Ten den přijde

Čo sa mňa týka, tak za posledné roky ide o jeden z najlepších dánskych snímkov, pričom na túto smutnú tému je to to najlepšie čo som doposiaľ videl. Námet prevýchovy detí v nápravných centrách alebo detských domovoch nie je u severanov vôbec zriedkavý, no ešte tu nebolo nič tak komplexné a po všetkých stránkach dokonale vyvážené ako práve tu. Nenašiel som tu ani jednu chybičku, nič čo by mi aspoň trocha vadilo. Naopak. Je tu všetko, čo na výnimočnú drámu treba. Film ma vtiahol do príbehu dvoch bratov už hneď od začiatku a potom až do konca mi kmásal srdce. Neobyčajne pútavé, že človek až skoro zabudne dýchať, atmosferické, technicky precízne zvládnuté, pekná kamera, emotívna stránka až niekde v oblakoch (no pritom nie sentimentálne ani patetické), smutné, kruté a chladné tak, ako to vedia len severania. A to pritom pri všetkých tých smutných veciach sa nezabudlo aj na niečo pozitívne - na dojímavú bratskú lásku, ktorá tu bola opísaná neobyčajne hrejivým spôsobom. A ku koncu dokonca prišlo aj na veľkú dávku napätia, pričom sa tu režisér s divákom pekne pohral. BRAVOOOO, veľký filmový zážitok! (13.03.2017)

Skoro se začínám děsit toho, jak to v dětských domovech ve Skandinávii vypadalo, protože Seveřané filmy na podobné téma chrlí ve velkém, všechny jsou podle skutečných událostí a všechny se odehrávají na jiném místě. Der kommer en dag ničím z žánrové škatulky nevybočuje, ale zase je to drama, které zaleze pod kůži a drásá maso co to jen jde. Co je potřeba ocenit, jsou dětští herci, kteří zahráli neskutečně a pak je tu Lars Mikkelsen, který se vyřádil v roli té největší svině ze všech - ředitele ústavu. 90% (10.03.2017)

Severania proste tie drámy vedia točiť parádne (škoda, že sa to nedá povedať aj o ostatných žánroch). Už po prečítaní námetu som tušil, že toto ma bude určite baviť, a tak sa aj stalo. Tá nádej prudko kontrastujúca s beznádejou tu hrala naozaj ústrednú rolu. Smutné, že takéto niečo obdobné sa aj v skutočnosti stalo. Strach udržiavaný kvalitnou šikanou držal chlapcov poriadne na uzde. Nič proti disciplíne, ale toto bolo moc! Čo sa týka rozuzlenia zápletky, tak to mi prišlo trochu moc naivné. Čo akože čakal ten geniálny riaditeľ, keď dal chlapcovi "dovolenku" na výlet? A k čomu bolo dobré takéto absurdné riešenie? To ma trochu sklamalo. Aj keď veľké zmeny si asi občas fakt vyžadujú výstredné činy. Až na spomínané naivnosti a absurdnosti, veľmi dobré! (06.05.2017)

A máme tu další hodně veselej kousek z první 300stovky. Tenhle je uplně jasných 5 hvězd. Filmy z podobných ůstavů jsou dycky hodně smutný a drsný. A hlavně jich není uplně moc, ale většinou stojej za to. Příběh dvou bratrů mě dostal a na závěr i dojal (něco ve stylu společnost mrtvých básníků). Je fajn občas si skouknout "komorní" film, ve kterých není mraky efektů a taky mraky mrtvejch. Tohle je stará dobrá šikana na chlapeckým sirotčinci nebo jak se těmhle barákům říká. Věřím tomu, že se něco podobnýho určitě děje pořád. Holt, někdo to štěstí má a někdo bohužel nikoli. Já sem si to střihnul skoro celý s Elišákem, takže 3/4 filmovej zážitek. Ale pecka! (21.10.2018)

Nie je jednoduché hodnotiť film, v ktorom je útok na emócie hlavným ťahom na bránku. Rôzne ústavy a inštitúcie, kde je šikana často tolerovaná a prehliadaná, nie sú žiaľ nič výnimočné. Násilie, páchané z pozície sily, je jedno z najhorších. Obeť je zväčša odkázaná len na pomoc „vyššej“ sily, čo bezmocnosť ešte viac zvýrazňuje. Jediná možnosť je potom únik. Napríklad aj do sveta fantázie. Elmerova empatia a schopnosť tvoriť príbehy, aj keď často vymyslené, priniesli do pochmúrneho sveta násilnej disciplíny náznak ozajstného života. A začiatok zmeny a vzdoru. Pomoc, vo forme vnímavej učiteľky a inšpektora, ktorý svoju prácu berie vážne, urýchlila nevyhnutné. Film, ktorý síce nie je ojedinelý, ale rozhodne nie zbytočný. (14.03.2017)