FlyBoy

[MFF 2011, Karlovy Vary] Výchova po turecku na predmestí Istanbulu. Ušmudlané ulice, pachy kebabov, nástojčíví taxikári a moc vierovyznania (islám s malým výskytom pravoslávneho kresťanstva). Solídna ukážka neústupne panovačného otcovského puta k synovi-Mertkanovi, ktorého privilégia siahajú nanajvýš do úrovne nevrlého, mierne zvýšeného hlasu s následným ústupkom. Jeho nudné, ľahostajnosťou napumpované dospievanie pozostáva z uzuálnych stretávok s kamarátmi, klikacieho "homeschoolingu", nepatrnej výpomoci v stavebnej firme a zriedkavej kúpelňovej onánie. Kontinuálne podpichovanie s nezvratným nástupom do armády či z nezrelosti/nepozornosti plynúce prešľapy/prúsery tiež nie sú výnimkou, avšak toto neblahé skutočno zmierňuje nová, nevinná známosť-Gül. Seren Yüce si berie na paškál otázku národných črtov/nešvárov a cez (priemerne rozpracovanú) rodinnú drámu nezaujato vypichuje viaceré tienisté stránky svojho národa. "Çoğunluk" obletuje hejno realizačných múch, ktoré sa nedajú odohnať púhym mávnutím ruky, ale má v sebe aj niečo, čo si chválu zasluhuje-je to diskurzívne myslenie a odhodlanie k triezvemu náhľadu na háklivé faktá.

[MFF 2011, Karlovy Vary] Staromilská siluetná animácia vrhá mnohonásobné tieňe a hľa mladík odmieta princeznú. Veď konečne, sladkoústych rozprávočiek jestvuje predsa požehnane a menšie obrátenie zvyčajnosti naruby azda neublíži. Michel Ocelot svižne dózuje 6 (nápadmi nabitých) poviedok z ktorých prvé-delikátnejšie 3 ubehnú rýchlo ako Asafa Powell pretek na 100 m. a druhé-vlažnejšie 3 sa vlečú ako dôchodci na poobedňajšej výchadzke. Čo je trošku nevítaná kombinácia, pretože človek sa návalovo nabaží a potom už len uprene kuká-čaká na koniec. Obsahové vyváženie, prípadne korektúra stopáže by myslím prospela. Rozhodne však ide o milé spestrenie večera, ktoré necháva spomenúť na starú dobrú grafiku z 20-30's a nepozabúda ani na ozvláštnenie terajšími trendmi. Ako dlhší večerníček pred spaním-ideálne.

[MFF 2011, Karlovy Vary] Kim-Ki-duk si na opustenom vŕšku stavia stan uprostred schátralej chatky, majstruje v dielni (kávovar, revolver), konzumuje rezance, pije roztavený sneh, spieva, strieľa, plače-premýšľa. Natáča/spovedá/pozoruje sám seba a (s pravidelnými prestrihmi na plagáty svojich diel) formou "diary of my professional and private life" sa väčšmi obzerá dozadu, sčasti aj dopredu-teda rekapituluje historky z (aj mimo) brandže, v ktorých nešetrí negatívnymi výrokmi na adresu bývalých kolegov, expresívnymi povzdychmi nad kulminujúcim vnútorným nepokojom, nezdráhavou samochválou+signalizuje, že novoutvorené podnety v hlave má a s režírovaním prestať nehodlá. Šmahom ruky odpálkovať toto dôverné "home-video" plné priznaní, obvinení, poľutovaní zvládne snáď každé jelito-aj "Fero zo stanice". Nikomu neberiem a rešpektujem vlastný, argumentačne podložený názor (viď. JFL), ale čo sa týka rozhrešovania prípadu "očitý kalkul" alebo "samovoľná otvorenosť" som osobne zdržanlivejší. Z "Arirangu" možno intenzívne sálajú príznaky narcizmu, ublíženosti, egoizmu, ale v rovnakej kadencii badať aj žičlivé úmysly okrajovo naplnené vôľou ísť s kožou na trh, nehanblivosťou byť sám sebou a inherentnym presvedčením. Naozaj nedokážem presne posúdiť do akej miery sa jedná o nachystanú "búdu" cez ktorú si pánko ventiluje komplexy či oroduje za mohutné potlesky a do akej miery sa dá hovoriť o jeho nezištných intenciách. Mám to 50 na 50-uvidíme časom, ostatne Kim-Ki-duka si ako osožného auteura vážim a ak sa k niečomu dokope, určite sa na to rád pozriem, ALE (!) pieseň Arirang v jeho podaní už najbližších 100 r. počuť nechcem.

[MFF 2011, Karlovy Vary] Sémiotická skladačka podložená meditáciou a nabúraná (spočiatku nezreteľným) aktom zlyhania. Symbolika (dis)harmónie partnerského vzťahu cez pokľudné a rozbúrené prírodné javy. Symbolika nadpozemského stretnutia a odchodu do neba dvoch spriaznených generácií cez splývavú-patriarchálnu chiméru. Symbolika súcnosti.

[MFF 2011, Karlovy Vary] Presne ten druh prežitku pri ktorom sa zatajuje dych a prehltá "hruška" v hrdle. Náročný, golgotský, trúchlivý. Osud spečaťený behom pár minútového (z 95%) monológu špecializovaného doktora už v úvode odtajuje to najkritickejšie a zvyšná minútáž dáva maximálny priestor na zblíženie/súcitenie s tamojšou rodinou-s ťažko chorým otcom (značne dôveryhodné vžitie sa Milana Peschela). Skrz-naskrz realistické (až hmatateľné) zobrazenie stavu bytostného dna v ktorom súperí rezignácia živená utrpením proti výdrži zabíjanej lútosťou. Bôľny plač sa miesi s poľahčujúcim úsmeškom, úkrutný boj, nádej nevysvitá, oheň zhasína, blíži sa koniec…a za oblokom sneží-Vianoce…Kruté pripomenutie, že radovať sa z každého prežitého dňa má zmysel, že nami "neriešiteľné" ťažkosti sú v porovnaní s takýmito tragédiami prachsprostým simulovaním a že cena zdravia je tá najvyššia. Ďalej nemám slov, vlastne mám: "Konečná uprostred cesty" je doslova konečná…

[MFF 2011, Karlovy Vary]

[MFF 2011, Karlovy Vary] Po "Det perfekte mennske" mi to príde pochopitelnejšie, ale takisto stále zakonzervovanejšie...

[MFF 2011, Karlovy Vary] Prekladové okienko: Prankster=šprýmař=šibal. Inak vedeli ste, že CIA primárne využívalo LSD na otupovanie zadržaných osôb pri výsluchu? Vedeli ste, že pokusná mačka po požití LSD uskakuje (ba robí až saltá) pred myšou? Vedeli ste, že LSD otvára pandorinu skrinku halucinogénnej transgresie v ktorej sa zlievajú vyvolané vnemy v jednu obrovskú zdeformovanú orgiu odosobnených blúznení a konstrastných farieb? Spisovateľ Ken Kesey (adaptáciu románu "Vyhoďme ho z kola von" snáď nebude potrebné bližšie špecifikovať) to rozhodne vie, spolu s kamošom Nealom "speedym" Cassadym a ostatnými členmi skupiny "Merry Pranksters" prezrádza ešte čosi viac o (zlých aj dobrých) účinkoch tejto divej drogy. Na krikľavo pomaľovanom autobuse sa grupa voľnomyšlienkárskych testovačov vydáva na cestu okolo Ameriky počas ktorej absolvuje nespočetne veľa ochutnávok LSD (náhodilo líznutých preparátom IT-290-pozn. pozri google) zasadených zväčša do odľahlých oblastí, priamo ideálnych na preniknutie do inej, mimozemskej galaxie. Alex Gibney tento opojivý trip pomocou prelínania reštaurovaných archívnych substancií a terajších grafických úprav rekonštruuje vcelku obstojne, v talóne má za hrsť rehotných zábleskov, ale aj fúru prebytočnej "buriny", ktorú by trebalo vytrhať. Každopádne priaznivé zahájanie Karlovarského sviatku.

"Pravidlá sú na to aby sa porušovali". Ak bojujete za správnu či prospešnú vec, tak sa s tým dá (podľa môjho názoru) iba súhlasiť a desiatky príkladov tento výrok potvrdzujú. Vymenovávať ich netreba, kto si priebežne rozširuje obzory alebo aspoň zriedkavo nazrie za horizonty vsugerovanej poslušnosti tak je dosť možné, že sám od seba postupne dôjde ku kýženému poznaniu - byť súčasťou stáda ešte nemusí znamenať byť spokojným, dobrým, štastným jedincom a práve ono únosné nedodržovanie predpisaného môže prispieť k získaniu týchto dosiahnuteľných atribútov nielen kvôli vnútornej vyrovnanosti, ale tiež schpnosti obdarovávať okolie. Napokon revolta je v každom z nás (u jedného drieme, u druhého sa prebúdza, u tretieho horí) a pristihnúť sa pri niečom, čo zrovna nie je moc košer dokáže nasrať snáď len málokoho. Pokiaľ sa jedná o dobročinný úmysel, tak niet nad čím rozmýšľať a treba konať. Ako ďalší oslňujúci vzor poslúži chýrečný architekt Mr. Michael Reynolds, ktorého ekologické koráby zasluhujú dostatok pozornosti. Enviromentálna impozantnosť postavená na príncípe osožného spracovania prírodných zdrojov a odpadových materiálov za účelom vytvorenie tzv. sebarecyklačných príbytkov. Neskonalá húževnatosť pri pretláčaní svojho presvedčenia na predpojatých súdoch a nonsensových zasadnutiach. Okamžitá pomoc, hlbokánska viera, sympatickosť, odbornosť, prostovravnosť - tomuto pánovi by som chcel podať ruku.

[AFF 2011, Trenčianske Teplice] Súťažná sekcia má poväčšinou v rukáve samé nečakané prekvápka, ktoré dokážu privodiť okrem tých Pútavo Trhlých (PT) aj tie Nepútavo Trhlé (NT) zážitky a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Žial, "Winter Vacation" podlieha triede NT, skladá sa zo sledu nehybných/preexponovaných záberov v ktorých uradujú úsečné mimiky nepríčetných postavičiek a ich zcestné rozhovory alternované s absurdnými udalosťami. Ubrániť smiechu sa v zopár momentoch teda nedá (bacuľatý chlapček+fackovanie) a pokus o svojskú kritiku "okázalo hlbokomyselných produkcií" (citát, FebioFest) či zreteľnú odpoveď na iluzívne-"západné predstavy o Číne" (parafráza, JFL) asi vychádza, ale mne-nováčikovi v činskom teritóriu-to pripadá ako nevýživné "šľapanie vody", ktoré možnože zrkadlí domáci progres, avšak činí tak obzvlášť odmeranou, pre mňa zatiaľ nepochopenou metódou. Snáď sa polepším…