Snílci

A já pořád nevím, jestli to, že herci jsou krásní, má filmu přidávat hvězdičky. Snílci mě na poprvé neoslovili, při druhém sledování se mě zase tak nějak vnitřně dotkli, na potřetí jsem si říkala, že pojetí přiliš spoléhá na mladické kouzlo představitelů... No nevím, nevím. Pro mě tak nějak rozporuplný film, což ho činí neskonale zajímavějším než jiné nerozporuplné snímky, že ano. (01.07.2010)

Bertolucci bohužel už netočí tak skvělé filmy jako dříve, ale Snílci mě celkem oslovili a musím říct, že ačkoli Poslednímu Tangu v Paříži nesahají ani po kolena, tak se mi líbili a nebýt toho režiséra, který už vytvořil díla skvělejší, tak je tu vychvaluji jako smyslný film, který vás zavede do jiného světa... (19.03.2005)

Zo začiatku kilm o iných filmoch a vzťahom k nim s trojicou fanatických filmových fanúšikov, komplexná filmová mozaika naplnená odkazmi a éterickosťou s troma voľnomyšlienkárskymi postavami, Matthewom a dvama súrodencami -domácimi - Theom a jeho sestrou, ktorí spolu vášnivo zdieľajú záujmy, obzvlášť fanatickú lásku k filmu a hýria chytľavou netradičnosťou prejavujúcou sa hlavne v ich hrách, Bertolucii pri tom krásne kombinuje výrazovú paletu od humoru po erotiku. Matthew je prijatý do spolku týchto "obludiek" (THE FREAKS,1932) a film postupne prechádza do úrovne romantického filmu zasadeného dobového kontextu pod povrchom tlčúceho na dvere bytu kde si postavy vytvárajú svoju malú bohémsku "komnatu". Prvá polovica sníky je sympaticky emancipovaná až streštená, tá druhá sa venuje prenikaniu do komplikovaných vzťahov medzi postavami v intímnej atmosfére prostredia s pár izbami premenených na malé emancipované univerzum troch ľudí, vykreslené na filmovom plátne v impresionistických farbách. Éterická dráma o zaujímavých ľudoch v revolučnej dobe, film o láske k filmom a ich citovaní na pozadí načrtávajúcom dobové udalosti vychádzajúce výrazne na povrch až v záverečných minútach, z bytu sa dostávame do ulice, atmosféra snímky sa mení, z myšlienkovo bohatej vláčnosti zrazu kričí. (13.04.2013)

Atmosférická snímka Bernarda Bertolucciho (POSLEDNÉ TANGO V PARÍŽI, ZVODNÁ KRÁSA) sa odohráva vo filmársky/divácky vďačnom Paríži. To jej dáva veľmi veľa. Samotný príbeh/scenár ej strašne nezaujímavý a ani postavy ma nedostali na svoju stranu. Okrem atmosféry je druhým (a posledným?) výrazným plusom Rojkov hŕstka otvorených erotických scén. Tie občas jemne pripomínajú až porno. Fanúšikovia Evy Green a Michaela Pitta si v nich rozhodne prídu na svoje. Viac v mojej recenzii na Recenzie.org: http://recenzie.org/mladezi-nepristupne/368-rojkovia-4o- (30.01.2005)

V Dreamers Bertolucci načrtol mnoho motívov, myšlienok a puritánom by sa mohlo zdať, že aj príliš veľa erotiky. Ľudská sexualita a prirodzenosť je však podstatná téma v Bertolucciho filmoch, no nie najdôležitejšia a možno ju skôr chápať ako vyjadrovací symbol a nie režisérovu sexuálnu obsesiu a potrebu šokovať ... Cez hedonistický životný štýl dvojčiat Thea a Isabelle a amerického študenta Matthewa tlmočí naivné ambiciózne sny mladých ľudí o tom, ako dokážu zmeniť svet, režim, ľudí, vyššie autority... Je jedno, na čo upriamite pri sledovaní svoju pozornosť, či na rozhovory, historický podtext, či na nahé telá.. Skutočne sa je na čo pozerať. Film je mohoznačný, pestrý, s odkazom a svojským dobovým vizuálom. (12.07.2007)