TomX2

Má to tri mínusy: 1) Občas je to málinko neprirodzené - ako správaním postáv, ktoré miestami pôsobili skôr ako figúrky zo seriálu než skutoční ľudia (najmä ku koncu, ale nechce sa mi tu vypisovať podrobnú štúdiu ľudskej osobnosti), tak aj samotným školským prostredím, ktoré bolo (opäť) tak nejak až príliš fiktívne. 2) Posledné dva diely - tie teda nie sú samo o sebe zlé, len je v nich strašne veľa vaty, sú až príliš natiahnuté a tak nejak podkopávajú všetko dobré, čo si seriál doposiaľ budoval. Sú dobré, majú zopár fajn myšlienok a scén, pričom si technicky vzaté držia svoju kvalitu, ale vzhľadom k jednej silnej téme si zaslúžia o trochu silnejšiu katarziu, než že celé 2 epizódy sa prenesú do akejsi detektívnej roviny, ktorá miestami pôsobí až príliš zbytočne a otravne. 3) Subjektívne mi až tak nesadlo, že sa seriál občas až príliš zabýva sexom. Nie je to niečo, čo by vadilo nejako príliš, ani to seriálu neuberá na kráse (vlastne vďaka tomu sem tam nastanú aj celkom humorné situácie), ale sex je podľa mňa proste overrated, sorry not sorry. A to je vlastne asi tak všetko. Sú tam len dve veci, ktoré seriálu uberajú na kvalite, inak je to ale fantastická záležitosť, ktorú som si neskutočne užil a som veľmi rád, že som na tento seriál včera ráno narazil a hneď ho aj celý dopozeral. Veľmi príjemná milo zasnívaná atmosféra, perfektný indie/ambientný soundtrack, super dialógy, hĺbavé myšlienky, hrejivá romantika, skvelý humor - tento seriál má všetko, čo má mať a spomedzi všetkých novodobých teen seriálov, toto je jednoznačne top. Veľmi si ma získali postavy a ich sny, ciele a prekážky a odžil som si to, akoby som bol s nimi. Obľúbil som si tam každú z hlavných postáv (skvelého Plukovníka, magickú Alasku a Milesa, ktorý mi ako hlavný hrdina neskutočne sadol už len z toho dôvodu, že mi je v mnohom veľmi podobný), ale perfektní boli aj učitelia, obzvlášť Dr. Hyde. Neviem čo viac povedať, skrátka super záležitosť a zážitok, ktorý už asi znovu nezažijem.

Posledných asi 30 minút je absolútna nálož s bombastickými scénami a dialógmi (skok z okna, rozbíjanie vecí, ruská ruleta), niektoré pointy, ktoré vo filme zaznejú majú tiež hlavu a pätu, pričom herci svoje role zahrali naozaj parádne, ale inak to zas až tak veľká vec nie je. Proste OK netradičná tragikomická sonda do života postihnutých ľudí, ktorá síce občas na správnom mieste rozosmeje (hlavne až ku koncu, keďže na začiatku som sa schuti zasmial len raz, aj to len keď moja najmenej obľúbená postava dostane päsťou do ksichtu, čo je nie len neskutočne satisfying moment, ale dokonca aj pekný symbolický úkon), ale nedostaví sa pocit, že "Áno, teraz pozerám niečo naozaj špeciálne". Alebo som na to len nebol zrovna správne naladený, kto vie. Preto tri hviezdy.

Istá snaha a vízia sa tomu nedá zaprieť, inak to ale bohužiaľ nie je veľmi konzistentne postavené. V priebehu filmu si možno povšimnúť viacero ako scenáristicky, tak technicky zaujímavých nápadov (ako napríklad prelínanie viacerých svetov a zopár animačných vyvhytávok) a samotná prevencia samovrážd je tiež myslená dobre, ostatne je tu ale jeden základný kameň úrazu - vo vízii tvorcov bolo kvantum skvelých nápadov, ktoré sa im však nepodarilo dobre zrealizovať. Problém je jednoducho v tom, že je to nezávislý film z hláv ľudí, ktorí síce majú istú víziu a cit, ale nemajú dostatok materiálu a skúseností, aby sa im ich podarilo naplniť. Môžeme si napríklad postrehnúť, že animácia miestami trošku viazne (zreteľne to môžeme vidieť napríklad na postavách), že zaujímavé myšlienky sú skôr len načrtnuté než aby prichádzali s plnohodnotnou odpoveďou alebo posolstvom a najmä nevyvážený pacing, ktorý je jednoznačne najväčšou kotvou celého projektu. Tých štyridsať minút je skrátka strašne, ale naozaj strašne málo na vyrozprávanie podobného príbehu, ktorý by si zaslúžil mať dvakrát, ba dokonca ešte trikrát dlhšiu stopáž. Ako už spomenul Jeoffrey v svojom komentári, príbehu by sadlo trochu viac vaty. Ono mne samo o sebe nevadí, ak sa ide hneď na vec. Lenže to tempo je až príliš nevyvážene rýchle a nestíha poriadne prehĺbiť postavy, emocionálne zasiahnuť alebo vyvolať napätie. Ak už áno, tak len na chvíľu a nasleduje hneď ďalšia scéna. Čo je skrátka škoda, pretože mohlo ísť o výborný film presne podľa môjho gusta (o dosť radšej mám tieto indie vecičky, než štandardný anime formát, ktorý je niekedy proste až príliš mdlý), vo výsledku by som to ale prirovnal skôr k rannej Shinkaiovei tvorbe, ktorá mala tiež ešte nie veľmi ucelený rukopis, za to veľa potenciálu. No aj keď ide skôr len o celkom schopnú amatérčinu, ktorá pripomína skôr náhodný výplod z hlavy, než dobrý psychologický film, je v tom cit. A vie sa to dotknúť. Preto čestné tri hviezdy.

Keby som mal zhrnúť celé anime v troch slovách, boli by to: nezáživné, nudné a uspávajúce. A to až tak, že aj ja, čo dobrovoľne pozerám sračky, som to musel v polovici druhého dielu vypnúť.

2. epizóda - DROP | Absolútne nezáživne a neatraktívne spracované anime s až nešťastne nezaujímavým dejom a totálne plochými postavami, ktorých jedinou výraznou črtou je to, že majú pekne nafarbené vlasy a jemnučké tváričky. Mám rád športové anime, ale tie zápasy tu sú odohraté tak bez duše, až ma vlastne nudilo to ďalej sledovať. Tréningy boli tiež úplne o ničom a nijak bližšie nepriblížili podstatu futsalu. Nebolí to. Nie je to ani až tak ukrutná sračka, že by si to nezaslúžilo nič iné než odpad (protivili sa mi "len" tri veci: 1) otravne ukecaný hlavný hrdina, 2) nejaké divné špeciálne pomenovania útokov, ktoré tam ani neviem čo robili a 3) fakt, že hlavný hrdina má asi prvýkrát v živote pri nohách loptu a hneď s ňou predvádza úžasné hlavičky a akrobatické kúsky, že sa aj hneď rovno pridá do tímu profesionálnych hráčov + nejaké ďalšie maličkosti, ale nič čo by sa nedalo vystáť). Ale nie je tam nič, čo by stálo za to strácať nad tým čas. Ani po animátorskej stránke to nie je žiadna sláva (kresba ako taká je fajn, taký štandard porovnateľný s 66,6% anime, ale animácia je až nešťastne nedokonalá) a hudba je jeden z najrušivejších elementov, vďaka čomu ani nemám žiadny dôvod pozerať sa na ďalšie epizódy. A keď ma niečo zanechá až tak chladným, s pocitom, že som sa vlastne celých štyridsať minút pozeral na nič, nemám ani žiadny dôvod to ohodnotiť inak ako odpadom. No bohužiaľ.

Celkom to ušlo. Našlo sa tam síce zopár momentov, pri ktorých som len krútil hlavou a našli sa tam aj také, pri ktorých som si zanadával, najmä pri prvom výstupe "Čierneho šermiara" (nedá mi to, ale stále mi príde vtipné, že je Kiritovi prikladaná rovnaká prezývka, akú má skutočný a jediný Black Swordsman), nehovoriac o tom, že tento potenciálne temný príbeh ani tentokrát nie je uchopený správne (pripomeňme si, že v hre je uväznených niekoľko tisícok hráčov a smrť v hre by znamenala instantnú smrť aj vo svete tam vonku), ale aj tak to bolo fajn. Bolo to lepšie. Lepšie než pôvodná séria a vlastne to bolo dosť možno zatiaľ aj (po boku War of the Underworld a Ordinal Scale, ktoré sa mi páčili zhruba rovnako) najlepšie SAO. Po audiovizuálnej stránke je to solídne, ale dokonca aj ten príbeh je tu relatívne dobrý (ak odpustíme tie plot armory a občasnú detinskosť) a zmysluplne postavený. Postavy sú tiež fajn a Kirito si to tentokrát nekradne sám pre seba (chýbala mi prítomnosť Kleina, za to Mito som si veľmi obľúbil) a občas to bolo tiež aj sympaticky vtipné. Nejde o nič, čo by ma nejako zosadilo zo stoličky alebo nejakým spôsobom emocionálne dotklo (výnimkou je ♫ coffee soda coffe pasta ♫, čo ma znovu na chvíľku vrátilo do minulosti), ale je to proste fajnový film, ktorý som si užil a k tomu zbehol príjemne rýchlo.

2. epizóda - DROP | Absolútne netuším, prečo vôbec vznikajú podobné seriály a odkiaľ sa vôbec naberajú, ale vlastne ma to až tak veľmi nezaujíma, že to ani vedieť nechcem. O čom vlastne tie prvé 2 diely boli? Nejaký nevýrazný týpek sa ocitol na nejakej magickej škole, zoznámil sa tam s nejakou neskutočne otravnou trúbou, pár minút na to s ďalšou, tentokrát už trošku viac znesiteľnejšou, išli spolu opekať do lesa, tam ich niekto napadol a- čo ďalej? Dúfal som, že to bude nejaký teatrálny odpad, na ktorom sa aspoň zasmejem, a odpad to síce je, ale len taký mdlý a mľandravý, že ho radšej obídem. Proste ruky preč, nestojí za pozornosť.

Isekai žánru som nikdy veľmi neholdoval, ale keď sa čas od času objaví nejaká menšia príjemná séria typu Gaikotsu Kishi-sama, vôbec by som sa nehneval. Namiesto nejakého afektovaného anime, ktoré je prepchaté enormným množstvom úžasných choreografických akčných sekvencií a komplexným príbehom plným rôznych nečakaných dejových obratov, ktoré sa snažia byť za každú cenu cool, som tentokrát dostal svieže schladenie v celkom príjemnej podobe (teda odhliadnuc od toho, že prakticky hneď prvá scéna sa točí okolo znásilnenia :'D). Hlavná postava má síce v rukáve hneď niekoľko super-schopností, ktoré z neho robia OP postavu, inak je to ale celkom pohodový chlapík, ktorý sa len plný života a entuziazmu snaží naplno užiť dobrodružstvá novoobjaveného sveta (predstav si Momongu ako kladnú postavu s čistými úmyslami). Čo mi je neskutočne sympatické. Sympatické mi sú tiež aj ostatné postavy, ktoré sa motajú okolo hlavného hrdinu, včetne zásadovo založenej eflky, ňuňu roztomilého lišiaka a kawaii asasínky. Na druhej strane, so zápornými postavami je to už trochu horšie a celkovo má toto anime svoje slabé stránky. Prakticky každý antagonista (asi až na jedného ambiciózneho princa, ktorého potenciál sa ale prejaví pravdepodobne až v nejakej budúcej sérii) je tu len tŕňom v oku a celá jeho charakteristika je "proste len perverzný sadista a úchyl". Ďalším mínusom môže byť mimo iné aj repetitívny dej, ktorý mi síce nekazil zážitok až tak moc, ale po čase to neustále hľadanie a oslobodzovanie môže začať nudiť. Pričom nemožno ignorovať ani fakt, že to neprichádza s ničím vyložene novým a originálnym a nijak extra nevyčnieva - dokonca aj po produkčnej stránke sa to drží štandardu. Čo sú ale len malé bezvýznamné veci. Inak som sa pri sledovaní bavil, pozeralo sa na to dobre, občas ma niečo príjemne prekvapilo a celkovo som si tých 12 dielov užil. Ide tak o podľa mňa fajn sériu, ktorá si určite aspoň tie tri slušné hviezdičky zaslúži.

Musel som to hodinu počúvať na slúchadlách (cez Discord) a takmer mi z toho explodovala hlava.

Tretia séria sa posunula výrazne hore a tu už môžem s určitosťou povedať, že sa mi to bohovsky páči. Teda samozrejme nie vždy, niekedy skrátka na ten humor musíte byť správne naladený a keď nie ste, tak si to veľmi neužijete. Mňa napríklad nejaké 2-3 epizódy chladným, ale zase mi to pre zmenu vynahradili iné, kedy som sa smial aj počas celej epizódy (napríklad keď sa Išigami "vyzná" svojmu náprotivku alebo celá rapová epizóda) a celkovo je komediálna stránka tentokrát fakt vydarená. Dokonca aj príbeh ide stále krôčkom vpred. Zatiaľčo v predchádzajúcej sérii sme sa napríklad dozvedeli viac o Išigamiho minulosti, tentokrát zisťujeme, že ani ostatné vedľajšie postavy tam nie sú len tak do počtu a majú nejakú hĺbku (prvá polovica sa výrazne zameriava napríklad na Hayasaku, v posledných dieloch si zase môžeme všimnúť, že Kaguya je až príliš zamilovaná a nie je schopná naďalej strategicky plánovať a uvažovať). Vo výsledku ide o fakt kvalitný seriál, aj keď opäť podotýkam, že nie vždy sa mi to vie trafiť do vkusu (a aj keď hodnotím štyrmi hviezdami, bližšie to má skôr k trom než k piatim) a neviem, či je prvé miesto v rebríčku najlepších anime na MAL (9.15 k dnešnému dátumu) úplne adekvátne. Ale pohodka.