baran

Filmy s pomalým spádom a ťažkopádnym dejom sú prinajmenšom otravné. Tento film sa pomalému rozvoju nevyhol, no predpokladám, že to mal byť zámer. Atmosféra bola vystihnutá naozaj úžasne a dlhé momenty sa tým pádom stali niečím originálnym a zaujímavým. Čo sa týka hereckých výkonov, skláňam sa. Neviem ako a kto túto záležitosť dosiahol, no herci boli tak prirodzení, že divákovi dávajú možnosť zúčastniť sa deja s možnosťou pretvoriť životy hlavných protagonistov. Čiže, silná záležitosť!

Napriek tomu, že dej nie je akokoľvek rozvinutý, film dokáže vyvolať veľmi zaujímavé, rôzne a intenzívne pocity. Film zabudnuteľný, ale pekný. Herecké výkony skvelé!

Myšlienka o hereckých výkonoch a o celkovom pocite z filmu sa v určitej miere dostávajú do rozporu, no pre tento film mám proste slabosť. Whoopi Goldberg pre mňa predstavuje herečku, ktorá dokázala zahrať aj rolu – na prvý pohľad vyzerajúcu zložitosť. Tak ako úžasne som sa cítil pri piesňach z prvej časti tohto formátu, tak isto ma dostáva školský zbor a zimomriavky pri Joyful, joyful. Film má rýchly spád, peknú myšlienky a aj keď niekedy neviem prečo, milujem ho!

Audrey Tautou, ktorá svojou krásou a jedinečnosťou v podaní hlbokých očí stvárňujúcich podnet k padnutiu sánky, si znova hrala osobu, ktorá síce nie je mentálne zrovna v poriadku, ale bežný divák nemá šancu rozpoznať to, hneď na prvý šup. Počas prvej polovice filmu sa mi naskytovala otázka, prečo ešte stále niekto robí také nudné, romantické záležitosti, ktoré nezachráni ani samotná Audrey. Zrazu sa všetko otočilo, spadla mi sánka a prahol som po rozuzlení zápletky plnej nepredvídateľnosti. Film nás tiež smeruje k tomu, aby sme pochopili, že erotománia nie je len o nekontrolovateľnej túžbe po pohlavnom styku. Žiadny gýč, nič tuctové, proste paráda!

Mrzí ma to, ale dosť som bojoval, aby som dopozeral toto dielo. Snažil som sa zaujímať o koniec a vyvrcholenie zápletky, čo sa mi miestami aj darilo, no predvídateľnosť naplnená podivnou gradáciou mi dodávala len túžbu po tom, kedy príde niečo, čo zjednotí ten chaos hlavných aspektov, medzi ktorými som nenachádzal žiadnu spojitosť a už vôbec nie logiku. Nedokončená, otrepaná a zvláštna romantika na konci filmu ma zabila tak, ako ma zabil Lenny Kravitz so zlatými viečkami. Čo ma však tešilo, bola Jennifer Lawrence, ktorá bola tak prirodzená, že som jej všetko uveril. Zvukové a vizuálne efekty boli v podstate kvalitné, no radšej film s nižším rozpočtom, ako film bez duchaplných dialógov a rozpoľteného scenáru. Tento verdikt je možno len úbohou obeťou môjho vkusu, ktorý prahne po veľkolepých zážitkoch, no verím, že existujú ľudia s kvalitnými úsudkami, v ktorých tento film vzbudil príjemné strávenie za obrazovkou. Aj keď by som si až tak celkom neprial vidieť tento film znovu, boli v ňom povšimnutia hodné momenty, ktoré boli..hm..pekné. Či už drozdajka, alebo častá streľba z luku. Je však možné, že je to film, ktorý je potrebné vidieť. Možno už len pre zaujímavú cestu hľadania vyviaznutia z chaosu.

Nie som si istý, na čo chcel autor poukázať prostredníctvom neustáleho zobrazovania nahých hercov, ktorí bezpochyby dostali kvalitný honorár, no keby mal film určitú myšlienku, zaobišiel by sa aj bez scén – silou mocou vedúcich k neoriginálnej originalite a túžbou po peniazoch, vyplývajúcej z obalamutenia diváka a nalákania ho na film, pri čom sa aj dej nízkorozpočtového porna stáva zaujímavejším. Samozrejme sa ospravedlňujem autorovi v prípade, že film bol verejnosti predstavený s iným zámerom. Musím podotknúť, že som ešte nevidel film, ktorý by obsahoval tak nehorázne dlhé scény, ktoré teda vedia znepríjemniť pôžitok z filmu. Ak mal byť tento snímok poučný, nebol. Ak mal byť dych berúci, nebol. A ak mal byť zapamätateľný...............nebol. Netvrdím, že je to strata času, no pre mňa chabý podpriemer.

Keby bol daný film natočený v dnešnej dobe, povedal by som, že jedno cliché strieda druhé a naivita postáv ničí celú hodnovernosť filmu. No práve vďaka jeho vyzretosti v ňom nachádzame pravý opak. Krásne prostredie Ríma s eleganciou a nonšalantnosťou postáv s kostýmami hodnými modernej realizácie sa divák stáva terčom pre túžbu vtiahnutia do daného obdobia. Obdobia, kde neexistuje pojem lacná romantika, ktorá je natoľko pravdivá, že útokom ľudskej rasy sa z nej v dnešnej dobe stáva len chabá nenaplnená fantázia. Aj keď sú výkony hercov viac než úctyhodné, nevyhneme sa komickým scénam, vyvolávajúcim pousmiatie sa nad (ne)prirodzenosťou stvárnenia určitých postáv, pričom najvhodnejší príklad vidíme v bitke na lodi, kde je viditeľná len tenká hranica medzi tancom a zápasením. Stretávame sa tiež so záhadou, prečo vo filme nie je použitá výraznejšia hudba, ktorá bola v danej dobe tak nádherná. Za najväčšie sklamanie však pokladám smer, ktorým sa vydal hlavný hrdina v poslednej scéne. Tento moment sa podieľa na merítku filmu, ktorý z neho robí film o letnom romániku a nie o pretrvávajúcej láske. Avšak, je na divákovi, aký svet plný fantázie si pri pôžitku z filmu vytvorí. Nemôžem povedať, že by ma film zrovna bavil (vzhľadom na jeho žáner), no síce bez vnútorného napätia, ale s úsmevom na tvári a občasnou spadnutou sánkou som obdivoval kultové dielo plné kvalitného umenia.

Zaujímavé. Najkrajšie na tom je, že film nemá potrebu zdôvodnenia všetkých zvláštností, ktoré na nás z filmu číhajú a poskytujú nám depresiu, úžas, hlboké rozmýšľanie, alebo zdvihnuté obočie vo význame....wtf? Každopádne povšimnutia hodné umelecké dielo!