Svoboda pod nákladem

"Nikdy si nepovedal chatárovi: 'Však sa pozrite aké je počasie, v tom nepôjdem'. Nie, to by bolo pod tvoju úroveň!" Voči všetkým nosičom mám obrovský rešpekt za to, čo robia. Špeciálne voči pánom v dokumente, ktorí sú povedané slovami jedného z nich "tak starí, že sa viac už ani nedá". Z filmárskeho hľadiska dokumentu chýba kvalitnejšia dramaturgia, ale pri pohľade na neskutočné krásne zábery Tatier sa každý nedostatok stráca. (05.05.2017)

Tak každopádně klobouk dolů před 67 letejma borcema, který si v klidu celej život nosí 100-150kg na zádech do auty nepřístupných chat. Jako, dokážu si představit tam donýst sám sebe s pár pifkama, ale celej sud? To fakt nee... :o). Krásně zachycená krása Vysokých Tater, což sou skutečný velehory (vím o čem mluvím) :o). Hlavně teda ty záběry z výšky berou dech. A do toho všeho panáčci, který si doslova vychutnávaj tuhle řeholi, ze který by většina lidí na místě zdechla... (15.07.2018)

Dokument, ktorý nie je o vysokohorských nosičoch, ale o ľuďoch, ktorý sa nimi rozhodli byt. Ona ta príroda a Tatry všeobecne sú nádherne a milujem ich a aj preto som sa na Slobodu pod nákladom tešil. Žiaľ, realita je iná. Nedostal som nič o vysokohorských nosičoch, ale osudy a myšlienky par ľudí, ktorí tuto prácu robia. Žiadne ''zákulisne infošky", dych vyrážajúce zaujímavosti ..nič. Barabáš ma opäť sklamal a ukázal, že Suri nebola náhoda. On proste nemá vlastný rukopis a do svojich dokumentov nevie vložiť svoj podpis. Z textovej premisy na dokument som cítil viac než z dokumentu samotného. Chýba tomu forma a srdce. (23.12.2016)

Môže byť krásna práca iná, než len tvrdá? Odpoveď na túto implicitnú otázku vo filme určite nájdete, nečudo, že jeden z nosičov spomenie, že kto v živote neokúsil zopár rokov fyzickej práce, nie je takpovediac úplným. Všetci zúčastnení sú sympaťáci, cítiť, že po tisíckach kilometrov v Tatrách cítia v sebe určitú pokoru k svetu, prírode a životu. Čaká nás samozrejme aj viacero úžasných záberov Tatier, či už panoramatických z lietadla alebo proste "zo zeme". Hodina filmu utečie možno tak rýchlo, ako hodina vynášky stokilového nákladu skúseného nosiča v horách. (18.07.2021)

Chodiť hore-dole po horách je dozaista inšpirujúce. No chodiť po horách priklincovaný stokilovým nákladom už také obohacujúce nie je. Slobodu by som práve pod takto naloženými nosidlami nehľadal. Samozrejme, partia prevažne postarších nosičov má na to iný názor a ich múdra zdobia dokument. Viac ho však zdobia horské scenérie a tatranské hrebene s efektnými oblakmi v pozadí. Z tých si však nosiči až tak veľa neužijú. Zaliati potom a neustále dbajúci na vybalansovanie nákladu sledujú svoj úzky výsek cesty. Štruktúra dokumentu je typicky barabášovská. Pomedzi filozofujúce múdra o svete tam hore a kadejaké pikošky typu zdravotných odobrení nosenia všetko preložené zábermi prírody. Faktov je na úkor takej všeobjímajúcej pokore k horám a pocte šliapaniu pod nákladom menej. (27.12.2016)