Frankenstein

Keď sa niekto pozrie na moje hodnotenie, automaticky sa spýta - prečo? Aby som zmietol zo stola dohady, ako prvé musím ozrejmiť, že vek filmu na tom nijak významný podiel nemá. A nie je to ani tým, že by som tak úpenlivo dúfal v dôkladné prenesenie hrôzostrašného príbehu Mary Shelleyovej zo stránok nasiaknutých gotikou na filmové plátno. Naopak, som tolerantný a verím v autorský potenciál originálneho a svojského uchopenia jedného príbehu, témy, ktoré môže viesť k novým zaujímavým výsledkom. Preto ma nijak nehnevá, že sa James Whale pustil vlastnou cestou, ale nie som spokojný s tým, čo to obnáša. Whale totiž v zásade poprel celú podstatu príbehu o stvorení čohosi neľudského čo len postupne nachádza strastiplnú cestu k ľudskosti, keď ho banalizoval, naniesol naň zbytočné romantické a romantizujúce prvky, a prevrátil zmysel ikonických momentov pre predlohu tak zásadných. Prečo musí byť vedec za každú cenu šialený, neuvedomujúci si dôsledky svojich experimentov a i dlho po nich pokračujúci v snahách o dokonalú bytosť? Prečo paradoxne dostáva od svojho bývalého profesora a mentora ešte podporu v tejto činnosti? Prečo na to, aby sme si uvedomili netvorovu neschopnosť rozpoznať a oddeliť (značne abstraktné) pojmy "dobro" a "zlo", musí nešťastne zomrieť malé dievčatko? Prečo sa postavy musia chovať často tak nelogicky, konať bez rozmyslu (snúbenica a jej priateľ, profesor)? Pod vplyvom týchto a ďalších otázok, ktoré sa mi vynárajú počas sledovania v hlave, nahliadam na naivitu Whaleovho filmu s veľkou nedôverou. Neupieram mu jeho technickú a formálnu pôsobivosť, plynulú dynamiku, dobre zvolené obsadenie a kulisy, ani veľký význam pre genézu žánru. Pravdou však zostáva, že prvky doznievajúceho expresionizmu a divadelnosti na mňa v porovnaní so zdatnejšími zástupcami i zo skoršieho obdobia pôsobia rozpačito a nedôstojne. Z tohoto Frankensteina nedýcha atmosféra, ani ladné spojenie existencionálnej psychologickej drámy a gotického hororu. A konečne, jeho podanie kardinálneho neúspechu megalomanskej vedy oproti Bohu, keď sa netvor túžiaci po slobode vzoprie svojmu stvoriteľovi, vyznieva vo Whaleovom podaní rovnako chatrne a smiešne, ako niektoré dýchavičné scény (okrem dievčatka a jazera spomeňme napríklad narušenie svadobných osláv, či osobný súboj na skalách pri mlyne krátko pred záverom). Colin Clive a skvele zamaskovaný Boris Karloff si však uznanie zaslúžia. 40% (23.10.2014)

O mnohých filmech němé éry se nebojím prohlásit, že nezestárly, Frankenstein, byť již ozvučený, mi neohlodaný tím zubem nepřijde. Vždyť dnes působí až roztomile legračně. Kulhavý hrbáč pomocníkem posedlého vědce. S dějem nesouvisející romantická linka, která v člověku vyvolává podezření, že ve 30. letech byl milostný vztah ve filmu jakousi povinností. I ty naše jsou tím nezdravě nasáklé. Monstrum s jednoduchým vnitřním světem a mozkem vraha. Děs, kterým dnes plníme spíše snímky jako je Addamsova rodina... Neupřel bych Frankensteinovi kvality nevidět z těchto dob i snímky, které mi i bez mhouření oka daly mnohem více než zástupy těch dnešních. A co mám odsud? Stvoření mýtu o šíleném vědci, který nenávidím. Tisíckrát citované scény s mlýnem, oživením monstra a holčičkou, jeho zjev a expresionismem nasáklé kulisy a interiéry (za Metropolis či Caligarim nehezky zaostávají, špatné však nejsou). Poloněmé, polomluvené herectví. Silné **. (19.04.2010)

Frankenstein patří dosud mezi legendy filmového hororu. V téhle verzi ale nahání monstrum hrůzu spíše hercům ve filmu, než divákům. I když ve 30. letech bylo publikum více bázlivé a možná z něj mělo opravdu strach. Každopádně mi navždy utkví v paměti scénka u vody, kde monstrum a malá holčička hážou společně na hladinu květinky... (06.08.2002)

Frankenstein je klasický horor, ktorého polovica úspechu tkvie v maske monštra, tá druhá v poctivej atmosfére. Asymetrický interiér veže vychádza z Caligharizmu. Príbeh je klasický, polemizuje sa nad zneužitím vedy, utrpením človeka (monštra), ktorý za svoju existenciu a skutky vôbec nemôže (nemá ani meno) a končí obligátnou davovou naháňačkou s fakľami. Zfanatizovaný dav samozrejme nie je schopný pochopiť, kto je tu skutočným vinníkom. Film mohol vo svojej dobe vyvolať kontroverziu jednou z úvodných scén v aule, kde profesor vysvetľuje rozdiel medzi mozgom normálneho človeka a mozgom vraha, čím vlastne dokazuje, že vrah za svoje skutky nie je zodpovedný, pretože je iba hračkou prírody. (24.10.2012)

Zatímco Dracula táhl zejména díky démonickému Lugosimu, tak postava Frankensteinova homunkula rozhodně není tak působivá, a to i přes vynikajícího Borise Karloffa. Naproti tomu se Whaleova adaptace díla Mary Shelley pyšní lépe vyprávěným a chytlavějším příběhem a zejména skvěle vygradovaným finále s honem na netvora a v rámci možností až epickým zúčtováním. A přičtu-li si i jednu nebývale emocemi nabitou scénu s mrtvým dítětem, vychází mi, že s tímhle "univerzálním monstrem" jsem byl de facto nadšen za plný počet. (17.11.2018)