Rodná zem

"A nechceš aj hory prenášať?" "Aj to sa dá, keď človek chce."                                                                                           Na Slovensku také farebně aneb jak vznikl budovatelský folklór!! :o) Lahůdka pro fajnšmerky lidových písní a tanců. Hodně barev a budovatelského nadšení. Od začátku je patrné, na co je zaostřeno. Snímek má velkou výpovědní hodnotu právě díky době vzniku a jak byl koncipován. Je to natolik čitelné, že si to každý bez potíží přebere. Ovšem mládež jednoucí slovenskou krajinou na traktoru a zpívající k tomu budovatelské folklórní písně, to povyšuje první farebný film na skvělou komedii!! :o) (30.12.2014)

Takže treba uznať, že si tvorcovia dali záležať na tom, na čom si mysleli, že si treba záležať dať. Čiže na filme ako estráde. Tá funguje, tanečky a spev sú fajn. Len prečo sa to tvári ako hraný film. Respektíve prečo vznikla vôbec túžba natočiť niečo takéto ako hraný film. Spočiatku sa zdá, že nás čaká skutočný dej s peripetiami a vývojom, lenže ani náhodou, všetko sa rieši ako šibnutím čarovného prútika a prednosť dostáva ľudová zábava. Som rád, že som niečo také videl, ale to neospravedlňuje dramaturgickú nudu. A tie naše baby tu tiež teda nie sú nič moc. (20.05.2015)

Toto si vysloveně žádá komparativní studii se Zítra se bude tančit všude. Ale tohle je taky bezva. Tolik usměvavých lidí na traktorech, nové továrny a ocelové mosty oslavené tancem... Tolik energie, barvy, vidět to v kině, mohl by se dostavit infarkt. Je mi to skoro až líto, ale ani proslulá Cesta ke štěstí se Švorckou nemá tak působivé traktoristky, jak tohle barevné veledílo. Mach krátce před tímto barevným opusem natočil dvě agitky s velkým A, lepší průpravu mít zřejmě nemohl. Plus musím pochválit DVD edici SFÚ a SME, která se sice k nám dostává až s mnohaletým zpozděním, ale nakonec přeci. (01.01.2017)

Ak vnímam Rodnú zem (inak jeden z prvých filmov, ktorý som videl v kine) ako komédiu, tak je stráviteľná aj v súčasnosti. Možno iba pre mojich rovesníkov, ale to je osud väčšiny filmov, že oslovujú iba užšiu vekovú skupinu. I keď pri silnom národno-folkloristickom cítení, aké má Marina111 to ide naprieč generáciami. Pre mňa je zasa zvláštny pocit vidieť hercov, ktorých som obdivoval v mladosti, a z ktorých už ani jeden nežije. (30.12.2014)

Ľaľa - muzikáľ! A akýže, aký - nô predsa taký - írečitý! Asi najvydarenejší propagandistický film 50. rokov. Pretože na budovanie monštruóznych stavieb socializmu - oceliarní, železiarní, betonárok a mamutích hydrocentrál vábi príbehom lásky prostého bodrého chlapa z hôr s veľkou dušou k spolurodáčke, ktorá sa vydala hľadať šťastie z hôr do studnice folklóru do Bratislavy. Na rozlúčku nechala nápadníkovi odkaz v podobe veľkého vtáčieho pera. Ten si ho zastrčí za klobúk a fujas Matias do Bratislavy! Tam v nádherných interiéroch Rusovského kaštieľa nájde frajerku v zápale ľudovoumeleckej práce. Dejú sa tam doslova zázraky: za každými dverami iná tancujúca, spievajúca či hudobná družina. A aj iné divy vidno: z maliara-natierača, traktoristky i poštárky sa stávajú rozradosteno ujúkajúce, spievajúce a tancujúce súčasti folklórnych kolektívov. A taký je celý film. Hoci má zdanlivo nejaké postavy - hlavnou postavou je ľud, národ, v rôznych formách a variáciách. Tu radno podotknúť, že tance i kroje sú jednoducho skvelé, piesne tiež, ľudovky sa miešajú s komunistickými kolektivistickými agitkami, ktoré skvostne otextoval básnik Vojtech Mihálik. Nuž a záverečný symbolický tanec v krojoch v pozadí gigantických úspechov socialistického stavebníctva jednoducho nemá chybu! 5 hviezd z piatich! (08.01.2015)