Svatá Maud

Svätá Maud, ktorá nie je zas taká svätá, ako by sa na prvý pohľad zdalo, sa mi za krátku minutáž okolo 80 minút dostala skutočne pod kožu. Jej desivo skreslené vnímanie sveta krásne poukazuje na to, ako môže niekto, kto sa považuje za záchrancu a mesiáša, narobiť viac škody, než úžitku. Záver však mohol byť o trochu lepší a pokojne by som privítal ešte 20 minút filmu navyše. (07.11.2021)

Saint Maud je rozhodně velmi nadstandardně dobře natočená, Rose Glass se uvedla jako režisérka, na kterou si je do budoucna potřeba dávat pozor a její tvorbu sledovat. Její debut je temným psychodramatem s nepříjemnou, lehce hororovou atmosférou. Což jsem čekal, a nejsem tedy vyloženě zklamán, byť mírnou pachuť mrzutosti, že se to nevytočilo do větších hororových otáček, cítím. Potenciál v tom příběhu o labilní nábožensky založené sestřičce, která dojde k přesvědčení, že ji bůh předurčil k záchraně duše své ne zrovna křesťansky se chovající pacientky, byl. K významnější spokojenosti bych zkrátka trochu víc té čisté žánrové radosti potřeboval. Velkým plusem je ovšem rozumná stopáž, dokážu si představit autory, kteří by to samé natáhli na dvě hodiny. (01.02.2021)

Pomalé a nudné, dlho čakáme na nejaký rozvoj, pretože všade okolo je len nejaká relaxačná hudba a konverzačka tichým hláskom. Trvá to asi polhodinu. A potom príde trocha hutnejšia atmoška a čistá halucinácia. Na tú krátku stopáž sa tu však zmestí len pár ľakačiek a pár mililitrov krvi. Film, ktorý sa hrá na horor, ale je skôr psychom. Toto moje chuťové poháriky neobohatilo. (21.11.2020)

V mnoha momentech psychologicky soustředěné a vizuálne brilantní vyprávění o ztrátě sebe sama skrze propadání religióznímu šílenství, které se ale ve výsledku nevyvine v nic uspokojivé. Psychárna z temné mysle sociálně vnímavého a intektuálně jistě vysoce vyvinutého tvůrce, se kterého zaměřením si ale nemám moc co říct. (16.05.2021)

Extrémne pomalá dráma, námetovo a spracovaním vhodná najmä pre osádku staršej generácie, ktorej nevadí, že sa všetko vezie v rovine myšlienok: “tu sa (asi) niečo stane”. Divák, ktorý túži vidieť horiace krucifixi dolu hlavou, či otáčať hlavy o 360 stupňov, bude veľmi sklamaný. V “Saint Maud” sa musíte vyslovene nájsť, to Vy sa musíte prispôsobiť snímku, nie naopak. Samotný film nie je len o akejsi obsesii, ale aj o neschopnosti socializovať sa, depresii, automutilácii, pričom kombinácia takýchto psychických porúch je v spoločnosti veľmi častá (začo +). Samotný snímok sa nesie v jednej tónine, vďaka čomu pôsobí dejovo vyvážene. Čiže žiadny extrém, žiadna akcia, žiadne prejavy, nič, čo by diváka prebralo zo spánku, keď do neho náhodou upadne. Toto nie je film pre každého, toto napriek poslednej scéne, vďaka ktorej niekto môže nadobudnúť dojem, že sa jedná o horor - hororom určite nie je. Toto je čistá, mysteriózna dráma so solídnou hudbou, vďaka ktorej sa len naznačujú prvky hororu, no rozhodne nimi nedisponuje. Nechápem, prečo je zas a znova nejaký snímok zaradený tam, kam nepatrí. Vytvára to zmätok u diváka, ktorý očakáva niečo, čo reálne nemôže dostať. Námet výborný, realizácia mdlá - strašná škoda, že zostalo len pri nápade. Priemer. (14.02.2021)