koty2201

Nuž, Popoluška 2 je presne ten prepad v kvalite, ktorý som aj očakával. Logicky sa muselo ísť bez predlohy, keďže tú vyčerpali na pôvodný film. A dosť to vidno. Tvorcovia chceli pokračovať krátko po konci prvého dielu.  Tak príbeh poňali tak, že myšky z prvého dielu spomínajú na zážitky z kráľovského paláca. Najprv tu máme prvý príbeh o tom, ako si Popoluška (Jennifer Hale) zvykala na princeznovské povinnosti a musela zorganizovať bál. Potom je tu príbeh o jarných slávnostiach, kedy sa myšiak Jaq (Rob Paulsen) na chvíľu chcel stať človekom, aby bol Popoluške viac nápomocný. A do tretice ten najzaujímavejší bol o Anastázii (Tress MacNeille) a ako si táto nevlastná sestra Popolušky našla ženícha. Postavy sú napísané podobne dobre ako v prvom filme. Len už sa nikam charakterovo neposunú. Doslova je tento film dosť zbytočným pokračovaním. Párkrát som sa zasmial, ale inak to až tak veľmi záživné nebolo.  Technicky to už tiež nie je tá kvalita akú by som čakal. Síce dvojku animujú Japonci, ale nehodí sa mi to k Disney produkcii. Tá stará technika z 50. rokov bola zjavne oveľa lepšia. Ani zábery neboli krajšie ako by ste čakali od takej skôr televíznej produkcie. Hudba nebola nijak výrazná a ani pamätná. Kostýmy len nadviazali na prvý diel a nedošlo k žiadnym zmenám. Zasadenie deja sa sústredí na hrad a okolité pozemky. Takže rovnako ničím novým nezaujme.  Takže odporučiť to veľmi nemôžem. Podľa mňa toto neosloví ani tých najmenších. Ešte si pozriem tretí diel, keď už to chcem vidieť komplet, ale neteším sa.

Ja mám na Garfielda veľa spomienok z detstva a bol to môj obľúbený oranžový lenivý kocúr. Hlavne tie dve staršie hrané adaptácie komiksov. Tak preto som sa tešil, že si zaspomínam na detstvo týmto animákom. Ale bohužiaľ, zle som to odhadol čo sa týka cieľovky. Pretože som bol v domnení, že pôjde o PG-13, ale je to film od 7 rokov. A tak ho musím aj týmto spôsobom brať a byť k nemu tolerantnejší. Pretože scenár je trochu hlúpejší a infantilnejší ako by som si prial. Preto je aj príbeh taký trochu jednoduchší a primitívnejší. Garfield (Chris Pratt) vo filme rozpráva svoj osobný príbeh o tom, ako ho otec Vic (Samuel L. Jackson) ako malé mača opustil a zoznámil sa s jeho pánom Johnom (Nicholas Hoult). S tým, že jednej noci Garfielda a Odieho (Harvey Guillén) unesú posluhovači mačky Jinx (Hannah Waddingham), ktorá sníva o pomste. Vic túto mačku zradil, keď za mlady kradli mlieko z jednej farmy a tak chce aby Vic a Garfield ukradli veľkú zásobu mlieka pre ňu. Riešime tu teda aj vzťah medzi otcom a synom, ale aj lásku medzi dobytkom zo spomínanej mliečnej farmy. Scenár sem tam strácal logiku, čo sa týka chovania sa postáv a humor bol často dosť cringe, ale je to pre decká, takže prižmúrim nad tým oči.  Samozrejme som videl dabingovú verziu, kde som očakával dabing YouTubera Dušana Brachnu, ale nejak som ho tam nezaznamenal. Každopádne, dabing sa vydaril. V pôvodnom znení je obsadenie ešte hviezdnejšie, takže diváci si užijú aj originál. Postavy boli poňaté a napísané pomerne dobre. Len ako som vravel, napriek ich sympatiám, sa občas chovajú divne. Technicky ide o pekný film. Animácia je trochu lacnejšia na pohľad, ale ani neurazí. Film má taký svojský vzhľad známy z komiksovej predlohy. Hudba bola príjemná a veselá a do takejto rozprávky akurát. Práca s kamerou ma neoslnila, pretože nič prevratné som si nevšimol. Zasadenie deja je zaujímavé, hlavne čo sa týka tej miestnej sci-fi farmy. Kostýmy tu neboli logicky takmer žiadne, ale vzhľad mačiek je taký netradičný. Hlavne vzhľadom na ich farby. Zelená a modrá mačka sú trochu úlet. Ale nevadí.  Takže keď to tak uzavriem, tak pre vaše najmenšie ratolesti to je skvelá rozprávka. Pre rodičov už skôr taká infantilná nuda. Je to teda na zváženie

Príbeh poznám ako svoje ponožky, ale aj v tomto prípade platí, že pôvodnú animovanú verziu od Disney som nikdy nevidel. Až doteraz. A takto to je s drvivou väčšinou Disney rozprávok. Minulý rok som mal príležitosť vidieť hranú Popolušku a tak ju viem porovnať s touto Popoluškou. Zároveň som samozrejme videl aj známe české Tři oříšky pro Popelku s Libušou Šafránkovou a rôzne iné moderné prerábky a romantické komédie. Ale tie už s rozprávkou nemajú nič spoločné. Príbeh rovnako nebudem konkretizovať, pretože je to zbytočné a tieto klasiky poznáme všetci už od detstva. Rozdiel medzi touto kreslenou formou a hranou, je opäť v tom, že hraná prináša viac informácii o postavách a všetky veci sú názorne ukázané. V tomto prípade však mnoho informácii vybaví rozprávač, ale nie sme ich očitými svedkami. Nehovoriac o tom, že pri dĺžke 75 minút na to ani nie je dostatok času. Potom sú rozdiely už len v tom, že niektoré situácie sa odohrali inak, inakším spôsobom s inými postavami, ale zásadné momenty sú totožné. Postavy sú spracované mimoriadne dobre a sympaticky. Každý si získa vaše srdce a celý príbeh je aj príznačne poučný. Najviac ma pobavili myši a ich doťahovanie sa s kocúrom Luciferom. Herecky to neposúdim, pretože tak ako vždy, v animáku volím slovenský dabing. Ten je tu už taký starší a dosť to počuť, ale aspoň som si nostalgicky zaspomínal na detské časy. Tieto osobnosti už dnes v dabingu často nepočuť (nie že by boli tí herci nebohí, len už nie sú tak často obsadzovaní).  Po technickej stránke nemám čo dodať, pretože toto je taká tá poctivá ručná animácia aká bola kedysi, keď sme sa nemohli spoliehať na počítače. A táto práca je aj v tomto prípade odvedená na jednotku. K maskám sa vyjadriť neviem, pretože logicky, je to kreslené. Kostýmy sú tu také, aké sa v rozprávke kreslenej v 50. rokoch očakávajú a sú za mňa poňaté sympaticky a správne rozprávkovo. Hudba a piesne tiež dodávajú celkovému zážitku čarovnú atmosféru a nemôžem sa sťažovať. Zasadenie deja prekvapí spracovaním jednotlivých miest, pretože kráľovsky palác žiari ako keby to je kasíno v Las Vegas a to mi trochu nesedelo. Rovnako som v Popoluškinom rodnom dome nečakal vežu s 500 schodami 😅 Takže ak ste nevideli ani vy takúto starú klasiku, vrelo vám ju odporúčam. A ja som zvedavý na tie dve pokračovania, ktoré vznikli. Len očividne to už na pôvodný film nemá ani zďaleka

Ako som už dávnejšie spomínal, tak ja som sa v detstve venoval skôr tvorbe DreamWorks alebo Pixaru. Ten je síce už dlhý čas súčasťou Disney, ale rozprávky ako Leví kráľ, napriek legendárnemu statusu, išli mimo mňa. Okej, konkrétne táto nie, ale väčšina z nich áno. Len minulý rok som si zaspomínal na prvý diel a zhliadol som ho, ale až teraz som videl kompletnú kreslenú trilógiu. Zároveň som bol k zhliadnutiu tejto novej verzie (okrem iného) motivovaný tohtoročným uvedením prequelu o Mufasovi. Videl som z neho prvý trailer a zatiaľ ma to nejak extra nezaujalo. Ale veď uvidíme ako to dopadne a o čom to bude. Som zvedavý, kedy príde CGI prerábka kresleného pokračovania, kde už má Simba (Donald Glover) rodinu s levicou Nalou (Beyoncé). Príbeh logicky sumarizovať určite nejak konkrétne nemusím. Každý ho pozná. Môžem sa sústrediť jedine na zmeny oproti pôvodnej verzii. A napriek tomu, že táto CGI verzia je o 30 minút dlhšia, veľa noviniek a inovácii neprináša. Postavy sa vyjadrujú konkrétnejšie a obšírenjšie, aby bol dej pochopiteľnejší aj pre tých pomalších. Ale aspoň je to celé prirodzenejšie. Tvorcovia hovorili o pridaní piesní, ale nemám pocit, že by Hans Zimmer a Elton John pridali niečo naviac. Skôr mám pocit, že 1-2 piesne ubudli. A to je v rámci príbehu asi všetko. Keď je reč o postavách, tak tie sú spracované dosť verne voči pôvodným. Aj keď Rafiki (John Kani) mi prišiel viac upozadený ako predtým. Timon (Billy Eichner) a Pumba (Seth Rogen) mali lepší humor a paradoxne občas som sa viac schuti zasmial ako pri pôvodnom filme. Dabing nemôžem ohodnotiť, pretože som sledoval slovenský a nie pôvodný. Ale obsadenie to má veľmi sympatické. A ani po slovensky to neznie vôbec zle. Postavy všeobecne boli kozmeticky trochu pomenené. Ale nijak výrazne. Základné charakterové vlastnosti im zostali.  Po technickej stránke je to skvelé, pretože zábery sú neskutočné krásne na tú peknú, aj keď počítačovú prírodu. Naozaj sa vyhrali s rôznymi detailami a so samotnými zvieratami. Tvorcovia chceli čo najväčší realizmus. Len neviem či pri zobrazení zvierat sa im to vždy vydarilo, tak ako chceli. Občas to vyzerá ako dokument, pretože bohužiaľ, reálne zvery nemôžu mať gestá a mimiku ako tie kreslené. Inak by to nevyzeralo prirodzene a to je možno aj škoda. A tie animácie sú miestami dosť umelé a vidieť, že nejde o živé tvory. Preto sa z filmu akoby v tejto oblasti vytratila tá rozprávkovosť. Hudobne je to rovnako skvelé ako kedysi, pretože máme tam tie isté piesne, logicky. A niektoré som si aj rád zaspieval, keďže som na nich vyrastal. Zasadenie deja je tiež spracované skvelo, ale tejto digi prírode akoby vo veľkom chýbali pestré farby a pôsobí často až fádne. Kostýmy a masky tu nie sú, takže tieto kategórie neriešim. Keď som vravel o kamere, ktorá je skvelá, tak strih sa mi nepáčil. Konkrétne má film zvolený divný štýl stmievačiek. Skôr by som ocenil rýchly strih bez stmievania obrazu. Ale to je len vec vkusu. Mal som výraznejší pocit dokumentu ako rozprávky. Takže táto nová podoba nie je zlá a páči sa mi takmer rovnako ako originál. Aj keď na ten sa to nikdy nedotiahne. Je to jedna z tých lepších live-action prerábiek od Disneyho.

Challengers sú jedno z tých veľmi príjemných prekvapení v kine a s výborným obsadením. Teda nie že by som poznal ostatných hercov okrem hlavnej hrdinky, ale okrem iného, aj herecky ide o silný zážitok. A určite to je najkrajšie natočený tenisový film aký som doteraz videl. Napriek tomu, že šport je v tomto prípade ten vedľajší a skôr sa sústredíme na milostný trojuholník. Pôvodne som návštevu kina ani nemal v pláne, ale spätne to vôbec neľutujem. Hneď na začiatok poviem, že nemám rád filmy s otvoreným koncom, kde si ten záver musí vysvetliť každý divák sám. Môžte si to interpretovať viacerými spôsobmi. Tu mi to tiež vadí, ale som ochotnejší to prekusnúť viac, ako inokedy. Každopádne, dej sa odohráva na poli 13 rokov okolo tenisových kariér dvoch kamarátov, Arta Donaldsona (Mike Faist) a Petera Zweiga (Josh O'Connor), ešte z detských čias, ktorí majú záujem o to isté dievča, tiež tenistku, Tashi Donaldson (Zendaya). No a to je prakticky celou pointou príbehu, kedy sa obaja chalani snažia získať si srdce tej najväčšej krásky. Až to prerástlo do vzájomného nepriateľstva oboch chalanov a Tashi nejak do konca filmu ani nevie koho z dvojice vlastne chce a či vôbec niekoho úprimne ľúbi. Hlavné trio postáv si hneď dokázalo získať divácke sympatie a je napísané vážne dobre. Všetci traja si zaslúžia môj obdiv a tieto dramatické úlohy im šli od ruky. Majú fakt talent a ich vzájomnú chémiu som si celý čas užíval. Tuším, že je to prvý film, kde som videl hrať Zendayu nie úplne dobrého človeka a ani to nemusela naplno prejaviť. Náznaky sú tam dostatočné. Technicky je tento film tiež pecka. Práca s kamerou tu je doslova na Oscara. Pretože tie zábery sú jeden money-shot za druhým. GoPro na raketách, na loptičke, dronové zábery, z vrchu, zo spodu. Ten film je vizuálne dokonalý. A preto chválim vedúcu osobu kameramanov, Sayombhu Mukdeeprom. Hudba je perfektná a neskutočne dokáže podporiť danú situáciu. Kostýmy sú také ako si viete v tenise predstaviť. Klasické úbory a aj športový civil. Mimochodom, slečna Zendaya je tu mimoriadne sexi a opäť sa mi potvrdilo, že je moja filmová crush. Masky sa tu veľmi neriešili. Zasadenie deja prevažne na tenisové kurty má tú správnu atmosféru, aká má byť. Rovnako dobre sa tvorcovia vyhrali aj so strihom, kedy sa strieda aktuálny finálový zápas dvoch sokov s minulosťou, kedy zisťujeme ako sa títo traja zoznámili.  Takže určite to môžem každému odporučiť a stojí to aj za viac ako len jedno pozretie. Takúto športovú drámu prekypujúcu emóciami tak ľahko nenájdete.

Trailery na Boy Kills World vyzerali o dosť lepšie ako výsledný film. Bol som presvedčený aj na základe synopsie, že by to mohol byť dobrý akčný revenge film.  Je to celé o odplate, ale bohužiaľ, o ničom inom. Akčné scény a súboje sú natočené fantasticky, ale scenár je dosť tragédia. Čiže obom scenáristom, Tylerovi Burton Smithovi a Arendovi Remmersovi, sa to nejak rozsypalo. A občas sa film snaží byť nasilu vtipný, ale nie je. Skôr je to taký cringe humor.  Hlavný hrdina (Bill Skarsgård) ani nemá meno, ale ide o to, že mu zavraždili otca, matku a sestru (Quinn Copeland). Môže za to Hilda Van Der Koy (Famke Janssen), ktorá je miestna diktátorka a každoročne si vyberá ľudí, ktorých zabije. A tak je hlavný hrdina miestnym šamanom (Yayan Ruhian) od detstva trénovaný v boji, aby sa mohol Hilde pomstiť. A keď už sa s Hildou osobne stretne, tak zisťuje, že to bolo celé inak a že trpel stratou pamäte. Na záver nás čaká americký happyend. Len je to celé napísané strašne klišoidne a hlúpo. Dalo sa to aj oveľa lepšie. Postavy sú tiež napísané neuspokojivo. Bill Skarsgård to zvládol herecky dobre a tiahne celý film. Zvyšok osadenstva buď hral priemerne alebo to až príliš preháňal. Ani jedna z postáv až na hlavnú mi nebola sympatická. Proste takto nie. Technicky to bolo skvelo natočené a je to úplne iná situácia. Práca s kamerou, svetlami a plus choreografie a akcia sú zvládnuté na jednotku. Veľmi som si to užíval. Hudba bola príznačne dobrá a mala šmrnc. Kostýmy a masky boli vymyslené sympaticky a každá postava mala niečo do seba po stránke oblečenia . Zasadenie deja už tak extra zaujímavé nebolo. Respektíve mohli ho využiť aj výraznejšie. CGI efekty boli celkom pekné a našťastie to nie je nič na hanbu.  Takže možno to niekoho baviť bude, ale asi si tiež bude najviac užívať len akčné sekvencie, ktorých tu nie je vôbec málo. Len ako som už viackrát spomenul - príbeh už je slabší a scenár drhne. Druhýkrát by som si to už nepozrel.

Na tento štvrtý pokus to už opäť nevyšlo a nie je to Temný prípad, aký by mal byť. Očividne sú tie párne série prekliate v rámci tohto seriálu. Nehovorím, že to nebola veľmi solídna kriminálka a rovnako netvrdím, že tu nebolo tak trochu nadprirodzeno. A ani, že sa tu neodkazuje na istých zločincov z 1. série. To áno. Ale napríklad sa tu neodohráva viacero časových línií naraz a nie je to roky tiahnuci sa prípad. Čo sú už také charakteristické znaky tohto seriálu. Došlo k zmene aj na režisérskej stoličke a nemal to na starosti Nic Pizzolatto, ale Issa López. A to vidieť na celej štvrtej sérii dosť výrazným spôsobom. Niekto kritizuje aj postup polície a všeobecne priebeh vyšetrovania a uznávam, že tentokrát to tvorcovia nedomysleli, tak ako zvykli kedysi. A teda nakoniec to u mňa zostalo na úrovni 2. série. Dobrý seriál, ale nie ten starý dobrý True Detective. U hlavných vyšetrovateliek opäť riešime aj ich osobné problémy. Elizabeth Danversová (Jodie Foster) sa stará o nevlastnú dcéru Leah (Isabella LaBlanc), ktorá je lesba a aktivistka. A to sa nepáči každému obyvateľovi aljašského mestečka. Jedno dieťa jej umrelo a manžel opustil. Evangeline Navarrová (Kali Reis) má otca vo väzení, matka spáchala samovraždu a mladšia sestra Julie (Aka Niviâna) na tom psychicky nie je dobre. Vzájomná chémia oboch detektívok nie je prakticky nijaká a ani trochu to medzi nimi nefunguje. Respektíve sú tu pokusy, ale veľmi sa nepodarili. No a neďaleko miestnej výskumnej stanice nájdu nahých zamrznutých vedcov, oblečenie majú zložené ďaleko od nich a v stanici nájdu vyrezaný jazyk zo 7 rokov starej mŕtvoly. Mám pocit, že sme sa ani nedozvedeli, kto ho vyrezal. Aspoň ja som to nejak nepostrehol. A o tomto to celé je.  Postavy nie sú napísané tragicky. Každý má niečo do seba a nejakú backstory. Ku každému si viete vytvoriť nejaký ten vzťah. Len niekto to zahral lepšie, niekto horšie a niekto je len ako krovie. Zopár ľudí v recenziách spomína, že všetci obyvatelia mestečka, sú sústavne nahnevaní, že sú to dosť nevrlí ľudia a tak ďalej - nevidím v tomto rozdiel oproti predošlým sériám. Aspoň u ústrednej dvojice, pretože hlavní hrdinovia Temného prípadu nikdy neboli na 100% dobrí a čestní ľudia a každý mal nejakú vadu charakteru. Jodie Foster mi prišla herecky asi ako najlepšia a mala takú prísnu, tvrdú povahu. Jej kolegyňa Kali Reis sa mi herecky neosvedčila. Mohli vybrať inú herečku. Ešte sa mi páčili výkony Johna Hawkesa ako policajta Hanka. Ten stvárnil výnimočne prefíkaného sviniara. A jeho seriálový syn, Peter (Finn Bennett), fungoval ako dobrá protiváha jeho otca a asistent Elizabeth. Tiež ma potešila menšia úloha pani Rose, ktorú si zahrala Fiona Shaw; pre mňa navždy teta Petunia z Harryho Pottera. Zvyšok hereckého obsadenia už nebol nejak výrazný. Po technickej stránke si seriál stále drží laťku vysoko. Kamerové zábery sú tu perfektné, ako aj hra so svetlami a podanie farieb. Hudba je mrazivá rovnako ako prostredie v ktorom sa dej odohráva. Úvodná znelka bola použitá aj v Madame Web, takže to nie je veľmi chvályhodné. Tá pieseň ako taká však nie je zlá. Zasadenie deja na Aljašku počas polárnej noci je výborný nápad pre hororovo podanú kriminálku a občas je to naozaj creepy. Postavy, totižto, sem-tam vidia určité halucinácie. Masky sú skvelé, lebo zamrznuté mŕtvoly, ktoré sa dva dni roztápajú treba nejak vymodelovať. Kostýmy neprekvapili, keďže nikto nebol oblečený v niečom pamätnom. Mimochodom, časť deja je počas Vianoc, ale sviatky sú z väčšej časti ignorované. Takže ak vás bavili predošlé série, myslím, že by ste nemali byť až tak sklamaní vo väčšej miere. Len tentokrát to nie je tak dobré ako mohlo byť. Kiežby sa k 5. sérii vrátil pôvodný tvorca.

Nie som odborník na francúzske komédie a už vôbec nie na tie dnešné, moderné. Ale už som pár komédii s týmto dvojníkom Owena Wilsona, menom Philippe Lacheau, videl. A vždy ma vedel nadmieru pobaviť. Alibi na mieru 2 ma dokonca ešte viac schuti rozosmiali ako prvý diel. Nezvyknem sa až takto zabaviť na dnešných komédiách, ale tento francúzsky tím to vie. Greg (Philippe Lacheau) po ukončení činnosti jeho firmy na tvorbu alibi, prevažne pre mužov, ktorí podvádzajú svoje ženy, nemá do čoho pichnúť a nudí sa. Preto jeho žene Flo (Élodie Fontan) už tak trochu lezie na nervy (dodávam, že je to mimoriadne sympatická herečka). Mimochodom, na Francúzov majú nejak divne talianske a bláznivé partnerstvo. To ich vzájomne doťahovanie sa je na môj vkus príliš expresívne. Každopádne, Greg sa rozhodne s Flo zasnúbiť a chystať svadbu. Ale hanbí sa za otca Daniela (Gérard Jugnot), neúspešného zlodeja a matku Appoline (Arielle Dombasle), miestnu pornoherečku. Tak osloví svojich priateľov a bývalých kolegov Medhiho (Tarek Boudali) a Augustina (Julien Arruti), aby mu našli falošných rodičov. A ako už tušíte, všetko sa to skomplikuje a pokazí. To ako sa to zamotá, tak som sa naozaj dobre nasmial. Ale má to pre mňa celkom príjemné a nečakané rozuzlenie. Postavy a ich charaktery sú napísané veľmi dobre a každý herec mal do toho čo povedať. Každého prínos som si užil a dokázal ma pobaviť. Preto by som mohol len všetkých vymenovať a na to tu priestor nie je. Nechcel by som na nikoho zabudnúť. Banda okolo Philippeho je skvelá a ja sa len teším na ich ďalšie filmy. Určite si musím doplniť komédiu Superblb. Technicky je to vydarene natočená rodinná komédia. Práca s kamerou je primeraná, rovnako ako strih a práca so svetlami. Prevedenie niektorých akčných momentov a hlavne tých komediálnych bláznovstiev je doslova ako z učebnice a tak ako sa to má robiť. Humor je správne načasovaný. Hudba pamätná až tak nie je, ale prekvapili ma malé hudobné čísla. Zasadenie deja neprekvapí, ale masky a kostýmy sú dosť kreatívne vymyslené. Takže ak máte radi taký trochu bláznivejší francúzsky humor a tvorbu tohto herca, určite môžem aj tento film odporučiť. Opäť ma nesklamal a dobre som sa zabavil.

Záverečný diel creepy čarodejníckej trilógie Fear Street 1666 podľa kníh R. L. Stinea je u mňa rozporuplným filmom. Pretože na jednej strane je to najslabší a najnudnejší diel. Zároveň sa dozvedáme veľmi podstatné veci a je tu záverečný súboj a boj o záchranu Sam a celého Shadyside. A to zase ide scenáristom o niečo lepšie ako vo všeobecnosti lepší druhý diel z roku 1978. Takže nakoniec som ostal v strede a opäť musím udeliť 6/10.  Dej sa dá jednoducho a logicky rozdeliť na 2 časti. Najprv tu máme spomienky na rok 1666 a osadu Union, ktorá sa neskôr rozdelila na Shadyside a Sunnyvale. A potom sa vrátime na záverečné rozhrešenie deciek v roku 1994, ktoré sa odohráva doslovne na Fear Street. Stredoveká pasáž nás zoznamuje so Sarah Fierovou (Kiana Madeira / Elizabeth Scopel), údajnou čarodejnicou a pôvodkyňou kliatby v Shadyside. No a logicky zisťujeme, že všetko bolo inak. Dozvieme sa, že pôvodcom zla je niekto úplne iný a slečna Fierová je nevinná a vidiny, ktoré odovzdáva ľudom, čo sa dotkli jej hrobu majú úplne iný účel. Z počiatku je táto pasáž dosť nuda, ale ku koncu, keď dochádza k obeseniu Fierovej a všetko ide do tuhého, tak tieto momenty sú naopak natočené veľmi dobre. A navodzujú takú správnu temnú atmosféru, z ktorej idú zimomriavky. Zároveň je to aj jemne dojímavé, keďže vidíte smutný osud nevinného človeka. V súčasnosti a teda v roku 1994 na základe týchto informácii, ktoré Deena (Kiana Madeira) obdržala, už vie čo má robiť a tak zmobilizuje Ziggy (Gillian Jacobs), Josha (Benjamin Flores Jr.) a (upratovača?) Martina (Mike E. Winfield) z nákupného centra. A film má happyend, čo nie je v hororoch bežné a každý má zaslúžené rozuzlenie jeho charakteru. Postavy sú tu napísané dobre, ich backstory, budovanie charakterov taktiež. Ale to ma bavilo aj v predošlých dvoch častiach. Len tu je to v tej stredovekej časti slabšie. Tam je celkovo všetko slabšie, s výnimkou toho vyvrcholenia, keď sa vyložia na stôl všetky karty. Ostatné postavy sú napísané o dosť sympatickejšie a teda myslím tie z modernej doby. Herecky ma najviac zaujalo hlavne to ústredné osadenstvo. Niektoré viac svojim výkonom v roku 1666, iní herci výkonom v roku 1994. A teda telegraficky: Kiana Madeira ako Deena a Sarah, Olivia Scott Welch ako Sam a Hannah, Benjamin Flores Jr. ako Josh a Henry, Mike E. Winfield ako Martin B. Franklin, Gillian Jacobs ako Ziggy, McCabe Slye ako Thomas a Tommy Slater, Ashley Zukerman ako Nick a Solomon. Mohli sa vyblázniť, keďže v stredoveku hrali sedlákov, miestnych bláznov, černokňažníka alebo v súčasnosti policajta, študentov, vrahov. Po technickej stránke sme tu zase na tom istom, čo aj v prípade prvých dvoch častí trilógie. Kamera je tu pekná a zábery sú vcelku fajn. Len ničím výnimočné. Na televíznu tvorbu stačia. Práca so svetlami tu exceluje práve v roku 1994, kde sa tvorcovia hrajú opäť s neónovými svetlami a farbami. Hudobne si opäť dali tvorcovia záležať a zatiaľ čo v roku 1666 tu máme citaru alebo iný stredoveký nástroj a melódie z neho, v roku 1994 znejú prevažne rockové skladby 90. rokov. Kostýmy, masky a zasadenie deja ani spomínať zvlášť nemusím. Oceňujem snahu všetkých umelcov, len nie všetko vyzeralo prirodzene z danej doby v pár detailoch. Ale to im prepáčim. CGI efekty sú zas jedny z tých lacnejších a aj akčné scény mohli byť kreatívnejšie nasnímané a choreografie trochu lepšie. A ani tu takých momentov nie je veľa.  Takže určite to odporúčam, pretože ak ste videli prvé dva filmy, tak ako by to bolo bez vyvrcholenia príbehu a záveru. Všakže? A ja som už len zvedavý, že čo možno čakať od 4. filmu, ktorý by mal adaptovať knihu Fear Street: Prom Queen.

Pri druhom dieli série Fear Street budem stručnejší, pretože táto trilógia je skôr ako seriál a nie 3 filmy. Čiže veľa z toho, čo som napísal k jednotke, patrí aj tomuto druhému a aj tretiemu filmu. Hneď na úvod poviem, že ma vraždenie v detskom tábore bavilo o niečo viac. Nie, nehľadajte za tým moju úchylku, ale len o trochu lepšie natočený slasher. Záchrana Sam a Shadyside ide na vedľajšiu koľaj a skôr sa dej sústredí na príbeh jedinej preživšej z vrážd roku 1978, "Cindy Berman" (Gillian Jacobs) (tie úvodzovky pochopíte na konci filmu, nebudem prezrádzať). Ktorá svojim osobným príbehom naznačuje, že zrejme nedokáže Sam poradiť a zbaviť ju posadnutia čarodejnicou. Celý dej sa teda odohráva v tábore Nightwing počas leta 1978. Ústrednými postavami sú dve sestry, Cindy (Emily Rudd) a Ziggy Bermanové (Sadie Sink). Staršia Cindy, je animátorkou a mladšia Ziggy táborníčkou. Zatiaľ čo Cindy rieši vzťah s iným animátorom, Tommym Slaterom (McCabe Slye), mladá Ziggy si užíva pubertu a vďaka nekompletnej rodine je problémová. Otec odišiel a mama alkoholička. Tábor je však na mieste popravy našej známej čarodejnice a mestečka Union, ktoré sa časom rozdelilo na Shadyside a Sunnyvale. Zdravotnú sestru v tábore robí Mary Laneová (Jordana Spiro), matka Ruby Laneovej (Jordyn DiNatale), ktorá vraždila na teen párty v roku 1965 a spáchala samovraždu (stretli sme ju aj v prvej časti ako ducha). Tá chcela kliatbu zastaviť, ale museli ju odviesť na psychiatriu, lebo napadla Tommyho. Ona ho chcela eliminovať, lebo vedela čo mu hrozí. A áno, skutočne si ho čarodejnica vybrala na ovládnutie ako predtým jej dcéru Ruby. Postavy sú tu napísané za mňa prekvapivo lepšie ako v prvom horore a prišli mi aj sympatickejšie. Predstaviteľ Tommyho si svoje filmové vraždenie dosť užíval. Ale rovnako bola super Sadie Sink, naša Max zo Stranger Things. Sesterská dynamika s Emily Rudd bola zvládnutá dosť dobre a bavili ma ich škriepky a neskôr zmierenie. Aj vyšinutá animátorka a rebelka Alice (Ryan Simpkins) bola primerane zábavná, na odľahčenie deja. Po technickej stránke by som sa v hodnotení opakoval po jednotke. Len tu sa s farbami a s kamerou už nehrali tak ako v prvej časti. CGI a masky sú stále umelé. Hudba, kostýmy, rekvizity, zasadenie deja stále dobre akcentujú dobu a teda koniec 70. rokov. Aj keď si myslím, že mali v tom trochu rezervy. Takže ak vás bavil prvý diel a chcete vedieť ako to dopadne a čo bude ďalej, tak určite by ste nemali vynechať ani 2. časť série Fear Street. Možno vás to bude baviť viac ako jednotka a mimochodom, je tu viac nahoty a hlavne gore záberov, ktoré sú mimoriadne nechutné a surové.