Anderton

Nad motiváciami Donnyho v tejto epizóde by krútili hlavami aj Freud, Jung alebo Radim Uzel. Ale do istej miery to zmysel dáva a v závere to bude dávať asi ešte väčší. Každopádne túto metódu, ako získať späť chuť na sex, by som neodporúčal nikomu vo svojom okolí. Ale nepoznám našťastie nikoho, kto je obeťou stalkingu.

Nahliadneme hlbšie do minulosti aj duše Donnyho, čím sa niektoré veci podstatne vyjasnia, najviac však jeho vzťah k sebe samému. Prečo je ale tak extrémne submisívny a nechá veci plynúť takým spôsobom akým plynú, na to asi odpoveď nedostaneme, skrátka to má asi v povahe. Každopádne kvitujem jeho odvahu vystúpiť pred "náročné" edinburgské pubové publikum.

Tak pokiaľ bola predchádzajúca epizóda trochu krotšia, tak trojka spúšťa to pravé nefalšované psycho. Návšteva domácnosti, vysedávanie na zastávke autobusu, semifinále stand-upu a nakoniec finále v pube. No a Martha ide skutočne naplno a Donnymu dochádzajú nápady, ako z nepríjemnej situácie vykorčuľovať čo najviac elegantne. A nakoniec mu aj dôjdu.

Čakal som, že druhá epizóda bude väčšie psycho, avšak očakávania súvisia s predpokladom, že Donny je normálny chlapík s logickým uvažovaním. Lenže on je značne atypický a tak sa mu stávajú aj nečakané nepríjemnosti. Kde je pes zakopaný, na to snáď odpovedia ďalšie epizódy.

Prvá epizóda Sobíka patrí k tomu najoriginálnejšiemu, čo bolo v poslednej dobe na seriálovom poli k videniu, vrátane napríklad Ripleyho. V dvoch hlavných úlohách sa predstavujú lúzri, ktorí majú nevyrovnaný vzťah, avšak z nejakého dosiaľ neznámeho dôvodu sa Donny nebráni kamarátstvu so ženou, ktorá ho nepriťahuje. A to ani potom, čo sa veci ukazujú byť minimálne divné. No a záver naznačuje, že situácia sa veľmi rýchlo podstatne vyhrotí.

To najlepšie na koniec alebo koniec dobrý všetko dobré. Skvele vystavaný a vypointovaný posledný diel robí lepšími filmami aj tie predošlé. Tým pádom ma ale napadá kacírska myšlienka, že celý projekt by bol lepší ako povedzme desaťdielna uzavretá miniséria, ktorá by tak mohla byť hodnotená ako celok a poskytla by priestor aj na niektoré skratkovité a nie úplne do konca dotiahnuté záležitosti. Ako napríklad otázka zrady policajtky (tú sa ale podarilo relatívne v pohode uzavrieť) alebo pomerne veľká vina hlavnej postavy na tragédii, tá sa zase akosi vytratí do stratena. Poteší však sociálna kritika na úrovni finančne podhodnoteného školstva a vedy, to by Taliani pozerali, keby zistili, že na tom nie sú v Európe určite najhoršie...

Čo sa týka dramaturgie, rytmu a tempa tak druhý diel krimi komédie je na tom lepšie ako prvá časť. Bohužiaľ kde sa tvorcovia zlepšili, tak inde zase chybujú. Chýba totiž "viditeľný" antagonista, stále sa síce niečo deje, ale nie je ani tak dôležité čo a prečo, keďže ich nikto reálne neohrozuje. To sa síce smerom k záveru začne meniť a vráti sa starý známy, vtedy si však uvedomíte, že končíme v tom najlepšom a že celú trilógiu treba hodnotiť radšej neskôr ako celok. Každopádne akcia "vlak" stojí za to a je aj na čo sa tešiť, ale to súvisí s tým, že príbeh sa neuzatvára a po dvoch relatívne priemerných dieloch aj tak už chcete vedieť, ako to dopadne.

Taliansky Breaking Bad si vystačil s celovečernou stopážou a... nevystačil si s ňou. Veľmi skratkovito prerozprávaný príbeh svojráznych postavičiek je smerom k záveru stále viac "rapidmontážovitý", nehovoriac o záverečnom akte, ktorý pôsobí už len iba ako rapidmontáž toho, ako to mali chlapci premyslené a ako nakoniec skončia. Uvidíme, kam vykročili pokračovania a najmä či bude príbeh sústredenejšie prerozprávaný. Humoru tu veľa nie je, skôr ide o gangsterku v ľahšom šate.

Rozhodne jeden z tých diváckejších Wendersových filmov, pričom voči tým menej diváckym nemám rozhodne vôbec nič. Napriek rozvoľnenejšej štruktúre a viac než len čiastočnému využitiu prvkov ázijského minimalizmu ide o film, kedy sa síce nedeje na prvý pohľad nič osudne prevratného pre hlavného hrdinu, ale ide len o prvý pohľad a tých udalostí ovplyvňujúcich jeho vnímanie vlastného života je v sujete viacero. Samotár Hirajama sa v podstate proti svojej vôli musí učiť komunikovať s okolím, milovať život a celkom mu to časom pôjde. O tomto pokroku tento príjemno-smutný film je, či už riešite pišvorky s neznámym na véckach alebo vás navštívi málo pravdepodobný dôležitý človek vášho predošlého života.

Eternal Sunshine of Spotless Mind nespomínajú hlavní hrdinovia náhodou. Rovnako aj Past Lives začína v druhom bode obratu a retrospektívne sa dostávame k onomu dôležitému momentu. Rovnako aj tu ide o prekvapenie a emocionálne to skvele funguje, ak si spomeniete, aké slová sprevádzali posedenie trojice za barom. Film bude veľká udalosť pre romantické osoby, ktoré veria v osud a jednu spriaznenú dušu, my ostatní môžeme chápať v podstate nadprirodzené pravidlá fikčného sveta ako pravidlá tohto diela a prežiť s postavami ich osud a vieru v ďalší, pre nich vo dvojici uspokojivejší život. Pre cynikov vážne, ale vážne Past Lives určený nie je. 70%