POMO

Coenovci v chill-oute. Pohodová undergroundová brnkačka skromných ambícií. Bez zápletky, ale miestami parádne atmosferická - hlavne pri brilantne zostrihanej a ozvučenej ceste autom do Chicaga, ktorej dominuje najlepšia postava filmu (John Goodman). Ako celok je ale snímka neuspokojivá, nedá divákovi to, na čo pri nej zadumane čaká. Faktótum, taktiež o outsiderskom looserovi, bolo formálne konvenčnejšie, ale obsahovo zábavnejšie.

Prekvapivo celkom vydarená satira. Formálne vypiplaná (až na ten zvuk) ale nie samoúčelne - jej strihové i filtrové vizuálne pojatie ide ruku v ruke s povrchnou efektnosťou sveta reklamy, do ktorého je zasadená. Humorom síce len občasne, ale zato trefne pretkaná. Prvý krát vo filme vyslovuje česko-slovenské fóry, ktoré si o to dlho žiadali (scéna v MacDonald’s kraľuje) a robí to vkusne, že sa zasmejú Slováci i Češi. Hlavná postava charizmatická a uveriteľná, Marek Majeský do nej dobre obsadený. Kandidát je veľmi slovenský film, ale nie v zlom zmysle slova. Reflektuje skrývanie absencie duchaplnosti za glamour "hodnoty", shoppingovosť a politickú diskutabilnosť krajiny. Štvrtú hviezdu nedávam, lebo si niesom istý, do akej miery to robí vedome. V tejto pochybnosti ma drží tiež rádoby prekvapivá záverečná pointa, našróbovaná na film umelo, aby mal divák potrebu s tvorcami debatovať o tom, ako to vlastne skončilo.

Ambíciou tohto filmu je získať si diváka sledovaním úsmevných útrap smoliarskeho dobráka, ktorému sa nakoniec splní jeho sen a získa sebadôveru. Ale toto získavanie si diváka robí bez jedinej scény, postavy či akéhokoľvek filmársky kreatívneho pričinenia, vďaka ktorému by ste si ho zapamätali. Priamočiare štuchnutie do emócií časom opadne a nezostane žiadna spomienka.

V prvej polovici RoboCop pozoruje psychológiu premeny človeka v robota a naťukáva otázky etiky, aniž by mu chýbali prvé náznaky vizuálnej efektnosti. V druhej polovici sa film zrýchli a dôkladne budovaná dramaturgia sa rozpadne (zvrat, ktorý nechápu ani jeho stvoritelia (tzn. ani sám scenárista), kedy si RoboCop sám nastaví ako prioritnejšie riešenie svojej minulosti než prebiehajúcich zločinov, je začiatkom tohoto rozpadu) a zo zaujímavého sci-fi sa stáva akčný výplach. Akoby film Padilhovi prestrihali a skrátili producenti kvôli vyhoveniu konzumnejším divákom, ktorí viac než akčný výplach nepotrebujú. Škoda. Cynické pohľady na medzinárodnú politiku USA a zopár vydarených vtipov ("Ja som iba z marketingu!") svedčia o tom, že nový RoboCop mohol byť rovnocenným remakom, nastaveným zrkadlom spoločnosti chytro posunutým do nového tisícročia.

Poeticky premýšľavý, úsmevný i smutný a hlavne tak veľmi MILÝ film. Irrfan Khan robí svojím minimalistickým herectvom zaujímavé aj otváranie misiek s jedlom, do ktorých nevidíme. Indická otvorenosť a typicky vysoký cit pre vykreslovanie pocitov postáv dialógmi a hlavne STRIHOM. Krásne napísané! Osamelosť, hľadanie a v rozhodujúcom momente (to prekliate!) zaváhanie. V mieste, kde je tak veľa ľudí a všetci chcú to, čo majú ostatní. Aj zlý vlak nás môže doviesť na správne miesto. Len ho nesmieme premeškať.

Všetko, čo ste si chceli po dvestošesťdesiaty krát zopakovať o nacistoch a ich štvancoch, v priehľadnom a sentimentálnom prevedení s ďalšou ultrakrehkou hudbou Johna Williamsa. Detská nevinnosť, srdečný ukrývaný Žid, veľkosrdečný apa a starostlivá mama. Všetci sa majú nesmierne radi, nosia rodinné hodnoty a na dvere im klope gestapo... Pekne nakrútená slzopudná mainstreamovka. Geoffrey Rush a Emily Watson sú hodní vyššieho filmového umenia.

Horolezecký TV dokument, ktorému nič nechýba. Filozofia lezenia, partnerská etika, dych zatajujúce vrcholové video z Gasherbrumu, zamyslenie sa nad komercionalizáciou Everestu i náhľad do súkromia Marka Holečka, o ktorom to celé je. Nechýbajú ani klasik Sir. Joseph a uznávaný Zdeněk Hrubý. Good stuff, ČT.

Sex v meste po tridsiatych rokoch. Na vesnici. Chlapi tu veľa priestoru nedostanú, skôr iba príležitostne odľahčujú pridusnievajúcu atmosféru rozhádanej ženskej rodinnej sešlosti. Aká matka, taká Katka. Vďaka hereckej výzbroji, hrajúcej na plný plyn, viac než dobré. Meryl opäť neskutočná. Chcelo by to ale občas zvolniť tempo a nechať diváka vstrebať pocity a myšlienky z ubehlej hádky, než sa rozbehne ďalšia, ešte rýchlejšia a intenzívnejšia. Zvolniť tempo napríklad venovaním sa prostrediu a miestu, v ktorom sa film odohráva. Tvorením atmosféry. Vzťahovému prepletencu postáv by to iba pomohlo a v divákovej pamati sa udržalo dlhšie nielen ako televízne sfilmované divadlo, ale ako film, hodný veľkého plátna a jeho hereckých hviezd.

Django naruby. Do širokouhlých záberov močaristej Louisiany pokojne nasnímaná a tenkou červenou hudbou Hansa Zimmera (Williamsove sláčiky by tu fungovali lepšie) podmaľovaná odysea do emocionálneho a psychického stavu straty dôstojnosti a absolútneho poníženia. Nenápaditá ale “bezpečná" hollywoodská šablóna rozprávania drží film zbytočne na uzde a vzďaluje ho od autorskej osobitosti, v akú sme od režiséra McQueena dúfali. A nemalú chybu robí obsadením sympaťaka Fassbendera do kľúčovej a najzložitejšej postavy sadistického, zlom a slabosťou presiaknutého Eppsa. Veď i Benedictovi Cumberbathovi by táto parafráza postavy Amona Goetha zo Schindlerovho zoznamu sadla lepšie. Posledná, finálnym bičovaním vygradovaná tretina filmu, sa s uveriteľnejším stelesniteľom ultimátneho ľudského zla mohla stať najsilnejším filmovým momentom roku.

Nový Jack Ryan chce byť Ethanom Huntom i Jasonom Bournom, ale nepriblíži sa ani Peacemakerovi. Špionážny thriller s rokom výroby 2014 bez jedinej akčnej atrakcie, zaujímavej lokality či nečakaného zvratu. Evidentne tu mal fungovať rešpekt a strach z hlavného záporáka, ktorý by z pouhého napájania sa do jeho kompu vyvaril napatie. Ale nefunguje. Divákovi je jasné, že tak šablónovitý scenár by si nedovolil ublížiť Jackovej milej. Pre Branagha jednoduchá a lukratívna hollywoodská zakázka, ktoru vyťažil z dvoch kresiel, to je celé. Ideme ďalej.