Čára

Veľmi nudné a veľmi rozťahané. Tieto typy filmov milujem. Bez duše, bez zaujímavých postáv. Takáto snaha o vážny film si vyžaduje menej divadelného herectva a väčší dôraz na ľudskejšie scény. Začína mi naozaj vadiť, že len toto sa robí na Slovensku. Vážne, nihilisticky ladené filmy, kde postavy nemajú ani kúsok ľudskosti. A to zaujímavé z prvých desiatich minút sa vytratí všetko veľmi rýchlo. Zaváňa to papierom, berie sa to veľmi vážne a hlavne to nemá mne ako človeku a divákovi čo povedať. S kým sa stotožniť. Áno cirkev má svoje konexie aj na zlých ľudí - áno, nie je ľahké uživiť rodinu v ťažkej dobe a bla bla bla. No a čo? Je naozaj tak zlé čakať od filmu aj niečo aktuálne? Niečo hodnotové? Všetko v tom filme je predvídateľné. Úplne všetko. Týmto filmom sa skončil môj záujem o akúkoľvek ďalšiu tvorbu Petra Bebjaka. (03.02.2020)

„KDYŽ TĚ NĚCO TÍŽÍ, TAK SE TOHO ZBAV…“ /// Slovenskej mafiánskej film, kterej ukazuje, jak to chodilo (chodí?) na Slovensko - Ukrajinský hranici. Chválím výbornej casting a příběh. Sice nejdou do hloubky kšeftů, ale zajímaj se víc o lidi – hlavně o šéfa „gangu“ a jeho rodinu, ale neutápěj se ve zbytečnejch kecech. Překvapilo mě, jak jim vyšla snaha o to, aby příběh neměl hluchý místa. Tak tohle je pane Bebjak na pochvalu před nastoupenou pohraniční jednotkou! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Pamatuju ten den, kdy všichni parchanti na Ukrajině měli v držce cigáro. 2.) Vím, že na Slovensku se lidi potkávaj pod vodou. /// PŘÍBĚH **** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ * (20.12.2017)

Keď som prvýkrát počul už hádam aj teraz kultovú pieseň : Hej, sokoly ! , nevedel som, že pochádza zo slovenského filmu - Čiara, ktorá nedávno obdržala 6 cien SLNKO v SIETI, pričom jedna z nich je zaslúžená práve pre Tomáša Maštalíra za postavu Adama Krajňáka, čo sa zrovna neživí poctivou činnosťou, tak isto, ako jeho kriminálna banda, ktorá pašuje CIGARETY cez slovensko-ukrajinskú hranicu... Jedného dňa všetko nevychádza podľa najlepších predstáv, a to je v druhej polovici filmu, režiséra Petra Bebjaka, a to je ten hlavný ZLOM, kedy som sa začal trošku viac zaujímať o dianie, pretože dovtedy mi to bolo akosi už ukradnuté, čo bude s „hrdinami” ? Na Naše domáce pomery - celkom dobre odvedená filmová práca, kde som mal k dispozícii i trojicu generačných herečiek, od najstaršej p. Vášáryovej, cez strednú p. Zuzku Fialovú, až po najmladšiu Kristínu Kanátovú, a áno, dve kočky sa ukázali v plnej kráse, ako ich Pán Boh stvoril. To je pozitívna stránka mince, ako aj kamera Maťa Žiarana, či trebárs zvuk Viktora Krivosudského, a tiež strih Marka Kráľovského, ale ako som už spomínal v rámci tuzemských možností ide o lepší priemer, štandard, na aký si trúfame... Domáca kinematografia mi zrovna dva-krát nechutí, budem sa do budúcna snažiť v nej nájsť také INGREDIENCIE, ktoré by mi mohli viac sadnúť na „chuťové poháriky” . FILM ČIARA obsahuje jeden SONG, ktorý sa dá takpovediac počúvať do úmoru, ale ak by som mal absolvovať film vo svojej celej kráse ZNOVU, tak asi len ťažko by som takto uvažoval, lebo podľa mňa to nie je bohviečo. (08.04.2018)

Snaha poukázať na to, čo sa naozaj deje na východnej hranici Slovenska je ok. Veľká časť miestnych ľudí prevádzačstom a pašovaním žije. Niekdajšie fabriky zanikli, kšeftovanie s drogami a iným nelegálnym tovarom ostalo často jediným možným zdrojom obživy. Faktom tiež zostáva, že umelecky sa problematike pašovania oveľa presnejšie priblížil spisovateľ a novinár Arpád Szoltés v knihe "Mäso - Vtedy na východe", popisujúcej okrem iných záležitostí aj zovretú soldatesku pašerákov, colníkov, policajtov, sudcov, mafiánov a agentov tajnej služby pri prevážaní kontrabandov z Ukrajiny. Film je spoetizovanou verziou (napriek pár drsnostiam) pašeráckeho remesla, ktoré má na východe Slovenska (kde podľa bývalého premiéra Roberta Fica nič nie je) oveľa drsnejšie črty. Napriek tomu sa Bebjak celkom posnažil a výsledkom je taký priemerný slovenský film, snažiaci sa pracovať s prirodzeným jazykom a reáliami. Vždy z toho vyjde viac či menej magicko realistická tisícročná včela (cigáni v ružovom mercdese, afgánci vyliezajúci zo záchoda ako svadobní hostia rovno do autobusu, mafiánsky matriarchát, obete v jazere ako prapodivný prales, jemne ožívajúci pri každej ďalšej mŕtvole). Ale čo už, taký je osud väčšiny slovenských filmov, snažiacich sa o takzvaný presah. (09.10.2020)

Hutná dráma s parádnym vystihnutím geografického miesta a jeho sociálnej kultúry (Slovensko je proste "severný balkán"). Hlavne vďaka skvelej kamere a hudbe. Rozpracovanie postáv za touto formálnou stránkou trochu zaostáva, niektoré konflikty a vzťahové súvislosti by potrebovali dokresliť, no pre výsledný, pomerne temný zážitok z filmu je dostačujúce. (03.07.2017)