Život po Jangovi

"BEZ NICOTY NEMŮŽE BÝT NĚCO." Komorní sci-fi, bez zbytečné exhibice, obrazové či dějové, přesto svou filozofickou rovinou ne nezajímavé. Je to i poměrně krátké, takže celý ten minimalistický koncept nestihne začít příliš nudit. Herecky jde o úspornou práci, povedenou, přirozenou, s obrazem jde vyloženě o symbiózu, jsem opravdu rád, že i etablovaní herci jako Farrell umí přijmout takové role. 70% (05.01.2023)

(43/2023) / Veľmi zaujímavý film. Spôsob rozprávania je docela náročný pre diváka, ťažký minimalizmus v emóciách aj dialógoch. Čím menej film povie/ukáže tým viac sa ale kreatívne môže divák zapojiť. Ale atmosféra a taký ten špecifický feel blízkej, nie veľmi nádejnej budúcnosti je vystihnutý dokonalo. (8/10) (15.06.2023)

Citlivé a promyšlené drama o protichůdném významu vzpomínek a síle života, kterou si mnohdy uvědomíme až po jeho konci. Stejnou měrou znamenitý příběh o rodinných vztazích, které nemají původ v krvi, ale mohou být podobně hluboké a upřímné, zvlášť když je opečovává android s bezednou kolekcí faktů o svých kulturních kořenech. Jak tak koukám, místní diváctvo s trpělivostí dvanáctiletých tiktokerů po mnoha náznacích definitivně zařadilo full retard mód, když nenápadné, ale ukázkové myšlenkové sci-fi zadupalo na úroveň pozdních výronů Bruce Willise. Bral bych to jako pozvánku, ne zákaz vstupu. 90 % (06.03.2022)

Presne takto vizuálne má vyzerať malé filozofické scifíčko. Vstup do spomienok je krásne stvárnený, dom rodinky so záhradkou so stromami je presne podľa môjho gusta a som rád, že príliš veľa z tohto fikčného sveta nevidíme, ale cítime jeho atmosféru. Príbeh je, jemne povedané, minimalistický a nejaký ten výraznejší zvrat by mu neuškodil, samozrejme nič v takom zmysle, že by sme tu zrazu mali akčnú scénu alebo násilie. Je to príjemné, melancholické, trochu sentimentálne a dobre sa na to pozerá. A možno je to aj také polemizovanie nad tým, ako dobre (ne)poznáme svojich najbližších. Ako trochu odlišná hodinka v rámci Black Mirror by to bolo asi uspokojivejšie. (20.12.2022)

S tými malými, melancholickými sci-fi drámami sa nám tu poslednú dobu akosi roztrhlo vrece. After Yang to má o to ťažšie, že obuť sa do tohto filmu na internete a nabažiť si svoje rasistické ja dokáže hravo každý ťulpas. Síce ich nijako neobhajujem, ale ten film im ide rovno naproti a tu rasovú vyváženosť dohnal After Yang až do absurdne komických rozmerov, kde hlavnú úlohu musí hrať biely muž ženatý s afroamerickou černoškou, ktorí si spoločne adoptovali čínskeho potomka a ešte k tomu zaobstrali robotického člena rodiny, aby sme mohli zabrdnúť aj do debaty o tom, či sa andoridom sníva o elektrických ovečkách. Nesníva a toto nie je dobrý film, pretože rovnako ako ústredná rasová vyváženosť je v ňom úplne všetko príliš IN YOUR FACE, aby túto hodinu a pol dlhú lekciu o sociálnych hodnotách a diversite pochopili aj tí najpomalší. Ono je však zrejmé po pár minútach čo nám táto lekcia chce zdeliť a tak sa stáva repetitívnou (prakticky tu polovicu filmu Colin Farrell pozerá na spomienky svojej dcéry) a nezaujímavou. Príjemne melancholická atmosféra tak skoro omrzí, pretože film neponúka nič príliš navyše. Len utápanie sa v tom istom smútku, ktorý nepríde príliš uveriteľný kvôli chýbajucej chémii medzi postavami. Tie emócie a pocit milujúcej, oddanej rodiny som totiž tomuto filmu neveril ani minútu. A to je asi najhoršie, pokiaľ chcete natočiť film práve o tom. CELKOVO: 4/10 (07.03.2022)