Ženská záležitost

Isabelle Huppert jsem poprvé viděla v Pianistce, podruhé ve Slavnosti, pořetí jako andělíčkářku v Ženské záležitosti.Tak trochu jsem doufala, že jako matka bude lidštější, ne vypočítává nezcitná mrcha jako v ostatních rolích. Ale v podstatě ztvárnila pokaždé hodně podobný typ ženy. Dle mého soudu by mnohem větší vnitřní konflikt vyvolala soucitná hlavní hrdinka, která by skutečně chtěla těm ženám pomoct a zároveň měla silnou potřebu uživit své děti. Zde je představena jako chladná prospěchářka oddávající se neřestem, je velice těžké k ní najít sympatie. Nejvíc jsou potrestány děti, zde o to horší, že je o matku připravil vlastní otec. Jednal ze žárlivosti? Chtěl se pomstít? Chtěl snad "napravit" nemorální jednání své ženy? Jednak by jinak, kdyby si byl vědom, jak to může dopadnout? Aniž bych zaujímala jakýkoliv postoj k potratům, hodně mnou otřásl příběh šestinásobné matky, která následkem potratu zemřela. zI když mluvíme o vině, každý má právo se obhajovat, zde nezanělo jediné slovo obhajoby ani žádné polehčující okolnosti. Byl udělan trest. Kdo z nás si myslí, že byl přiměřený? (27.05.2014)

Povrchní lehkomyslnost, zpívánky, tanečky, dlouho, skoro pořád o nic nejde, jenže je válka a děje se to ve Francii ponížené německou okupací, v níž si Francouzi včetně jejich justice potřebují namlouvat, jak nejsou zbabělí, jak jsou morálně na výši, jak jsou nekompromisní..., a jednoduchá žena bez zastání je lákavý objekt, na kterém to lze demonstrovat. (12.10.2013)

Opýtam sa vás. Čo je viac humánnejšie ? Urobiť ženám pár desiatok potratov, k tomu prevádzkovať nevestinec, a to konkrétne pod jednou strechou, že ešte za všetko vyfasovať i trest smrti, alebo posieľať židovské deti do koncentračných táborov, kde sú odsúdené na zánik-zánikov ? Ja sám si na to sotva trúfam odpovedať, aj keď je to oproti tejto genocíde iba kvapkou v mori, ale podľa mňa, ani jedno z toho nie je správne, pričom teraz sa budem zaoberať len Mariou-Louiseou Giraudovou, ktorá žila v období okupácie Francúzska, keď boli extrémne ťažké časy, kde trebárs v takom bývalom Sovietskom zväze museli jesť potkanov, ak chceli prežiť ! Jej sa to síce bezprostredne netýka, ale vôbec sa nedá povedať, že by sa mali, ako prasatá v žite, to už vonkoncom nie, lebo polievky, ktoré zo začiatku vo veľkom jedia, vyzerajú skôr, ako prevarená voda, než niečo, čo sa dá normálne jesť ! Chlap sa jej vrátil z frontu, a tak teraz je na chvíľu doma, prácu si nájde, ale aj z tej ho po istom čase vyhodia, ako špinavé prádlo. Má dcéru a syna, čiže samé hladné krky aj s ňou samou na čele ! Ženu už viac nebaví takto biedne žiť. Pokúsi sa s tým „čokoľvek” urobiť. Zvrátiť osud. Začne sa jej extra dariť na dvoch frontoch, kedy nemá núdzu o tehotné ženy, ktoré chcú “TO” (živé stvorenie), čo najskôr vyprdnúť, aby mali už vytúžený pokoj, alebo prostitútkami sa to u nej len tak hemží, že peniaze tečú, ako voda potokom. Zdá sa, že so starosťami je už rázom koniec ? Žiadna obava o budúcnosť by už teraz nemala absolútne jestvovať ? Zradí, prezradí ju vôbec niekto... ? _ Huppertka je typom herečky, ktorá sa nebojí akýchkoľvek výziev, a tu je to veľmi dobre vidieť, čoho si všimol i Claude Chabrol, kedy spoločnými silami ponúkajú presvedčivý film, ktorý sa mohol stať aj takto... ? Bravúrna záležitosť, na akú sa len tak nezabúda, tak to mi môžte kľudne veriť. PS: V snímku sú dve indície, ktoré sa stanú našej protagonistke, skúste sa na ne zamerať. (11.12.2019)

Ženská záležitosť je veľmi nepríjemný film, ktorý čerpá z citového vydierania diváka. Ja mám tento postup celkom rád, lenže hlavná ženská predstaviteľka neskoršieho Chabrolovho filmu mi bola svojim chovaním natoľko nesympatická, že som s ňou nedokázal zdielať jej utrpenie. Lenže ambivalentné postavy sú typickým znakom Chabrolových filmov. Niekde je to výhodou, v tomto filme ma to trochu mätie. A netreba príliš zdôrazňovať, že Isabelle Huppert je jednou z najvýraznejších európskych herečiek, bez nej by bol tento film podstatne menej zapamätateľný. (27.07.2012)

Zvláštna žena táto Marie-Louise. Celý jej príbeh je vyrozprávaný bez zbytočných odbočiek, priamo k veci. Nezostáva veľa priestoru na zamyslenie, prípadne ľutovanie. Myslím, že Chabrol to tak chcel. Isabelle hrá skoro stále podobné typy žien, ale toto bola ďalšia rola, v ktorej som sa na ňu nevedela vynadívať. (07.06.2018)