Zvuk metalu

Zaujímavý príbeh, ktorá v sebe ukrýva aj pointu: Lepšie niekedy naozaj nepočuť. Prvá hodina ma bavila výrazne viac ako tá druhá. Celkovo nemám z toho zlý dojem, vďaka filmu sa človek vie nejak nachvíľu ocitnúť v koži človeka prichádzajúci o zmysel, ktorý väčšina z nás považuje za samozrejmosť. Na druhej strane som očakával silnejšie vygradovanie deja a možno aj negatívnejší záver. Herecky inak ale výborné, no keď už si mám predstaviť film o strácaní zmyslov, tak jednoznačne môžem odporučiť Perfect sense (Dokonalý zmysel) s Evou Green. (26.12.2020)

„Zvuk kovu,” sa bezprostredne týka, extra ambiciózneho bubeníka heavymetalovej kapely Blackgammon, ktorý tak extrémne bušil do bicích nástrojov, až tým pádom kompletne stratil sluch, s čím sa ale následne nedokázal vôbec zmieriť ! Totižto, Ruben Stone, sa tak dlho vystavoval prostrediu s nadmerným výskytom hluku, až mu skrátka »praskli« obidva ušné bubienky, čo malo potom za následok najmä aj to, že musel náhle ukončiť turné spolu so svojou speváčkou, zároveň i priateľkou Lou, s ktorou si celkom dobre nažívali v karavane, kde im asi očividne ku šťastiu nič nechýbalo... ? Momentálne je asi najviac najvhodnejšou voľbou pobrať sa do centra pre nepočujúcich, kde tomu šéfuje taký charizmatický chlapík, bývalý alkoholik a veterán z Vietnamu, Joe, ktorý Rubenovi s ochotou poskytne prístrešok, kde bude môcť zložiť hlavu, k tomu sa naučiť aj «posunkovú reč» kvôli neverbálnej komunikácii, a trebárs i neskôr učiť takto handicapované deti, alebo ešte i pomýšľať nad prípadnou operáciou, ktorá sa síce nezaraďuje k tým úplne najlacnejším, no črtá sa akási určitá nádej, že tieto implantáty, by mu predsa mohli navrátiť jeden z piatich zmyslov, tak potrebných pre vari každého človeka ? Ak by ste si mali vybrať: „Boli by ste radšej nevidiacim, či skôr nepočujúcim” ? Ruben má našťastie kvalitný zrak, no zrejme ho bolí u srdca, ako musí postupne rozpredávať všetky svoje hnuteľné majetky, aby si našetril na tento »zákrok« , kedy mu možno aj na výlet do Paríža ostane, kam sa medzitým premiestnila jeho pôvabná priateľka, o ktorej sme to ani netušili, že jej otec je Parížan, ako vyšitý ! U galského kohúta sa v podstate o všetkom napokon rozhodlo, teda o Rubenovom, ďalšom smerovaní, keď absolútne posledný záber na protagonistu, bol viac, než výstižný, t. j. vysvetľujúci. / Na snímku ma fascinovalo predovšetkým to, aký je objektívny svet nepočujúcich, s čím mi veľmi dobre vypomáhali rôzne, »zvukové efekty« , čiže odporúčam sledovanie filmu JEDINE prostredníctvom dobre ozvučených slúchadiel, kedy sa lepšie vžijete do pocitov týchto ľudí. Vskutku, majster zvuku s asistentom zvuku - mikrofonistom, odviedli poriadny kus roboty, no ale aj herec v hlavnej úlohe, Riz Ahmed, o ktorom by ste to asi vonkoncom nepovedali, že je schopný takto (ne)uveriteľne stvárniť túto postavu ! Klobúk dole. (03.01.2021)

Sound of Metal je uveriteľný a smutný príbeh. Smutný v zmysle akéhosi blúdenia, ktoré hlavný hrdina zažíva a s ktorým sa viem celkom stotožniť. Film ako taký, ale robí všetko preto aby emocionálne nevydieral a vývin postáv v tomto smere smeruje skôr k  vyzretosti ich rozhodnutí. V zásade je to film o mentálnej dospelosti ktorej hlavný hrdina čelí, pretože prišiel o niečo veľmi dôležité. V polovici tomu trošku padá remeň ( ale nie kvôli príbehu ako takému). Skôr mi príde, že tie vzťahy v komunite nie sú rozvité do takej miery, aby niektoré emócie boli pre mňa úplne akceptovateľné. Je tam priestor aj na pekné momenty ( bubnovanie na šmíkačke) a nesie sa to ku koncu v pomerne optimistickom duchu. Na filme najviac oceňujem fakt, že ako divák vieme, kam to celé bude smerovať. Vie to aj hlavný hrdina. Ale verí. A tou vierou ( možno naivnou, možno úplne pochopiteľnou) je nám jeho rozhodovanie omnoho sympatickejšie. Príjemný film o nepríjemnej veci. (17.12.2021)

Alternativní metalový bubeník (což je ve výsledku úplně jedno, mohl to být klidně sbíječkář ze stavby) přijde náhle o sluch – takže v idylické komunitě hluchých / léčebně závislých se (s tím) musí srovnat a změnit pohled na život. No, nepřišlo mi to zrovna objevné, už stačilo jen obrátit se k Bohu a začít si s pohlednou učitelkou. Co naopak snímek vymezuje, je působivá, tísnivá práce se zvukem, kdy mnohé scény (ne)slyšíme z jeho perspektivy – ale zase jsou natolik užívané, až ztrácejí na efektivitě, a v kombinaci s tichým, pomalým tempem a absencí hudby se celek poněkud táhne. (10.11.2023)

"Hudba je jako sen. Ten, který neslyším." - Ludwig van Beethoven ____ Prvotřídní filmový debut nezávislého scénáristy Daria Mardera, který nápaditě pojal jako velmi intuitivní sondu do turbulentního života metalového bubeníka Rubena - kterého bezvadně ztvárnil démonický Riz Ahmed, na jehož autentické performanci, jež si bezprecedentně zaslouží nejedno ocenění, snímek primárně staví - který si musí skrze nečekaně prodělaný hendikep (respektive hluchotu - což symbolizuje kontradikci k jeho osobnosti) projít trnitou změnou charakteru, během níž se distancuje od svého hektického způsobu života, seznamuje se s jeho nepoznanými protiklady, a v samotném závěru nalezne akceptaci zcela nového existenciálního rytmu. Přestože 'Sound of Metal' disponuje setsakra originální premisou, převážně dominuje v rámci oné percepční roviny, jelikož intenzivně atakuje vjemy diváka jako málokteré audiovizuální dílo - klíčovým a nedílným diegetickým prvkem je zejména experimentální auditivní složka a dynamické zvukové nuance v jejich nepřikrášlené, syrové a často deformované podobě, především ve formě absolutního ticha - a naopak v oné narativní rovině zase vyniká jedinečnou interpretací dogmatických antitezí dílčích dějových abstrakcí a ambivalentních leitmotivů - frustrace ze ztráty sluchu vůči pestrosti okolního světa, dezorientace vůči harmonii, agrese vůči solidaritě, chaos vůči rekonciliaci, monotónnost vůči nové životní trajektorii, a pesimismus vůči naději. Nelze ani opomenout talent Olivie Cooke, která po boku Rize Ahmeda perfektně herecky sekunduje - ačkoliv prostor pro ní byl vcelku nedostatečný. No a v neposlední řadě 'Sound of Metal' své publikum civilně seznamuje s komunitou neslyšících bez jakéhokoliv agitačního patosu či klišé - tudíž lze konstatovat, že snímek silně obstojí jako plnohodnotný exemplář inkluzivity ve filmovém průmyslu, který lukrativně osciluje mezi atypickým dramatem a libozvučným akustickým zážitkem - a ač expozičně klame svým tělem, a o to víc je v jednotlivým aspektech nepředvídatelný a jedinečný.... // VERDIKT: 8,6 činelů z 10 // (16.02.2021)