*CARNIFEX*

Snímok začína krvilačnou scénou v doprovode besného vreskotu hysterickej blondíny. Ten vreskot sa spoločne s afektovanými prejavmi Laury Dern prakticky permanentne opakujú, čo je len dôkazom toho, že ide o Lynchovský zámer. Ostalo mi pár kúskov, ktoré som od tohto tvorcu zanedbal, tak reku dobehnem. Cage bol na hereckom vzostupe a tak to v kombinácii s červenými číslami tu na ČSFD môže u diváka evokovať mimoriadny filmový zážitok. No a i keď sa v samotnom snímku neobjavujú tie jeho obľúbené surrealistické prvky, ako v nejakom "Mestečku Twin Peaks", dej je viac menej priamočiary, nijak mimoriadne komplikovaný. Ja osobne som ale na riť opätovne nepadol, no chápem tých, ktorým sa toto pozdáva. Inakosť je vzácna, Lynch je réžijne zručný "klapkár", a tak je vo svojom obore (pre niekoho) akousi zárukou kvality. Pre mňa bohužiaľ až tak nie.

Ťažko sa bude tomuto snímku konkurovať všetkým tým dokumentom (Bez lítosti, Případ Stodolovi, Legendy kriminalistiky) ktoré boli spracované na veľmi vysokej úrovni. Tie už totižto z témy "Stodolovi" vyťažili viac menej maximum, a tak určite nebolo pre tvorcov jednoduché, ako jednu a tú istú vec odprezentovať tak, aby opätovne, dostatočne zaujali. Nakoniec sa rozhodli, celý tento tragicko-krutý príbeh "vyrozprávať" viac menej "z pohľadu" Dany Stodolovej a jej vedomých manipulácií s druhom, ktorá sa v skutočnosti dlhodobo odmieta vyjadriť na kameru, pričom dodnes tvrdí, že je nevinná a za všetko môže len a len Jaroslav Stodola. Zaujímalo by ma, nakoľko sú dané situácie a reakcie ňou samotnou, naozaj podložené nejakými tvrdeniami, alebo ide čisto o "fikciu". Inak samotná herečka je za mňa osobne ďaleko sympatickejšia, ako bola henta ludra v skutočnosti, a to teda neviem či bolo úplne šťastným rozhodnutím, obsadiť zrovna Žáčkovú. Medzi tri-4.

Jeden z najobľúbenejších filmov môjho "milovaného", nemožno označiť za nič iné, ako za takú (po všetkých stránkach) lacnejšiu, menej komplikovanú, príbehovú kopírku "Lyncheovských zázrakov". Ja osobne nie som veľký fanúšik tohto pána a prakticky jediný snímok, ktorý ma plnohodnotne, emocionálne zasiahol, bol "Sloní muž", ktorý spĺňal všetky atribúty nekompromisnej, no zato veľmi citlivej drámy, avšak bez tých jeho fantazmagorických vsuviek, nad ktorými onanune polovica sveta. Čo sa týka tejto "Temnej krajiny", tá by chcela byť pocitovo takým niečím, ako tie jeho surrealistické výkvety v podobe "Mestečka Twin Peaks" či pre moju osobu prakticky nehodnotiteľný "Mulholland Drive", akurát samozrejme, bavíme sa tu o režisérovi, ktorý nevie rovnako narábať s filmárskou klapkou, ako Tab Murphy s ceruzkou pri písaní tohto scenára. Paradoxom ale je, že toto je pre mňa ďaleko stráviteľnejšia záležitosť, ako hentie myšlienkovo ujebané počiny, pri ktorých človek ani nevie čo si má vlastne myslieť. Fakt sa nato dalo kukať, lebo toto je ďaleko viac dejovo prijateľnejšie, čitateľnejšie - a navyše bez tých nezmyselných, príbehových kotrmelcov, ktoré vedú NIKAM.

Nie každý snímok o holokauste je predurčený na úspech. No a toto jeden z nich, keďže napriek námetu využívania schopností židov v prospech nacistov a s tým súvisiacou dilemou, či prispievať ku kolobehu tragických udalostí na fronte, som nemal jednoducho dojem, že by ma samotný snímok zasiahol tak, akoby vzhľadom na vážnosť situácie mal. Keby došlo v závere k "omylovému masakru", dal by som bez mihnutia oka 4. Ale takto ...

Nasladnutá, americká rozprávka, ktorá sa stala realitou. Poviem úprimne, až vďaka záverečnej tretine sa snímok prehupol na úroveň veľmi ľahkého nadpriemeru, lebo Ja mám proste na takéto príbehy slabosť.

Dovolím si citovať užívateľa "hemul", ktorý na úvod napísal: "Kalev - Film s citom pre mieru a podľa spoľahlivého receptu, s primeranou štipkou politického kontextu, ktorý je nám bližší, ako by sme chceli. Obavám sa, že slovenský ekvivalent takého filmu by bol oveľa menej civilnejší", pričom úplný záver som úmyselne vynechal, keďže je veta doplnená slovami, ktorým Ja posledné roky prestávam rozumieť a už neviem reálne posúdiť, kedy je kto nacionalista, a druhý fašista, lebo keď tak sledujem jednu či druhú stranu, obaja svojimi rozhodnutiami majú k tomu druhému označeniu bližšie, ako sa domnievajú. Ja s užívateľom "hemul" nemôžem inak ako nesúhlasiť. Viem si živo predstaviť, koľko politickej agresivity by obsahoval tematicky obdobný snímok, keby scenár napísal napríklad taký Arpád Soltész za spolupráce s novinárom roka, Šimečkom st.. Mne sa film veľmi pozdával, je napriek vážnej téme politicky decentný a i keď basketbal z duše neznášam (paradoxne nie ako divák!), veľmi ma bavil, pričom tak nejak z neho cítiť atmosféru "terajšej" doby, kedy sa hráči z KHL, stali pre podaktorých ľudí, najmä vďaka "mienkotvorným" médiám, nepochopiteľne, nepriateľmi číslo jedna. "Svetlým" príkladom je prípad toho zlého Hudáčka, ktorého v Nemecku všetci oslavujú, nikomu nevadilo a nikto neriešil odkiaľ prišiel, no v neďalekej, susednej krajine bol Jak hlavná postava pre "Kladivo na čarodejnice". Ale hlavne že sme to-ty, BRATIA.

Dve dejové linky, navzájom na sebe závislé, sú len tradičnou vizitkou originálnej, Kórejskej tvorby. Obchod s drogami úzko prepojený so zločinmi sériového vraha sme tu (asi) ešte nemali. Mne osobne snímok po dejovej stránke neprišiel márny, pričom najmä prvá polovica bavila tak, ako sa to vyslovene žiada, pričom záverečná pasáž taktiež prispela k solídnemu zážitku. Lenže (!), tak ako píše užívateľ “EvilPhoEnix”, niekedy ma človek proste dojem, že ani nevie čo sleduje a čo je vlastne hlavným zámerom či myšlienkou filmu. Námet síce nie je prekombinovaný, no drogová pointa je rozsiahlejšia ako by bolo (asi) zapotreby, no a tá so sériovým vrahom zas dostáva na frak hluchými pasážami, ktoré neboli taktiež nevyhnutné. Je to fakt škoda, lebo toto je námet so slušným potenciálom, akurát sa ho nepodarilo využiť naplno. Rozmýšľal som, že dám objektívne tri, ale keď tu vidím tie “dvojky, jednotky”, jednu mile rád aj vďaka pomerne pocitovo nepríjemnému záveru, prihodím.

Po brutálnej vražde uznávaného filmového kritika v jeho vlastnom dome, polícia objavuje ďalšie telo muža z totožného oboru, ktorého tentokrát roztrhal vlak. Obaja muži mali na čele vyrezanú buď časť, alebo celú hviezdu, na základe čoho si skúsený detektív Arvind Mathur ihneď uvedomí, že ma dočinenia so sériovým vrahom, s nesmierne špecifickým motívom páchať tie najohavnejšie zločiny. Áno, je to tak. Divákovi je pomerne skoro odhalená identita vraha a prakticky zvyšné minúty už len čaká na odhalenie dôvodov, prečo koná ako koná. Na Indiu je samotný snímok priemerom, videl som aj rozhodne lepšie krimi thrillery, no je to proste India, kto neobľubuje ich tvorbu, ťažko sa s niektorými scénami vyrovná, keďže miestami pôsobia tak nejak “nacukrovane”, príliš romanticky, či odľahčene, ako je to v ich tvorbe proste zvykom. Chcelo to výrazne temnejšiu atmosféru, lebo tá sa pri obdobných námetoch skrátka pýta, no ako som už napísal, je to India a inak to v ich prípade zrejme nebude. Medzi 3-šryri.

Niektoré filmové pasáže pôsobia dojmom, ako by bol snímok skôr divadelnou hrou. Budovy šikmé ako veža z Pise, “makety”, obraz ako za “starých čias” - človek to spočiatku veru kadejako vnímal a priznám sa, trochu mi trvalo kým som samotný spôsob spracovania dokázal akceptovať. Každopádne, ako dej plynul, mňa proste samotný snímok bavil, a to nie je len kvôli môjmu obľúbenému námetu o sériových vrahoch. Priemer je fér.

Niekomu pri písaní tohto obsahu pekne zajebalo, a tak ho treba vnímať ako odkaz na krabičkách od vakcín proti Covidu: "Tu nikto nič negarantuje". Mňa jebne, že uznávaný režisér. Každopádne, nie je nič horšie, keď je obsah (prvými vetami) pútavejší, ako samotný film, pričom tu treba dodať, že toto mohlo uspokojiť akurát tak niekde na festivale, kde je 3/4 obecenstva dofetovaná jak handra. Jedným z mála plusov je akurát tak "dirty look" a občasná hudba a i keď samotné gore príliš priestor nedostáva, nejakú formu znepokojivého násilia "Megalomaniac" určite ponúka. A popravde, keď sa nad tým obsahom zamyslím, tento film je úplne o niečom inom, ako vo svojej podstate sľubuje. No a to je na lakeť.