Anderton

Prvý a posledný krát, čo som bol na Scottovi v kine. V televízii mi nelogickosti v jeho filmoch nevadia, keď si ale za to platím a už počas filmu mi vadia rozpory v časových paradoxoch, niečo nie je v poriadku. Postavám chýba akákolvek motivácia, Carlinovi sa proste iba páči mrtva žena, teroristovi sa nepáči chovanie armády alebo čo. To mám potom Carlinovi držať palce. Na konci som čakal nejaké prekvapenie, namiesto toho film skončil. Ak na druhý krát ale zistím, že všetko do seba zapadá, tak sa ospravedlním a zvýšim hodnotenie, alebo možno nie.

Vačšinou znamená Scottova dynamická réžia záchranu aj pre slabšie scenáre, v tomto prípade ale takmer celý film pochovala. Scott robí z psychologickej drámy vizuálne orgie, ktoré zbytočne strhávajú na seba pozornosť. To sa potom Washington može snažiť kolko chce, keď je v ich tieni. VIDENÉ ZNOVA: Môže mi Scott vysvetliť, čo má tento zbesilý vizuálny štýl spoločné s tým, čo sa práve odohráva? Môže mi vysvetliť, prečo je človek považovaný za mŕtveho, keď sa nenašlo jeho telo? Prečo sú tu tak okato vocpané náboženské odkazy? Prečo Walken pateticky rozpráva o Washingtonovi, ako o umelcovi, ktorý práve pracuje na svojom majstrovskom diele? A prečo to trvá skoro 2 a pol hodiny? Ja viem, že už nemôže a je mi to ľúto, aj za takýto jeho ďalší film by som bol nesmierne vďačný.

Trochu prekombinovaný špionážny triler, ktorý stavia na oblúbenosti hlavných predstavitelov. Po dokonalom Nepriatelovi štátu je to trochu sklamanie, ale v televízii som mu odpustil všeličo. Ako je možné, že tak krásna žena ako Catherine McCormack hrá v tak málo mainstreamových filmoch? Po druhom vzhliadnutí oceňujem Scottovo zobrazenie občianskej vojny v Libanone a pár režisérskych vychytávok. Stále je to ale iba triler, ktorý sa snaží viac baviť ako upozorňovať na neduhy nášho sveta.

Na to, ako je Nothing Hill vyzdvihovaný vo svojom žánri, je príliš málo originálny a plný klišé. Roberts a Grant znova nahadzujú svoje typické úsmevy a tak poteší jedine Rhys Ifans, ktorý si celý film ukradol pre seba.

U mňa jednoznačne najlepší Scottov film, kde všetky zložky jeho réžie a Bruckheimerových producentských fínt dokonale zapadajú do seba. Popri I robot najviac cool rola Willa Smitha, ktorému perfektne sekunduje Hackman. Sú ešte lepšia dvojka, ako Hackman s Washingtonom v Crimson Tide. Videl som trikrát a minimálne trikrát ešte uvidím. Najlepší technotriler nielen 90tych rokov, ktorý pri svojej neskromnej dĺžke ani na sekundu nenudí. U mňa ešte o mierny level vyššie, ako podobne akčne schizofrenicky ladený Bourne. Až ďalšie pozretia, keď ste starší a chápete súvislosti, odkryjú drobnosti, ako napríklad obsadenie Hackmana na základe Rozhovoru. No a po 11. septembri dostal film ďalší rozmer. Pre mňa najlepší akčný film 90tych rokov.

Scottov pokus o psychologický thriller s fanatickým De Nirom mu podla mňa celkom vyšiel, ale s niekým menej charizmatickým to mohlo dopadnúť podstatne horšie. Pozerám, že film bol dosť velký prepadák aj v USA, inde vo svete to neprekvapuje, fanatizmus bassebalových fanúšikov je skoro pre každého vrátane mňa nepredstavitelná záležitosť. VIDENÉ ZNOVA 7/2017: Názor ostáva v podstate rovnaký, len spätne ešte oceňujem Scottov cit pre atmosféru pri zobrazení akejkoľvek tematiky a aj doby, to mu bolo myslím vždy vlastné. Čiže deväťdesiatky ako vyšité a pre fanúšikov tohto športu povinnosť. Možno ale pre nich tento film znamená podobné quilty pleasure, ako pre horolezcov Cliffhanger.

Môj najoblúbenejší ponorkový film, možno preto, že som iný nevidel. Nechápem, ako mohol Crimson Tide dostať v Cineme 40 percent. Nenudil som sa ani chvíľu. Časom som videl ponorkovú Ryanovku, Bigelovej komoušov s Fordom a Neesonom a nemeckú Ponorku. Všetky by som postavil, čo sa týka napínavosti, na rovnakú úroveň. V tomto subžánri sa snáď nedá ani nič pokaziť alebo natočiť nenapínavo.

Po Pomste znova Scott vo vyšlapaných kolajách. Top gun v autách sa občas tvári trochu psychologicky, ale kto by mu to uveril. Kopa klišé a tá nostalgia ala 80-roky tu na mňa príliš neposobí. Zrejme preto, že už začali 90-te. Kidmanka je asi jediná herečka, ktorá vyzerá po štyridsiatke lepšie ako tesne po dvadsiatke. Tie kučery v tomto filme boli príšerné. Zabudnuteľný film s nezabudnuteľným hitom Show me heaven.

Veľká zmena vo filmografii Tonyho Scotta. Spočiatku typicky ladená melodráma s krásnymi hviezdami sa zmení na dosť drsnú záležitosť, ktorú zrejme už nebudete chcieť nikdy znovu vidieť. Takže aj po rokoch stále platí, že to nechcem už nikdy znovu vidieť. Pozerať sa na trpiacu Madeleine je lákadlom iba pre Quinna a sadistických úchylov. Tie tri hviezdy si, na rozdiel od mienky väčšiny, podľa mňa zaslúži.

Zase jedna príjemná nostalgická spomienka na 80-te roky, kde vôbec nejde o dej alebo herecké výkony. Kvalitatívne v podstate na úrovni jednotky, teda pokiaľ si dobre spomínam, bolo to už dávno. Po desiatich rokoch si ešte stále pamätám na fór s dlouhejma velkejma ptákama. Zlaté herecké obdobie Eddieho Murphyho a Scottova prepríprava na jeho žánrový vrchol v podobe Posledného skauta.