U brány věčnosti

Pekná práca so svetlom a kamerou, pán režisér. Už od prvých minút filmu ste nám dali možnosť ochutnať Vincentovu dušu a prijať myšlienku, že to nebol obyčajný človek s obyčajným pohľadom na svet okolo seba. Nádherná alegória – pohľad na „umierajúce“ slnečnice. Príbeh je poňatý takmer ako dokument. Kamera akoby sa nachádzala na úrovni Vincentových očí – ak sa s niekým rozpráva on, vnímate to, akoby ste s dotyčným človekom viedli dialóg vy. Alebo je kamera na úrovni očí niekoho, kto putuje s ním, ako jeho imaginárny priateľ. „Prečo to maľuješ?“ „Čo?“ „Tie kvety. Prečo ich maľuješ?“ „Nie sú vari krásne?“ „Áno, sú krásne. Určite. Oveľa krajšie, ako ten obraz“. „To si myslíš?“ „Áno“. „Možno máš pravdu. Ale tieto kvety zvädnú a vyblednú, ako všetky ostatné“. „Áno, to vie každý.“ „Ale moje zostanú večné.“ „Si si istý?“ „Prinajmenšom budú mať šancu“. „Mohol by si namaľovať mňa...“ „Prečo nie?“ „Možno tiež zostanem navždy mladá!“ „Dokonca Ťa môžem namaľovať mladšiu!“ „Nie, to by nebolo správne.“ Poetika, kocháte sa krásami francúzskeho vidieka spolu s Vincentom, až do takých detailov, že cítite spolu s ním poryvy vetra, ktorý sa hrá so steblami trávy a uvedomujete si tú túžbu, vnútorný tlak, ktorý ho núti zachytiť čaro chvíle, to svetlo, vánok, priam až vôňu polí. „Tvárou v tvár rovinatej krajine, nevidím nič iné, iba večnosť. Som jediný, kto to vidí? Existencia nemôže byť bezdôvodná!“ „Niekedy si hovorím... Možno... Možno... Možno si (Boh) vybral len nesprávnu dobu. Možno Boh zo mňa urobil maliara pre ľudí, ktorí sa ešte nenarodili!“ (28.02.2020)

Treba uznať, že Willem Dafoe to zahral bravúrne, priam až hypnoticky. Tie jeho posedenia pred lekárom, keď so skrčenými ramenami odpovedá na otázky... no paráda. Avšak treba uznať, že typovo sa sem vonkoncom nehodil. Vincent van Gogh zomrel keď mal 37, a tu vo filme pôsobil ako vyžitý šesťdesiatnik (logicky), čo nezodpovedá ale realite a dosť to rušilo celkový dojem. Tiež som si nie moc istý, či sa toľko prechádzal po poliach s roztiahnutými rukami... no ale umelecký dojem to má, uznávam. A k tomu veľa dobrých úvah. Ten záver mi ale prišiel dosť odfláknutý. Napríklad som vôbec nepochopil, prečo bol strelený do brucha, keď bol strelený do hrudníka. Navyše vôbec nie je isté, že to urobili tí výrastkovia, šušká sa o samovražde (a tá je asi najpravdepodobnejšia). Inak vo filme odznela krásna myšlienka - "asi som sa nenarodil ako maliar pre túto generáciu ľudí, ale pre tie budúce"... Keby tak chudák vedel aká veľká pravda to je. Za života pomaly nemal čo do úst vložiť (bez brata by asi zomrel od hladu) a po smrti jeden z najoceňovanejších maliarov na svete. A vôbec, ani neviem, či sa ten jeho rekord za jeden vydražený obraz v hodnote cca 82 mil. USD už prekonal. Asi ešte nie. Škoda, že sa jeho slávy nedožil aspoň jeho brat. Slabší nadpriemer. 70/100 (11.02.2019)

» Je to totálny paradox, ale holandský maliar Vincent van Gogh bol počas svojho života - Nepochopeným Géniom « 『 Znovu som sa pozrel na jeho život optikou Juliana Schnabela, ktorá je v niečom - nadčasová 』Síce neobsahuje známe sekvencie - hádku s kolegom Paulom Gauguinom, po ktorej nasledoval veľký skrat v hlave van Gogha, keď si odrezal ucho, či ešte ako dodatok, že obsadenie bravúrneho hereckého predstaviteľa Willema Dafoea, vnímam nadmieru dobre, podobá sa, hodí sa, podáva neuveriteľne strhujúci herecký výkon, za ktorý je po práve nominovaný na cenu Akadémie, alebo získal na prestížnom benátskom filmovom festivale - ocenenie pre najlepšieho herca, a tak by som povedal, že je to už vyvážené, ale predsa, keď sa zamyslím nad skutočným vekom oboch, t.j. Willema a Vincenta, je tam dosť veľký vekový rozdiel. _Snímok sa občas vlečie, ale to je len malý nedostatok. Jednak ponúka zaujímavý koniec holandského maliara, alebo je nakrútený takým fyzickým spôsobom, že d.p. vás ručnou prácou naprosto prenáša do jeho existencie. To sú najväčšie klady filmu, t.j. Smrť van Gogha + vizuálny štýl, ktorý je neopakovateľný. _Atmosféra, výprava, herci, scenár, réžia, hudba, strih a kamera = excelentné !!! Rozmýšľal som nad plným hodnotením, ale Schnabelov film má pár nedostatkov, prečo sa tomu priečim, ale uvedomte si, že je vôbec obdivuhodné, ako v tejto „digitálnej dobe” sa dokážu tvorcovia popasovať s neľahkou látkou, na ktorú si hocikto len tak netrúfne, a tak i za to má tento film u mňa dlhšie uznanie, pretože ja skôr vidím pri súčasnom stave dnešnej kinematografie - dominanciu kvantity nad kvalitou, ktorej je „ako šafránu” . PS : Režisér má ešte pár filmov, ktoré som doteraz nevidel, a síce videl som iba tento, a tak mám čo do budúcna doháňať... ! (17.02.2019)

Pro mě to bylo fakt utrpení. Mám rád van Goghovy obrazy, zajímám se o životy malířů, chodím do muzeí a galerií, ale filmy bez děje mě fakt iritují. Navíc mezi van Goghem a Gauguinem byla taková dynamičnost, že by vystačila na celý film, tady se jí jen lehce dotkneme. Willem Dafoe je skvělý v každé roli a i na van Gogha se fyzicky hodí. Trochu úsměvné je obsazení Ruperta Frienda do role Thea - ten výrazný věkový rozdíl nesetře sebelepší maskér. Potěší přítomnost evropských hereckých superstar - Mikkelsena a Amalrica. Schnabel je komplikovaná osobnost, proto mě v konečném důsledku nepřekvapuje, že tento film natočil právě on. (25.02.2019)

Duša umelca, a obzvlášť maliara je niekedy záhadou aj pre neho samotného. Preto sa pýtam. Komu je, kurva, tento film určený? Bezbrehá nuda, samoúčelné scény, kokotné dialógy o hovne, žiadna gradácia, proste nič, čo by vás na tom filme bavilo. Nič. Zhola nič! Vo veľmi slabom oscarovom ročníku by to možno, hovorím veľmi možno stačilo na sošku, ale tento rok, Dafoe sorry jako. Utrieš naprázdno. Neviem, možno len ja som divný a nepochopil som to, neprečítal som medzi riadkami tú emóciu alebo o čo tam išlo, ale ten film mi viac zobral ako dal. 1 z 5 (04.02.2019)