Paldiny

Rozhodne nie je na škodu si pripomenúť predošlú kapitolu a mať trochu v pamäti aj tie pred ňou. Mancini sa rozhodol zapájať a odkazovať na všetko možné čo sa v sérii len mihlo a popravde mi tento smer nevonia. Chucky si vytvoril svoj vlastný vesmír do akého sa istého času zamotal aj Coscarelli a výsledok je v oboch prípadoch rovnaký. Atmosféra trpí, príbeh pôsobí zmätočne, ubíjajúco a človek sa nudí. Poteší tak iba neurvalá brutalita vrážd či trefné odfrky sériového zloducha. Inak sa siedmy Chucky nemá čím pýšiť a je len namachrovanou nudou pre najskalnejších.

Očakávane o level-dva nižšie, ibaže s jedným rozdielom. Zakiaľ čo tu väčšina z vás pľuje na poslednú scénku, ja som za ňu hrozne rád. Celý čas mi nešlo do hlavy ako sa tí slepúchovia motajú po lese a hľadajú korisť, takto sa nepriamo dozvedáme, že sa v minulosti živili kanibalizmom a až blbosť rodu homo sapiens sapiens im dovolila pootvoriť dvierka do civilizovaného sveta. A práve tento zvrat môže byť rozhodujúci pre prípadné pokračovania, aké by neandrtálskych škriatkov mohli vypustiť do skutočného bufetu. Čo už si s logikou moc nepotykalo je chovanie protagonistov, tých protagonistov, ktorí vedome ohrozia preživšiu z minulého dielu, pre istotu ani nedajú nikomu vedieť, že idú do storočnej šachty, z akej sa nikdy nikto nevrátil a už vôbec nezoberú nohy na ramená, keď sa preživšej vrátia spomienky. Zvyšok si už kráča v duchu sequelov, viac príšer, viac naháňačiek, viac krvi a na protiváhu menej napätia, menej ľakačiek, menší zážitok.

Tak toto bola soda! Vážne si nespomínam, kedy som sa stretol s tak agresívnym spôsobom strašenia, moc pomohli tiež stiesnené priestory najnehostinnejších útvarov našej matičky zeme a ich odporní domáci by kľudne mohli vkráčať do jednej vitríny s alienom. Mal som v gatiach ešte ani nevykukli od kvapľov, no pri scénke, kedy sa odhodlali babám spríjemniť párty, kričal ako chlapec, ktorému pred očami prešlo auto psa. A to je len štartovné celého radu prečisťovákoch aké už radšej tlmil do vankúša. Je pravda, že sa mi babenky plietli a rozoznával asi len tri tváričky, no za svoje chovanie a lezecké schopnosti sa vážne hanbiť nemusia. Dokonca dali priechod živočíšnym pudom prežitia čo vždy u podobného typu filmu vítam. Rovnako ako som uvítal prepracovanú zvukovú stránku, dokonalé nasvietenie a špičkovú kameru s akou to jej obsluhovači určite nemali ľahké. Vážne uvažujem o dvojke aj keď viem, že halucinogénna bodka už dodatok nepotrebuje.

Prízraky sú moja smrť, preto úvodná dvadsať - minútovka predstavovala osobné peklíčko v akom keby tvorcovia zotrvali do konca ma vyprosťujú z postele. Zvyšok filmu, a teda po tom, čo sa psychopatka dopracuje do baráku, psychický teror ustupuje bolesti a s ňou prichádza krv, veľa krvi. Gore s nástupom milénia sú čoraz odvážnejšie a tu sme sa dostali opäť vysoko. Svojmu napomáha aj fakt, že je hlavná predstaviteľka 24 hodín pred termínom, hodinky tikajú, plodová voda uniká a pomoc je buď v nedohľadne, alebo s nožničkami v rozkroku sa zvíja na podlahe. Skrátka ďalší hororový kumšt, ktorému ani nekorektnosť nie je cudzia. Okrem romantickým Francúzom patrí veľká vďaka aj amatérskej dabingovej spoločnosti Perla Group, ktorej práca ma znovu utvrdila v tom, že sa oplatí vyhľadávať zahraničné filmy výhradne v originálnom znení.

Prístupnosťou je film mládeži neprístupný, no ja by som ho iným než mládeži ani nedoporučoval, no možno ani tej. Jednotka mala gule, najskôr dovolila fandiť postavám, potom tú hlavnú v polovičke bez preslovu vyprevadila a popritom zdarilo miešala dávku špionážnej akcie s hravým nadhľadom. Lenže to všetko je fuč a problémov je veľa. Mŕtvi ožívajú a nemajú čo povedať, starí sa vracajú a prečo. Aby robili malým deťom výuku o tom, že drogy sú špatné a špatný je takto celý film. Gentlemani to vzali doslovne, ospravedlňujú sa telefónom za vyprstovanie babenky na festivale, vysvetľujú prečo si ten zaslúži zomrieť, tamten zaslúži druhú šancu a na všetky strany rozsievajú morálne múdra. Plochosť vládne scenáru, záporáčka Julianne musí robiť divné veci, aby aj ten najväčší ignorant pochopil, že nemá peknú povahu a prachy z rozpočtu sa míňajú na zbytočnosti tipu - robopsy. Vtip, ten hral primárku v jednotke, tu sa nedostavil vôbec a ja sa zasmial raz. Čo sa však dostavilo v hojnom počte boli neustále sa opakujúce fóry (nafúknuté cameo) pre aké by som nenašiel miesto ani v bonusoch. A akoby to nestačilo, darí sa im ďalšími a ďalšími výstupmi kúskovať najlepšie momenty filmu, aké samozrejme patria scénam, kedy rozpočet tečie prúdom. Lenže aj tie naj-sam-lepšie fázy sa iba pripomínajú jednotke a neprinášajú nič nové. Aj preto je nový Kingsman tuctový, neoriginálny a len ďalší z prípadov kedy malo zostať iba pri tom prvom.

Film, čo cez deň otupí a večer uspí. Zaoberá sa neverou z ranného 20. storočia, aká sa od tej dnešnej líši snáď len inou módou. To zásadné pretrváva, protagonisti sa utápajú v klamstvách, večnom skrývaní sa a nakoniec aj tak končia s uslzenými vreckovkami. Čo sa filmu týka prirovnal by som ho k snobskému večierku, plného pretvárky, nezaujímavých spoločenských rečí a povrchných pohľadov. Čiže nič, čoho by sa ktokoľvek pri zmysloch chcel zúčastniť. Mne sa pozdávalo snáď len ono vykreslenie doby a šikovné vysporiadanie sa s jedným párom, inak bieda so známym hereckým ansámblom.

Príbeh o tom aká vie byť láska slepá a nebezpečná. Angelina Jolie nie je pre mňa ideál krásy, no s Banderasom im to sluší. Potom je len škoda, že je film tak rozťahaný, prispatý a nudný, popritom potenciál tam bol ako herecký, tak i filmový. Myšlienka, alebo povedzme-že poučenie sa napriek tomu nemíňa účinku, len ho všetci tak ochotne ignorujeme.

Malý strapatý chlapec sa vydá po stopách svojho otčíma, lenže na toho má zálusk aj vlasový priemysel. Prečo ? No, lebo je Yeti, má tie správne gény a plešatí ľudia zas komplex. Takže to by sme mali zápletku. Čo hodnotím okrem fajnovej hudby a dobrej animácie pozitívne je malý výskyt trápnych vtípkov. Tých je sotva 5 % z celej minutáže, kedy sa spomínajú facebooky, robia selfíčka či mužské plemená prezliekajú do ženských šiat. Francúzi našťastie poznajú mieru, takže sa neuchyľujú do prízemného uprdeného humoru, ba občas si nájdu chvíľku na roztomilú scénu, či vtipnú hlášku. Slovenský dabing zas prekvapí použitým vulgarizmom ("Nechci ma nasrať!“) a ľudovou pesničkou o Dedinke v údolí akú si za volantom spieval veselý kamionista :)

Hutný psychologický thriller čo sa síce na originál nechytá, ale hanbu mu nerobí. Útočí hravým scenárom, kde zápletka mení kurz každú chvíľu, zakiaľ čo rozuzlenie nie je jednoznačné ani po nástupe tituliek kedy máme stále troch podozrivých a tri uveriteľné motívy. Obsadenie presvedčivé, vyčnieva najmä detektív Lupin, pre mňa neznámy psychiater s anglickým pokojom Morrissey a vynaliezavá a stále zvodná Sharon. Tej v dobe natáčania ťahalo na 50tku, no postavičku mala stále ako lusk. Jediné čo by som filmu hodil za vinu, že zruinoval nami milované “Kassar - Vajna“ štúdio.

Veľmi zvláštny film, kde tucet scén chýba a ďalší tucet je navyše. Prakticky celá vedľajšia linka s nezaujímavým režisérom by kľudne nemusela byť a tá hlavná je len divná. Brando v depke si obhliada byt, mladé dievča si ho obhliada v tom istom čase, prehodia spoločne 5 suchých viet a skončia v sebe. Ťažko sa v postavách vyznať, neopodstatnene menia nálady a štýl akým je príbeh rozprávaný si plynie neatraktívnym nudným spôsobom. Čudne sú zakomponované skoky v čase, film nekončí tam, kde by mal, symbolicky na parkete a na tých málo zaujímavých scén (monológ s manželkou) si musí divák počkať do druhej polovičky. Preto niet sa čomu diviť, že to podaktorí vzdali už po hodine a s odpadovým rozlúčením.