Un homme est mort

Zaujímavý thriller odohrávajúci sa v Los Angeles, ale s čistým francúzskym rukopisom, rozohráva partiu medzi dvomi zabijakmi. Obaja ( francúz Trintignant a američan Scheider ) sú vynikajúci, doprovod tomuto príbehu robí atraktívna Ann-Margret, réžia je bezchybná, technicky všetko na úrovni... azda len to tempo je trochu pomalé. Ale v princípe mi to nevadilo, prišiel som si na svoje. (06.10.2014)

Po Atentátu v Paříži Trintignant a Scheider znovu v jednom filmu, ale tentokrát mnohem lépe. Žádné složité politické tahy, "jen" přímočarý, zručně zrežírovaný thriller se scenáristickým vkladem Jeana- Clauda Carrièreho, přestřelkou v pohřebním ústavu, kterou o léta později zopakoval John Woo ve Face Off, a ryze evropským závěrem. (04.11.2022)

Duel Trintignant vs. Scheider, ještě k tomu řízený mistrem Derayem sliboval řádnou podívanou ovšem očekával jsem asi moc. Zemi galského kohouta jsme vyměnili za Ameriku, což je osvěžující změna, francouzský styl zůstal, to by bylo také ok ale nějak mi tomu chybí taková ta lehkost a jiskra těch krimi thrillerů který frantíci uměli nejlíp na světě. Herecky naprosto v pořádku i když bych si v hlavní roli představoval spíš Delona ale Trintignant je taky frajer, Scheider byl chladný jak led a Constantin nakonec dovezl i přestřelku mezi nebožtíky. Co naplat, muži byly drsní a ženy krásné tak tomu trojku vystřelim ale nic víc, nic míň. (29.11.2013)

Trintignantovi bych neveril toho najomneho zabijaka ani omylom - ten herec sa tam proste nehodi - ako drsnaka si u polizzioteschi predstavujem Mario Merolu, Merliho alebo hoci Adorfa, len Trintignanta nie. Kulisy plane, dialogy su len vatovo plane plky, to co hovori Trintignant - to je uplna bieda......ani to finale na cintorine ci na hroboch ci co to bolo ma nijak nenadchlo ------- jeden z najplansich Trintignantovych filmov, fakt on a polizziotteschi , to uz by rovno mohol taky Jozef Kroner hrat Q u 007 -ky : 25 % (18.06.2019)

Deray urobil v sedemdesiatych rokoch úctyhodný skutok – zobral komplet (reálne zhruba polovicu) celý francúzsky štáb a vybral sa do amerického Los Angeles natočiť svoj krimi masterpiece (reálne mal točiť iný projekt, toto zbúchali ako alternatívne riešenie). Prečo úctyhodný? Silne snobskí a vlasteneckí Francúzi točiť v Amerike nikdy moc nechceli a zrejme ani nemali potrebu, no nespojiť eleganciu francúzskeho filmu a európskeho štýlu s americkým prostredím, zvyklosťami a charaktermi optikou režiséra–outsidera, mi príde ako veľký hriech a prehrešok voči všetkému svätému. Dôkazom sú famózne snímky kalibru Deux hommes dans Manhattan, Ferchaux (boh žehnaj Melvilleovi) či Grand Pardon II. A Deray týmto počinom ruku k dielu určite pridal. A tento jav sa nedial len pri produkciách žabožrútov – Taliani a Gli intoccabili, Nemci a Der verlorene Sohn, Maďari a Borcsa Amerikában. Podobné sa deje aj v prípade amerických produkcií, no európskych režisérov. Je určite jasné, že tí budú Ameriku snímať iným spôsobom – možno s istou fascináciou, menšou adoráciou, možno niekedy aj s negatívnou konotáciou, no stále odlišne, pretože pre Amíka bežné a fádne veci môžu byť pre Európana opak (celé mestá, budovy, predmety, tradície, zvyklosti) – Wenders a Paris, Texas, Polański a Chinatown, Yates a Bullitt, Demy a Model Shop či Antonioni a Zabriskie Point. Teraz sme už ale od predmetného filmu pomerne dosť odbočili, takže pár slov k nemu – Lucien (alias Trintignant), nájomný vrah z Paríža, je vyslaný cez Veľkú mláku až do Mesta anjelov splniť úlohu. Dorazí na LAX, vezme si taxík, v rýchlosti si prezrie mladučký, ešte nie príliš vertikálny Downtown, dorazí do hotela, skontroluje stav americkej televízie, z požičovne si vyzdvihne Lincoln a ide na vec. Následne sa stane obeťou zrady a zostáva uväznený v L.A. bez pasu a letenky späť domov. Navyše je stratený v obrovskom veľkomeste, kde zisťuje to, čo povedal Thom Andersen v LAPI – objavuje mesto plné parkovísk, motelov, autobusových staníc, kaviarní a striptízových barov... A aby toho nebolo málo, s americkým nájomným vrahom na krku, ktorého mimochodom perfektne chladno stvárnil Roy Scheider. A so záverom, ktorý nádherne pasuje európskym filmárom, no americké štúdiá sa mu vyhýbajú a boja ako čert kríža... (12.4.2021) (3.11.2022) (03.11.2022)