Umberto D.

Presvedčivý, vyznením dojímavo smutný apel na ľudskú solidaritu, v príbehu penzistu a jeho verného psíka. Láskavé slovo, pomoc alebo prijatie sa osamelému zúfalcovi (pohrávajúcemu sa s myšlienkou na samovraždu) nedostáva ani od boháčov, ani od majetkovo, či vekovo blízkych ľudí. Náznaky pochopenia predstavuje spolupacient v nemocnici a mladá slúžka jeho despotickej nájomkyne. Nehereckí herci, úsporný dej , dôraz na sociálne problémy a čiernobiely obraz zachytávajúci ako prostredie, tak vnútorné prežívanie ubiedeného penzistu - to všetko charakterizuje film ako vystrihnutý z príručky klasického talianskeho neorealizmu. (08.06.2005)

Přiznám se, že jsem pro sebe De Sicu po zklamání ze Zlodějů kol poněkud odepsal. Umberto D. ale podstatně zlepší moje mínění. Neorealismus mi sice stále coby doktrína přijde poněkud otravný, ale eskapády Umberta a jeho voříška dokázaly poněkud nahlodat i moje okoralé srdce. A své dílo odvedla i famózní kamerová práce. A už poněkolikáté jsem byl nucen přemýšlet, kterého poblouzněnce napadlo, že většího realismu lze ve filmu docílit obsazením neherců, jejichž tápání v projevu vždy (až na drobné výjimky) jen zvýrazňuje fikcionální charakter filmu. (05.08.2023)

"Tento film venujem svojmu otcovi...", dozvedáme sa v úvode od režiséra. Možno zažil niečo podobné... Očakával som útok na city, ale po viac ako polovici ma film nijako zvlášť nevyviedol z miery. Film má pochmúrnu atmosféru, ale až samotný záver na koľajniciach a snaha Umberta svojho milovaného psa darovať i ukryť sa pred ním, ma presvedčil prikloniť sa k štyrom hviezdam. Komu by nezlomil srdce tak inteligentný hafan? 70%. (09.09.2013)

LFŠ '07 - Můj druhý De Sica. Pokud tento snímek srovnám se Zloději kol, tak prohrává na celé čáře. A nebýt roztomilého hafana, šel bych s hodnocením níže. Přesto, abych jen nehanil, jedná se o nadprůměrný film, poválečná bída je zde stále velmi patrná a věrně zachycena. BTW jsem zvědav na remake s Belmondem. (28.07.2007)

Umberto Domenico Ferrari je starší pán na dôchodku,ktorý má oporu vo svojom psíkovi Flickovi,ktorý je pre neho všetko na svete... Všetko by bolo v poriadku,keď by mal každý mesiac na nájomné,aby totálne nesympatická domáca,ktorá sa vyžíva v tom,že ho má možnosť ponižovať,zhadzovať,lebo dôchodok je taký nízky,že platiť drahé nájomné je pre neho veľkou ťarchou.Tak premýšla,čo ďalej,jeho myšlienky sú depresívne,melancholické,snaží sa na ulici predávať predmety,aby mal z čoho platiť,ale nedarí sa mu to uskutočniť,aspoň,že v dome existuje jedna mladá slečna menom Mária,ktorá robí poskoka nechutnej domácej,tak Umberto sa aspoň na chvíľu odbremení od problémov,že sa porozprávajú,Mária mu chce dať elánu do života... Vittorio De Sica je majster talianského filmu v tom,ako navodzuje atmosféru beznádeje,bezvýchodiskovej situácie,kde postavy trpia nie pre svoju neschopnosť,ale pre neochotu,neschopnosť iných,ktorí sú toho na príčine... Carlo Battisti,ktorý hrá utrápeného pána je asi neherec,preto som mal pocit maximálneho autentického príbehu,ktorý je aktuálny aj v dnešnej dobe,keď nezamestnanosť trhá rekordy,napr..v Grécku,či Španielsku,kde prípad pána Umberta môže byť pokojne aj tam,či hocikde inde... Dôležité dielo kinematografie,kde som mal po celý čas pocit niečoho,čo mi vyrážalo dych tým prístupom vyššej spoločnosti,ktorá hýrila a iná spoločnosť mala na starosti svoju vlastnú existenciu,čo ďalej,preto sa jedná o nesmierne poučujúce existenciálne dielo. Výborne dielo s uveriteľnými civilnými hereckými výkonmi ústrednej dvojice,pričom za spomenutie stojí výkon slúžky Márie,ktorá sa volá aj v skutočnosti Maria-Pia Casilio,ktorá vytvára excelentnú ženu,ktorá nie je tiež za vodou... (22.04.2014)