Noc hrůzy

Tenhle film je totální výmaz ( v tom dobrém slova smyslu) a v hlavě vám udělá takový zmatek, že se ani nedivím proč ho tolik lidí nepochopilo a dává mu nízké hodnocení. Lord Byron a jeho přátelé si udělají v jeho sídle opravdu morbidní orgie. Během jejich seance při které vyvolávají duchy nezmagoří jen oni, ale i samotní diváci. Protože do téhle chvíle mě film moc nebral a kromě sexuálních narážek je tu jen kupa nudných dialogů, ale potom se rozjede ta pravá pekelná a halucinogení jízda. Čím víc se blížil film ke konci, tím jsem měl v hlavě větší zmatek, protože úžasné vizuální efekty a brilantní kamera mi v ní způsobili totální chaos. Asi nejlepší je však hudební doprovod, který pomalu stupnuje atmosféru až na samý pokraj šílenství. V neposlední řadě pak musím pochválit i herecké výkony, které byli jak jinak než šílené.7/10 (02.11.2010)

Ken Russel mi znovu dokazuje svoju kvalitu, ktorú preukázal v svojom budúcom filme Lair of the White Worm. Výkon aký predvádza Gabriel Byrne to je niečo neuveriteľné, a Natasha Richardson alias Mary Shelleyova takisto dobre. Sem tam som sa nudil ale vynikajúci koniec moje očakávania predčkal 70 percent. Viac na: http://www.studna.net/reviews/1032/ (09.04.2009)

No to bol už len výmysel. Pozor, jemný spoiler! Príbeh okolo roku 1800 dal dokopy partičku, akou je posadnutý spisovateľ, šialený homosexuálny doktor a dve ženy a muž, obľubujúci voľnú lásku, teda slobodný sex. Toto zoskupenie a vzťahy medzi nimi malo mať psychologický podtón, ktorý som však zachytil len mierne, aj to len na začiatku. Na šialenstvá, akými film pokračoval, nemám žiadne pochopenie. Na scénu však prichádza ešte čosi iné. Jedného dňa sa rozhodnú vyvolať ducha (démona, diabolskú postavu), ktorá symbolizuje najtemnejšie, najstrašidelnejšie predstavy a úzkosti všetkých našich piatich postáv. Takže každá z týchto dvoch myšlienok by možno mala úspech, ale len osobitne. V spoločnom spojení vyznievajú pomerne neschopne a rozpačito. Aj keď z oboch sa dalo čosi vyčítať, najmä horrorová hudba a atmosféra mi dali z filmu asi najviac, stále je to len na slabšie tri, čiže 55%. (08.01.2008)

Nedocenený KULT a absolútny skvost! Tak zábavne zvrhlá, úchylná, tajomná, desivá, psychedelická, morbídna, vtipná, perverzná, mrazivá, mystická výprava do sveta dekadentných skazených prekliatych básnikov oddávajúcich sa svetským radovánkam. A to so všetkým, čo k tomu patrí. Teda dobovou gotickou atmosférou, chorými zábavkami, drogami, alkoholom, orgiami bez rozdielu pohlavia a... vyvolávaním duchov. Ako tu tak čítam komentáre, ľudia píšu, že skôr ako horor je "psychadelickou variací na možný vznik námětu pro Frankensteina". A nepíše sa azda presne to aj v obsahu? Uhádli ste správne, píše - a film to do bodky spĺňa. Ale pozor, toto je skutočne unikátne zvrhlá, miestami až surrealistická zábava s pár skutočne desivými momentami, démonickým Gabrielom Byrneom a skvelou Natashou Richardson, ktorí podávajú skvelé (a v prípade prvého menovaného aj silne extravagantné) výkony. Záver potom mimovoľne pripomína koniec pôvodného Piatku trinásteho. Vkusne nevkusná Noc hrôzy pobavila a vystrašila, a svojou ojedinelosťou veľmi príjemne prekvapila. Veľká spokojnosť. 90% (02.06.2014)

Tento "príbeh podľa skutočnej udalosti" nebol nakrútený tak, ako sa pravdepodobne stal (pozri "Dievča s perlovou náušnicou"), ale chvalabohu tak, ako sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestal (pozri "V tieni upíra"), čo je samo osebe dosť bizarné rozhodnutie, ktoré vzhľadom k delikátnym okolnostiam príbehu nemôžem neoceniť. Toto východzie stanovisko umožnilo Russellovi popustiť uzdu narácie a vytvoriť plnohodnotný ekvivalent pozoruhodnej udalosti, ktorá sa síce skutočne stala, no o jej pravej podobe a povahe nevieme vlastne zhola nič. To, že si niekoľko prominentných bohémov obdobia romantizmu - ateistov, ktorých boh odsúdil na "tvorenie" - usporiada výstredný večierok priam vyzýva k tomu, aby bola jeho filmovému prepisu vtlačená bohémsky výstredná podoba, čo vskutku bola. Russell sa nesnaží popisovať, ale evokovať. Výsledné capriccio sa tak stáva polymorfnou esenciou kultúrno-historického pojmu, ktorý je v názve filmu. Názov tu totiž nie je na ozdobu ako vo filme "Gothika" s Halle Berry, ale určujúcim faktorom štýlu. Postavy (i divák) prestávajú rozlišovať halucinačné vízie od skutočnosti a strácajú sa vo svete, v ktorom je obrazotvornosť životodarná i zhubná zároveň. Ak vám Russellova fikcia bude pripadať príliš abnormálna, než aby mohla byť akceptovateľná ako seriózne dielo, stačí porovnať s najšialenejším gotickým románom "Vathek". Deväť z desiatich čitateľov ho pre "nestráviteľnosť" neodporučí, s týmto filmom to bude obdobne. Mám šťastie, ja som si ho užil. (17.10.2008)