Místo na výsluní

O čistokrvný noir sa rozhodne nejedná. Príbeh môžeme žánrovo pokojne rozdeliť do zhruba rovnomerných tretín: romanca, noirovo ladená melodráma a súdna dráma. Winters je typovo presná ako ohrdnutá nevesta, Taylor zasa ukážkovo krásna a Clift (ktorý zo začiatku pripomenie Deana), žiaľ, smutne tragický... (22.09.2020)

A Place in the Sun je po filme The Misfits (Mustangy) už môj druhý čierno-biely film s Montgomerym Cliftom, ktorý som v priebehu niekoľkých dní videla. Doteraz som o Mieste na výslní nikdy nepočula, dozvedela som sa o ňom vďaka ponuke retrospektívnych filmov na Filmovom festivale Mannheim/Heidelberg, takže som sa nechala inšpirovať🙂. Čakala som nejaký klasický romantický film s veľmi peknou filmovou dvojicou, už spomenutý Montgomery Clift a krásna Elizabeth Taylor. Prekvapilo ma, že A Place in the Sun má oveľa viac vrstiev. Vôbec to nie je "len" romantický film. Je to film na zamyslenie, ktorý ide do hĺbky. Postavy su veľmi dobre napísané (výborné dialógy) a rozvinuté (George predovšetkým), Montgomery Clift tu hrá oskarovo. POZOR SPOILER a veľký!!! Aj divák je nútený zamyslieť sa. Totižto z tej romantickej časti sa postupne stáva thriller. V jednej scénke, kedy sa v hlave nešťastníka Georgia zrodí diabolský plán zbaviť sa tehotnej priateľky, nám to už naznačí dramatická hudba. No a napokon je to čiastočne aj súdna dráma, kde sa vyšetruje vina alebo nevina hlavného hrdinu. Je vinný aj ten, kto mal úmysel zabiť alebo len ten, kto čin spáchal? A mohli by sme sa pýtať ďalej. Nechať neplavca vo vode bez pomoci nie je to isté ako ho rovno utopiť? Aj keby mu tá vražda prešla, dokázal by žiť šťastne a bez výčitiek? Trest na konci je na dnešnú dobu až prehnaný, dnes by možno dostal nejakých tridsať rokov, ktovie. Zvláštné je, že vôbec sa tu nespomína pitva a tehotenstvo obete. AŽ TU SPOILER KONČÍ!!! Veľmi dobrý film, len sa neviem rozhodnúť medzi 4 a 5*. (23.11.2023)

Ako málo stačí, aby sa človek dostal až na samé dno. V tomto prípade zohrala svoje aj láska a časový faktor. Keby len tú druhú stretol George skôr.... No čo povedať. To, čo predviedol George Stevens v tomto snímku, tak to sa vidí iba veľmi zriedka. Ide o unikátne spojenie drámy, romantiky a film-noir a to v každom smere. Z toho dôvodu dokáže v divákovi vyvolať rozmanité pocity, ktoré sa počas sledovania snímku plynule striedajú, podľa toho čo sa práve deje. Každá jedna scéna, hlavne ku koncu, tak ponúka bohatý guláš pocitov. To isté sa dá povedať aj o hlavnej postave chudáčiska Georga. Veľmi slušný, skromný a milý chlapík, no ktorý bol schopný aj toho najhoršieho, len aby si zachoval nečakane nadobudnutý spoločenský status. Avšak aj napriek tomu ho divák neodsúdi, skôr naopak, ku koncu s ním súcití. Teda aspoň čo sa mňa týka. Skrátka ide o geniálne psychologické narábanie s hlavnou postavou, čoho výsledkom je ohromný vplyv na diváka. Tiež je ale pravda, že Montgomery Clift ho zahral brilantne, tak charizmaticky uhrančivo, že sa nešlo od filmu odtrhnúť a ja som sa raz opäť dostal do stavu, kedy mi bolo ľúto každej minúty, pretože som bol tak stále viac a viac bližšie ku koncu. Masterpiece! (17.02.2017)

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. (11.06.2014)

Melodrama s velmi temnými podtóny a jednou z nejlépe „vyargumentovaných“ frustrací. George není přes své smrtonosné úsilí schopen dojít naplnění v osobním ani pracovním životě a americký sen, jehož naplnění považuje jako ambiciózní mladý muž za svou povinnost, se pro něj mění v sérii stresujících životních voleb, z nichž nakonec žádná není správná. Anebo skutečně miluje Angelu jako takovou a nikoliv jenom nedosažitelný životní styl, který tato žena z lepší společnosti v jeho očích zosobňuje? Nezodpovězené otázky umožňují protagonistu vnímat zároveň jako viníka i jako oběť společnosti, jejímž požadavkům chtěl za každou, za jakoukoli cenu vyhovět. Melodramatická i noirová rovina jsou do sebe pevně zaklesnuté. Film se v jeden okamžik neláme do jiného žánru, jenom jej začne více akcentovat. Kompozice záběrů, se záměrně nevyplněným prostorem nebo vhodně rozmístěnými objekty, má sama o sobě jistou vypovídací hodnotu, upozorňuje na duševní rozpoložení postav nebo naznačuje, k čemu teprve dojde (soudní síň v pozadí před osudovou cestou k jezeru). Režie prozrazuje absolutní kontrolu nad každou scénou, díky čemu mohl Stevens do filmu prostřednictvím mizanscény zakódovat podvratnější sdělení, než jaké nese scénář (k oidipovské fixaci na matku se tak přidávají náznaky dalších zmařených erotických tužeb). A kromě toho je to taky naprosto profesionální prezentace metodického herectví a emocionální smršť, která vám nedá vydechnout. 85% (18.11.2012)