FlyBoy

Jedna báseň, nie po kvalitatívnej ale po tej významovej stránke. "Based on true story" niekedy poškodí, tentokrát dopomohlo k ešte silnejšiemu poznaniu, že za spravodlivosť sa oplatí bojovať aj keď Vám do cesty padajú polená a protivník používa všetku svoju moc k tomu, aby zvíťazil. Férovo alebo neférovo, je mu to jedno. Greg Kinnear (jeden z jeho najlepších výkonov) ako Dr. Robert Kearn zvádza dlhoročný súboj s koncernom Ford o svoj vynález, ktorý ovplyvnil autá po celom svete. Neprestajne súperí na úkor zdravia, priateľov, neskôr rodiny, ignoruje finančné vyrovnania, ide si za tým podstatným - za pravdou! Otázkou zostáva, či sa mu ju podarí docieliť, kto ho v tom podporí a kto nie. "Flash Of Genius" netiká presne ako švajčiarske hodinky, no vykladá úprimný príbeh o slove začínajúcom na "S". V dnešnej dobe je jej strašne málo, o to krajšie vidieť niekoho, kto za ňu vytrvale bojuje...

Scorseseho perfekcionistické vzdanie holdu legendárnej skupine, ktorá sa na nič nemusí hrať, má svoj štýl a to čo robí, robí s láskou k svojmu remeslu-rovnako ako Marty. Pozriem sa tým ľudom do očí a vidím im až do srdca. Nejde však o to predstavenie, ale o ľudí, ktorí stoja na pódiu-Mick Jagger: spev, harmonika, Keith Richards: gitara, spev, Ron Wood: gitara, Charlie Watts: bicie. Niekto na ulici sa ma pýta: "Beatles alebo Rolling Stones?" Jednoznačne odpovedám: ROLLING STONES !!! Výstavný záznam.

Nevidieť nedávno nefilm "Gambler" tak by som pokus K. Spaceyho oživiť obohranú karetnú mašinériu považoval za menej než priemerný. Takto keď mám možnosť porovnania, prvú menovanú špatnosť opätovne hádžem do koša a po nenútenom zabudnutí na niektoré viditeľné kixy pasujem túto počítaciu partiu na pekný priemer, ktorý nevytočí, skôr zľahka spríjemní voľnú chvíľu. Ponechať nápad, strihnúť to na formát 90 min. a bola by spokojnosť ešte väčšia.

Sedím, čumím a po skončení si hovorím: "Fakt kumšt a zanietenie, takéto niečo sa len tak nevidí". V zapätí si však uvedomujem, že to nebol môj šálok kávy. Spojenie "fantasy" a reálneho diania je na jednotku, neprotestujem a navyše oceňujem kreativitu. Čo už mi po chuti nejde je prevedenie vidín malého dievčatka, ktoré samozrejme bez akýchkoľvek rečí je na úrovni, ale sorry, neoslovilo ma to, respektíve nevyvolalo pocit, ktorý by asi malo. Ako druhý mínus u mňa vystupuje kladenie miestami až prehnaného dôrazu na brutalitu, bola asi nevyhnutná, beriem, no tu mi to prišlo aj chvíľami zbytočné. Nebudem sa v tom až tak piplať, pretože jedného to zoberie, druhého ho zas šokuje, ale nechá na mieste (môj prípad). Ale Toro si ide po svojom a určite má svoj zaslúžený fanklub, to sa mi páči. 3*_____________________[Update] Zmýlil som sa a málinko ukrivdil tomuto opojnému stretu reality s fikciou. Druhá projekcia bola tým správnym receptom na docenenie niektorých predtým nepovšimnutých faktorov. Tým prvým je nemeniace sa ponuré (tajomné) vplývanie a jeho detailné maznanie sa so symbolickými zložkami, nevynímajúc prekrásne hudobné dotvorenie. Ďalej nevinná detská predstavivosť, ktorá má neuveriteľnú silu (to mi došlo až teraz) a v spojitosti s naratívnou vyspelosťou ju chce zdielať každý kto sa aktívne účastní. A konieckoncov Guillermo otvára pandorinu skrinku veľmi otáľavo, ale aj nesystematicky a preto sa nejedná o bezhlavú konzumáciu...4*

Tragédia...a veľká.

Resty z minulosti sa snažím postupne dobiehať a teší ma, že na tejto ceste som sa mohol stretnúť i keď s nedotiahnutým (postrádam najmenej 30-40 min. ďalšieho materiálu) ale za to určite humorne a prefíkane poskladaným výtvorom talentovaného režiséra od javorových listov. Nie náhodou mi je osoba menom Nick Naylor blízka, nie preto čo obhajoval, nie kvôli jeho suverénnemu prejavu, (štvrté "nie" už nepríde:) ale z očividne jasného dôvodu, komunikáciu a jej spôsob postavil za hranice chápania druhých a aj keď prevažnú väčšinu dospelého života bojuje za postupnú smrť, v konečnom dôsledku svojimi výrokmi dáva na výber a poukazuje na to, že gro problému je uložené oveľa hlbšie než si niektorí mudrci myslia. Keby mala aspoň nejaká časť svetovej populácie rodičov, ktorí by dostali taký dar ako má Nick (dar komunikovať), tak si dovolím tvrdiť, že zmýšľanie ich detí by sa pravdepodobne uberalo iným (lepším) smerom. "Thank You for Smoking" je samozrejme typicky "reitmanovsky" bezpečný, ale i trefný štuchanec, ktorý rozhodne nezaškodí a aj menej náročného uspokojí...

Objekt (René) nie je iba radovou súčasťou autenticky natočeného dokumentu, je hlavným "rozhodcom", ktorý určuje pravidlá nie len svojej existencie ale aj celého príbehu, ktorým nám je sprostredkovaný. Iniciatíva a záujem Heleny T. sú nepopierateľné, s odstupom ale zato vytrvale pracuje na časovo sa vyvíjajúcom materiály, ktorý sa s nikým neserie a končí tzv. nijak. A ja úprimne píšem, tak to malo byť. Výpoveď viacnásobného väzňa (inteligenta) bez ohľadu na formu podania je okamihom na ktorý len ťažko v najbližšej dobe zabudnem. Zamýšľal som sa včera a činím tak aj dnes. Čo je predmetom? Osud človeka, ktorého nedokážem pochopiť a zároveň ma v určitom smere fascinuje. Neobdivujem ho, ani k nemu neprejavujem sympatie. Viem, šance dostával, márnil jednu za druhou (zapríčinil si za to vlastne sám), no môžem v klude napísať, že "vďaka" pomerom z ktorých pochádzal, mal na výber? Nie. Jeho občasne nezrozumiteľná artikulácia nepoteší ale to je on-René Plášil, bez obalu, prostredníctvom kamery poskytuje pohľad do duše, ktorý vyráža dych. Preto pocitu, že toto dlhodobé interview bolo fakt šokujúco-originálne a že neišlo o obyčajného kriminálnika sa nezbavím a ani sa zbaviť nechcem.

Symbióza všetkých správnych ingredencií a tentokrát humánny David Lynch zaručujú, že "Elephant Man" patrí do extraligy medzi tých najlepších. Nie lenže tam patrí, ale svojím nadčasovým spracovaným je čestným členom už dlhé roky a myslím, že sa to ani nezmení. Veď nemá prečo, keď si totiž každý nový jedinec, túto precítenú odyseu pozrie, v zapätí zistí z čoho sú skoro všetci takí unesení.

Ojedinelý prístup Woodyho Allena polemizuje nad jadrom problému jeho nezdarených a väčšinou hekticky sa končiacich milostných vzťahov. Využíva k tomu nadmerne vtipné poviedky plné dobre vybraných postáv prostredníctvom ktorých vyjadruje ťažko pomenovateľné pohnútky svojej mysle. Na spestrenie dialóg s prostitútkou : P: "nejak ti to trvalo". A: "mal som trochu problém sa sústrediť. Potom som ale našiel tú správnu predstavu. Jednu ženu, ktorú som zbadal na 6. Avenue... kríženú so Stalinovou dcérou. Dcérou diktátora. Fungovalo to." Srandy bokom, pretože dochádza k trpkému poznaniu, umelec zostáva sám, nedostáva sa mu pochopenia a neurotické rozpory sa tisnú do popredia. Čo je však príjemným vrátením optimizmu na scénu je náklonnosť svojich vlastných postáv, ktoré autor stvoril, oni ho dokážu oceniť, oni si ho vážia. Záverom odznie citácia: "Poznaj sám seba. Nič si nenahováraj. Zmier sa so svojimi nedostatkami a ži ako vieš." S tým zmierením nesúhlasím, ale aj tak vravím, že napriek menšej kríze Woody, si stále kráľ a máš čo ponúknuť.

Hollywood is (not) ending...ale Woody Allen ostáva nesmrteľný.