Chudík, osvietení robotníci Romančík a Petruška snívajú o lepšom a spravodlivom Sovietskom zväze kde zatočili s pánmi. Napriek všetkým dobovým skresleniam to má svoje čaro, kopu slušných hercov a davové scény, ktoré sa ešte točili so skutočným davom. Za tri kubíky v akorde po dve päťdesiat. "Načo mi je revolúcia? Chcem prácu, hneď zajtra! Čo z revolúcie, keď zajtra zdochnem hladom?"