POMO

Ak pre mňa existuje lepšie fantasy než The Lord of the Rings, je to tento film môho detstva.

Masovo zbožňovaný akčák. Po vizuálnej stránke ukážka skvelého žánrového remesla. Dynamicky zostrihaný, nasnínamý cez cool filtre, obsahuje jednu z najlepších filmových autonaháňačiek vôbec (Hummer vs. žlté Ferrari v uliciach San Francisca) a má aj sympatické a dobre obsadené kladné postavy. Ale... nemá poriadneho záporáka (!!) a všetko v ňom je tak strojene načasované a nablískané, že som nebol v napätí, nebál som sa o hlavných hrdinov a tým pádom mi bolo úplne jedno, čo bude následovať. Formálne vymakaná formulaická banalita.

Queen of the Damned sa tvári príliš vážne na to, akou je hovadinou. Viacej by mu svedčal poriadny akčný hrdina v koženom kabáte a s brokovnicou v ruke. Aspoň by mal jasnú cieľovku (napr. divákov Dracula 2000).

Zatiaľ čo prvý Blade bol štandardným klišé so slušnou dynamikou a vizuálnym gorefestom, dvojka je štandardným klišé s výbornou dynamikou a vizuálnym super-gorefestom. Všade kde sa dalo, pritlačil Guillermo del Toro na pílu a výsledok je drsnejší, slizkejší a našlapanejší než jednotka. Podobný upgrade, ako v prípade druhého Terminátora. Keby tým skvelým postavám dodal ešte trochu charakteru, bolo by to za 5*!

Neočakávajte od tejto komornej drámy napínavý krimi thriller o pátraní detektíva po vrahovi. Sean Penn nič také nemal v úmysle. The Pledge je smutnou drámou o samotárovi, ktorý sa neoblomnou snahou dosiahnuť spravodlivosť a zachovať si česť pripraví o poslednú možnosť naplniť svoj osobný život šťastím. Thrillerová zápletka o pátraní po vrahovi je pre Penna akurát divácky najprijateľnejšou formou podania osobnej autorskej výpovede. Nebyť zbytočného naťahovania stopáže, film by sa bez náznaku nudy vyšplhal na výborné 4*.

Remake kultovej Bessonovej Nikity hollywoodským remeselníkom Johnom Badhamom. Keby som nepoznal originál, prišiel by mi ako štandardný hollywoodský akčňák so zaujímavým námetom. Keďže ho ale poznám, príde mi ako recyklovaný odvar skvelého originálu bez náznaku autorského dotyku. Moje 3* sú iba kompromisom pre tých, ktorí Bessonovu Nikitu nevideli.

Druhý americký film Chow Yun-fata je oproti jeho hollywoodskému debutu The Replacement Killers príjemným krokom vpred, no stále to nie je to pravé orechové. Zatiaľ čo The Replacemet Killers bol efektne nakrútená zbytočnosť, The Corruptor má hmatateľný scenár a historka komplikovaného priateľstva medzi čestným policajným zelenáčom (Mark Wahlberg) a nečistým policajným žralokom (Yun-fat) je pútavá. Príbeh je síce deravý, no ponurá atmosféra špinavých veľkomestských ulíc a dramatický komorný potenciál ich úspešne záplatujú. V podstate totožný námet, ale dotiahnutý do dokonalosti stelesnil neskorší thriller Training Day, ktorý paradoxne nakrútil režisér The Replacemet Killers.

Solídne remeslo, ale obsahovo tak opozerané a predvídateľné, že zomriete nudou. Takýchto filmov už tu boli stovky a tento medzi nimi vôbec ničím nevyniká. Dobrá zábava iba pre divákov, ktorí chodia do kina raz za desať rokov. A pre malé decká, ktorým stačí k spokojnosti pohľad na roztomilého hafana a séria naivných vtipov.

Romantické komédie s Meg Ryan mám rád. Väčšina z nich (napr. Addicted to Love) je štandardným relaxom, na ktorý zabudnete skôr ako opustíte kino. Ale tie lepšie z nich patria k tomu najlepšiemu v žánri. A French Kiss medzi ne patrí minimálne z dvoch dôvodov: 1) odohráva sa v Paríži, 2) Meginym nápadníkom je Kevin Kline.

Toto pokračovanie Cronenbergovej The Fly, ktoré režíroval autor jej špeciálnych efektov, nemá s pôvodnou komorne psychologickou víziou nič spoločné. Banálny prázdny námet, žiadna atmosféra, iba zopár kvalitných make-upových efektov a akčnejší záver, aby ste mali pocit, že sa v tých 105-tich minútach udialo aspoň niečo.