Dědička

Skvěle vybalancované. Pohnutky postav jsou velmi jemné, takže si divák nemůže být jistý, kdo cítí co doopravdy a co jenom předstírá. Myslím, že příběh mohl mít jiné vyústění, tady záleželo jen na hlavní hrdince, jaký výklad toho, co se stalo, zvolí. Vybrala hodně tvrdě, ale i obdivuhodně. /24. 12. 11./ (24.12.2011)

Nemám príliš v láske, keď časť jasnozrivých užívateľov ČSFD hrdo píše do komentárov, ako bolo vo filme všetko predvídateľné a už po úvodných titulkoch vedeli, ako to dopadne. Napriek tomu som si spočiatku pripadal presne ako oni. Film mal priamu líniu, spočiatku ma aj nudil a mal som dojem, že ma už nič na ňom nedokáže prekvapiť. Ale majster Wyler sa nezaprel. V druhej polovici sa postavy príbehu začali meniť a vyvíjať zaujímavým smerom až do výrazného finále. Dokonca aj Olivia de Havilland, ktorá v prvej polovici pôsobila, ako herecký nedouk v druhej ukázala, že Oskara nedostala zadarmo. Starý, zaujímavý film, ktorý sa oplatilo vidieť. (10.07.2013)

Prečo by mal dostať takýto tuctový príbeh maximálne hodnotenie..? Lebo napriek stavbe príbehu podobnej tých z červenej knižnici vložil režisér do filmu punc lesku a biedy ľudskej povahy. Lebo herecké obsadenie je geniálne a Olivia de Havilland ( Oscar ) je vo svojej premene zo škaredého plachého káčatka výnimočná. Do detailov prepracovaný scenár Ruth a Augustusa Goetzovcov podľa vlastnej hry inšpirovaný románom "Washington Square" Henrym Jamesom je lahôdkou a to isté platí aj o hudbe Aarona Coplanda. (11.06.2012)

Na počátku byl proslavený román Henryho Jamese Washingtonovo náměstí (1881), na nějž navázala divadelní hra manželů Goetzových Dědička (1947). Film je tedy výsledkem pečlivého výběru látky a jejího prověření v čase. Olivia de Havilland vytěžila z dobrého materiálu svého druhého Oscara a látce se znovu věnovala v rozhlasové dramatizaci... Jako taková patří Dědička mezi vlivné klasiky, které měly to štěstí a nezestárly. Prospěchářství, naivita a odsouzení totiž stále nevymizeli... (28.12.2020)

Ciernobiely film s niekolkymi nominaciami na Oscara (a Oscarmi!) ma aj tu na CSFD pekne hodnotenie. Musim sa priznat, ze len zriedkakedy, mozno raz v roku si pozriem nejaky stary ciernobiely film a konkretne pri tomto sa mi stalo, ze mi tam chybali farby. Hlavna hrdinka, Olivia de Havilland, asi najviac znama ako dobra Melania z Odviate vetrom, podala naozaj fantasticky vykon. Jedna z najlepsich scen je ta, ako ide s kuframi po schodoch. A nemyslim si, zeby hanbliva a nespolocenska Catherine bola skareda, skor len obycajna navonok, ale mala krasnu dusu a tuzila po laske. Prezivala som s nou jej nadsenie, radost a sklamanie. Dalej so SPOILERmi. Myslela som si, ze ten koc pre nu nepride, ale aj tak som jej priala, aby jej to vyslo. Jej zufale zvolanie, ze on musi prist, ze ju musi milovat, bolo silne. Podobne tomu, ked male dieta velmi nieco chce, a nemoze to dostat. Jej uvedomenie si, ze bola hlupucko naivna, jej zistenie, ze ju oklamal ten, kvoli ktoremu sa chcela vsetkeho vzdat. Tu konci SPOILER. Ako divadelna hra to muselo byt tiez super zazitok. Zaujimave je, ze Olivia sa dozila neuveritelnych 104 rokov, jej herecky kolega Montgomery zil naopak len kratko. Este taka malickost, nie je to az take dolezite, ale trochu mi vadil vek Catherine. Ak som to dobre pochopila, Catherine mala byt mladym dievcatom, na tu dobu teda povedzme nejaka maximalne 20rocna? Bolo vsak velmi poznat, ze herecka uz ma po 30ke. Ak by hrala nevydatu tridsiatnicku, vobec by to nevadilo, no chapem, ze chceli obsadit prave Oliviu. Knihu som necitala, divadelnu hru nevidela, tak sa mozno mylim. Film sam o sebe romanticky nebol, ale obsahoval romantiku tej doby, ked sa vozilo v koci, gentlemeni ziadali o tanec a ponukli pohar puncu na bale. Pacilo sa mi to, za film by som dala mozno len 3*, ale za Oliviu davam 4*, za jej herecky vykon, nie preto, ze je to moje najoblubenejsie dievcenske meno:-). (05.08.2020)