Dale

Že ide o nezávislý film vidno už na prvý pohľad - nesympatickí herci, ktorých akoby našli práve na verejnoprospešných prácach. Vďaka tomu to všetko pôsobí veľmi autenticky, až na ten koniec a la Hollywood, ktorý mi tu nepasoval.

V prvej polovici sledujeme nešťastný pôrod a udalosti, ktoré k nemu viedli, v druhej polovici zase súdny proces. Spracovanie bolo také typické televízne - nezaujímavé, bez emócií, dokonca aj v momente, kedy rodička zomierala, kde sa z toho dalo niečo vytlačiť. Ale aspoň Sissy odviedla svoju štandardne kvalitnú robotu, čo je jediné pozitívum tohto TV filmu.

Zaujímalo by ma, aké mal v súkromí Ferreri vzťahy so ženami, lebo v jeho filmoch sú tieto vzťahy medzi pohlaviami dosť ujeté. Škoda, že sa zameriaval len na to, aby divákov šokoval a akosi pozabudol, že dôležitý je aj dej. No Marcello a Catherine to tentokrát zachránili.

Tak ako hlavný hrdina, ani ja som nepochopil dôvod pomsty záporáka, čo je dosť podstatné, lebo to tvorí celú dejovú líniu filmu. No problém nebude vo mne, ale v scenáristoch, ktorí si zjavne dali pred písaním nejaký dobrý matroš a vďaka tomu si mysleli, že to má celé zmysel... Ani s prižmúrením oboch očí nemá.

Film stojí za pozretie hlavne kvôli Grete Scacchi, ktorú si tu vychutnáte v plnej kráse ako ju Boh stvoril. A že to teda kedysi bola riadna kosť. ;-)

Dosť mi dojem z filmu pokazila scéna so "stolicou", ktorá bola úplne zbytočná a bez tých 20 minút by bola aj stopáž na prijateľnejšej úrovni. No rovno by som vyhodil celú postavu Ludovho kamoša, ktorá nedala filmu absolútne nič. Ten zvyšok je čistý priemer.

Kým sú Dorff a Maria spolu v aute, je to ešte celkom obstojná psychologická hra, no keď sa Maria zázračne dostane z kufra, zmení sa to na nechcenú trápnu komédiu.

Predlohu som nečítal, ani pôvodný film som nevidel, takže nemôžem porovnávať, no určite ide o vydarený film z vojnového obdobia z detského pohľadu. Skvelá atmosféra, výborne obsadení herci (hlavne detskí) a zaujímavý príbeh.

Film akosi o ničom, alebo som aspoň nepochopil konanie Neesonovej postavy a o čo mu vlastne išlo. Takisto dosť zvláštne spracovanie od režiséra, keď po úvode zrazu vidíme ako Neeson vyhadzuje šaty zo skrine a netušíme, čo sa stalo, či Linney odišla alebo zomrela. Zrejme chcel byť originálny a nie všetko polopatisticky predhadzovať divákom, no stačil by aj titulok "O 6 mesiacov neskôr", lebo netušíme, či je to na druhý deň po predchádzajúcej scéne alebo po roku. A Neeson mohol zahrať smútiaceho manžela aj o čosi lepšie, lebo to skôr vyzeralo, že sa smeje a nie plače. No on prišiel o svoju Natašu až rok po natočení tohto filmu, takže to vtedy asi nevedel tak precítiť.

Francúzske komédie mám rád a čierny humor milujem, no tu z toho všetkého som našiel len čierny (bez humoru). Traja skvelí herci len plácajú nezmysly a idú odnikiaľ nikam. Dvakrát som sa pousmial, toť vše.