Anderton

Väčšina epizódy sa nesie skôr vo vlažnom tempe, ale slabšie chvíľky vynahrádza Homer a do svojho sveta zapája aj chudáka Barta, ktorý tak nevie, aká budúcnosť ho čaká. Našťastie, pretože genetika sa oklamať nedá. Ale potom príde záver, ktorý patrí k vrcholom seriálu, muži vs. ženy z rodu Simpsonovcov. Kto to mohol tušiť, že v najbližších troch mestách ma Homer toľko príbuzných. Ak to bola metafora toho, koľko Homerov je v skutočnosti v celej Amerike, tak je skutočne vydarená.

Bart nikdy nevyzeral tak dobre s tými nalepenými vecičkami na tvári a nevedel som, že Springfield je tak obrovské mesto. Ale aj tak každá cesta v ňom vedie k Očkovi.

Homer ide z extrému do extrému, raz sa kvôli home officu stal najobéznejším zamestnancom elektrárne, tentokrát kvôli synovmu obdivu začne makať v posilovni. Ale to nie je všetko, s pomocou zázračnej tyčinky by nemal mať problém ani s horou smrti, ktorá stojí vedľa hory smrti 2 a tá je vyššia ako hora smrti 3. Len je otázne, či kocky na bruchu sú zaujímavejšie ako Homerove triky s pivom na gauči.

Konečne som pochopil význam textu Pride in the name of love... a pochopil ho nadosmrti aj Homer. Ten je ale tentokrát obzvlášť aktívny, nie ako minule s tou lenivou opicou. Čo s mestským odpadom? Homer vymyslí plán, ktorý príliš nefunguje, a tak vymyslí ďalší plán, ktorý na prvý pohľad funguje lepšie, ale nakoniec je to to najhoršie, čo kedy tento bezpečnostný technik vymyslel. Najviac to ale zlízne Adam Clayton, oceňujem jeho nadhľad a že si takto dokázal zo seba vystreliť. Nakoniec si ale to pivo u Očka dal.

Áno, aj Bart má nejaký talent, o čom sme sa už presvedčili, ale tentokrát ide o talent veľkého kalibru... Bart sa stáva hviezdou detských televíznych správ, pretože má, pozor, šarm. O tom Líza príliš nepočula, ale keby sa začali spoločne pred televíznymi obrazovkami vhodne dopĺňať, mohlo by z toho niečo byť. Ak by samozrejme nebol väčší dopyt po ďalšej animovanej blbosti. Najviac si ale pre seba ukradne Willie, i keď vám ho bude ľúto.

Michael Keaton je v drsnom ambicióznom áčkovom thrilleri, Dylan O´Brien vo filme pre teenagerov o metaforickej dôležitosti osobnostného rastu v tvrdom kapitalizme, Taylor Kitsch v béčkovom akčňáku, kde treba všetko a všetkých postrieľať, pretože pomsta. Spolu to príliš neladí, navyše je násilie tak tupé, až to fyzicky bolí. Každý musí byť zastrelený, vrátane krásnych žien, aby sme videli, zač je toho loket pôsobiť v tejto branži. A svetonázor tvorcov tak bije do očí, až to, zase, len a len bolí. Irán proti všetkým, už len všade hodiť atómku, len poznámka o státisícoch mŕtvych v Iraku akoby filmu podrážala nohy. Ak mal byť týmto spôsobom ambivalentný, tak je skôr len zmätočný a nesúrodý. Ale ako remeslo je to slušné, celkom to šľape a je to svojim spôsobom aj podarené guilty pleasure. Len to určite nebol nikoho zámer, i keď pri ultra drsnom Keatonovi mám pochybnosti, či si z toho celého nerobil prdel.

Solídny thriller s hutným myšlienkovým podkladom, ktorý ale nikoho neprekvapí ani nešokuje. Prvá polovica pôsobí priamočiaro a zachytí sa pod kožu, tá druhá odhalí ďalší dejový prvok, ktorý všetkému nakoniec dá nový zmysel, ale opäť sa tu o prekvapeniach hovoriť nedá. Je to svižne nakrútené, takpovediac pre každého a zložité finančné machinácie nám sú vysvetlené bez ďalších otvorených otázok. No a pokiaľ sa čudujete, prečo sa podobná udalosť neopakuje každý tretí deň, tak odpoveďou bude asi malá pravdepodobnosť prevedenia takejto akcie.

Vo svetle toho, čo sme od roku 2003 videli v rámci stovák komiksoviek v kinách dávam tri nezaslúžené hviezdy. Zvolená vizuálna štylizácia sa síce hodila do Londýna, ale v Paríži to už nebolo ono a o Benátkach je lepšie sa nezmieňovať. Liga výnimočných má určitý guilty pleasure potenciál, ktorý sa v pokročilej dobe Marvelu a DC môže zvyšovať: proste budete porovnávať, ako sa ku kresleným tlačovinám pristupovalo vtedy a ako dnes a inak som to nevnímal ani ja. Netreba snáď dodávať, že skoro všetko je tu zlé, ale aspoň to nenudí, pretože sa stále niečo nezmyselné deje.

Tak naposledy to konečne vyšlo Apuovi, tentokrát má šťastie na ženy dokonca aj Očko. A to Homer najskôr skonštatoval, že to nikam nevedie... Očko si mal skôr uvedomiť, že nikam to nevedie vtedy, ak mu dá do rúk svoj osud. Ono síce na ňom výrazne zarába v krčme, ale mimo tejto budovy sa naňho spoľahnúť nedá. Pomerne akčná a výpravná epizóda, stále sa niečo deje, máte tu teda akciu spojenú s milostnou líniou a dokonca aj s heist žánrom. No a ako to dopadlo? U Homera doma...

Nie každý diel s Krustym v hlavnej úlohe patrí k tým top epizódam, ale Posledné pokušenie Krustyho, aj s účasťou Jay Lena, je možno tým najlepším z nich. Dosýta si užijete stand up komikov, medzi ktorými Krusty pôsobí už len ako dinosaurus. Ale nebol by to on, aby s pomocou Barta nevystúpil úplne na vrchol. Dobre, tak aspoň nedostal svoj priestor po večeroch u Očka.