Sedmá rota za úplňku

Docela pohodova klasicka francouzska valecna komedie, ktera uz dneska neni nijak zvlast vtipna, ale prijemne se na ni diva a ma hodne sympaticke hlavni hrdiny. Zapletka je samozrejme postavena na spouste nahod a omylu, ale je docela v pohode a nenudi. Hodne se mi libila hudba. Neni to nejlepsi dil o sedme rote, ale presto to je na 4* a dustojne zakonceni osudu trech spojaru. (07.11.2005)

Stará dobrá francouzská komedie, která dokázala udělat z války řádnou srandu. Za řadu humorných situací a nadsázku patří tvůrcům i hercům plusové body. Zápletka je postavena na nedorozumění, jež spustí sled dobrodružných scének, ve kterých si hlavní hrdinové počínají velice komicky. Je pravda, že je film o něco málo povedenější než předchozí 2 kusy, každopádně stále dobře baví. (01.02.2016)

Siedma rota zo 106. spojovacieho pluku, nielenže konečne [úplne úspešne] dospela do finále, ale zároveň si taktiež trochu i napravila pošramotené renomé z predchádzajúceho dielu, kedy tentoraz danému titulu naprosto dominovala akási »dvojznačnosť«, čo som iba s otvorenou náručou uvítal. • A síce teraz na plné ústa nevravím, že by mi boli zrovna títo «vojnoví hrdinovia» v zložení týchto protagonistov: Chaudarda, Pithiviera a Tassina; akosi povedzme, že príliš [ne]sympatickými, ale zase nemôžem ani celkom potvrdiť, že by mi vskutku cezpríliš prirástli ku srdcu, teda najskôr len niečo medzi tým, čo by bolo v podstate v priamom súlade s aktuálnymi náladami, ktoré sú naozaj dosť pozoruhodným spôsobom nadštandardné. • Skrátka, aktuálne motto by mohlo znieť práve nejako takto: „Mali viac šťastia, než rozumu,” na základe čoho vlastne režisér Lamoureux postavil i daný príbeh o »francúzskom odboji« v okupovanej, francúzskej zóne, ako na začiatok rozvíjajúcej sa línii udalostí, ktoré ozaj zaujímavými postupmi naberali na čoraz väčšej spádovej dynamike, súčasne aj akejsi nočnej estetike, kedy si snáď tieto postavy ani pomaly nevideli na špičku nosa; alebo proste nočné zábery sa vyznačovali mimoriadne nízkym osvetlením daných postáv, čím sa de-facto dosiahla vysoká miera autenticity. Bolo by zrejme minimálne aspoň veľmi zvláštne, ak by boli títo všetci účinkujúci, na čele s Gestapom, v nočných scénach, zreteľne osvetlení, čo sa našťastie neuskutočnilo, ale zasa nemôžem poprieť ani to, že som sa vtedy nevedel v dianí vôbec orientovať, čo podľa mňa nebolo možné ani v naprostom reáli, a tak tým pádom sa režisérovi podarilo vytvoriť čosi nadčasového, čo mi rozhodne utkvelo v pamäti, aj keď som paradoxne nemal veľký prehľad o tom, čo sa vlastne pred mojim zrakom odohráva, a myslím si, že to netušili ani daní protagonisti, čo vari automaticky vytváralo ďalší rozmer - extra naviac. • Jednoznačne z mojej strany smeruje na posledný diel «spojárskej trilógie», podstatnejšia chvála, keďže na rozdiel od svojho nedopečeného predchodcu, som mal väčšieho zdania, že celkové dianie bolo oveľa viacej prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie, a to ani nehovoriac o ich »hrdinských zásluhách«, ku ktorým sa totižto dostali, ako slepí k husliam; a mimochodom to je na tom to najlepšie = V Ž D Y  sa  S T A N E  to, čo N A J M E N E J  O Č A K Á V A Š ? (08.01.2024)

Žádný dobrý nápad nelze omílat do nekonečna o platí to i pro Sedmou rotu. Zatímco mi předchozí dva díly byly sympatické právě tím, že zesměšňovaly neschopnost francouzské armády i celého jejího aparátu s neobvyklou grácií, trojka už baví jen groteskním pitvořením a stokrát omílanými gagy, které se hodí tak možná do populárních Četníků. (27.08.2011)