Režie:
Godfrey ReggioScénář:
Godfrey ReggioHudba:
Philip GlassHrají:
Cheryl Tiegs (a.z.), papež Jan Pavel II. (a.z.), Christie Brinkley (a.z.), Dan Rather (a.z.), David Brinkley (a.z.)VOD (1)
Obsahy(1)
Americký dokumentarista Godfrey Reggio dosáhl světové proslulosti, ačkoli jeho filmografie čítá pouhé čtyři celovečerní filmy. Diváky i odbornou veřejnost si bezvýhradně podmanil svými mimořádně působivými obrazovými básněmi beze slov, provázenými minimalistickou hudbou Philipa Glasse. Reggiovy filmy se totiž nezabývají konkrétními jednotlivostmi. Reggio je komponuje jako zamyšlení nad uspořádáním světa, nad stavem věcí, nad kosmickou existencí naší planety. Nezvyklé názvy jeho dlouhých filmů pocházejí z jazyka indiánského kmene Hopi, kde výraz „qatsi“ znamená život. Složenina Powaqqatsi pak vyjadřuje život na úkor jiných – a film toto vymezení naplňuje. Zachycuje totiž bezpočet tváří nekonečné lidské dřiny, ať již se vyskytuje v jakémkoli koutu světa. Film, který Česká televize uvádí v rámci trilogie i se snímky Koyaanisqatsi a Naqoyqatsi, vznikl v produkci věhlasného režiséra Francise Forda Coppoly. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (67)
Druhá časť Reggiovej trilógie sa celkovým spracovaním vyrovnalo Koyaanisqatsi . Aj keď prvý diel mal tajomnejšiu hudbu , vážnejší tón a poetikou to bol akoby nejaký ,,Requiem za svet,, , páčil sa mi o malinko viac. Powaqqatsi má zasa o stupienok lepšiu hudbu a obrázky spolu s muzikou Glassa. Ak máte radi určitú originalitu je práve tento dokument vhodným receptom na relax. ()
Trochu slabšie oproti prvému dielu, kde hrala prím príroda. Tu sú to ľudia tretieho sveta a ich život od úplne prirodzeného prostredia až po civilizovaný tretí svet s mrakodrapmi a všetkou technikou vrátane televízie, na ktorú je daný zvláštny dôraz. Ani to všetko na rozvojových krajinách nezmení ich podstatu, ich štýl života a absolútnu biedu na väčšine územia. Na dôvody odpovedá názov dokumentu v indiánskom jazyku. Film tentokrát nemá bombastické trikové alebo časozberné zábery, ale najväčšie zamyslenie ponúka dievčatko zdržiavajúce sa pred veľkým nasprejovaným nápisom oslavujúcim vojnu. Druhou nezabudnuteľnou scénou je ranná hygiena vonku, asi v Indii, ten človek, čo sa naozaj dôkladne namydlil ani netuší, ako sa zvečnil. –––– po-waq-qatsi (z jazyka kmeňa Hopi powaq čarodejník + qatsi život) podst.m. bytie, spôsob života, ktorý odčerpáva životné sily iným bytostiam, aby ich využil pre vlastný život ()
Bylo by nespravedlivé dát o hvězdu méně z toho důvodu, že to není tak velkolepé jako Frickeova Baraka. Je to velkolepé, ačkoliv je to "pouze" o lidech. O každodennosti. O rozdílech. O podobnosti. O bezvýchodnosti, ale i o odevzdanosti a pokoře. Skvěle poskládané záběry. Několik obrazů se mi nesmazatelně vrylo do paměti, třeba dlouhý začátek z brazilského zlatého dolu Serra Pelada s muži, vynášejícími nahoru zraněného kamaráda jako pytel s hlínou. Nebo holčička vezoucí domů na voze unaveného či opilého otce (nejspíš opilého)... Silné. A také se mi tentokrát hodně líbila Glassova hudba. ()
Veľmi váham medzi 4* a 5*, dávam však zatiaľ menej pretože Koyaanisqatsi sa mi páčilo predsa len o niečo viac, nepopieram však, že ak Powaqqatsi uvidím ešte raz vytiahne sa o 1* vyššie. Koyaanisqatsi bolo omnoho pochmúrnejšie, dalo by sa povedať, že do určitej miery pesimistické s veľmi hlbokou myšlienkou, oproti tomu je Powaqqatsi uvoľnenejšie a nie tak ťaživé. Zábery na krásnu krajinu vystriedali rovnako pôsobivé zábery ľudí, takže po obrazovej stránke sú si filmy úplne vyrovnané. Ako už bolo povedané hudba Philipa Glassa je absolútne geniálna, možno pomyselný vrchol tvorby tohoto skladateľa, je omnoho živšia ako v Koyaanisqatsi (okolo ktorej sa objavuje aj mnoho výhrad, síce nechápem prečo), takže hudobne prvý film jednoznačne prekonáva. ()
K je určite vrcholom R trilógie, čo neznamená, že P nie je stále vynikajúci film. Ono už len fakt, že pozerať symfóniu sveta dlhšie ako hodinu a pol nevyvoláva vôbec žiadne nudné pocity, je niečo vskutku ojedinelé. Pojem symfónia sveta je pre mňa kľúčový, je to akési pokračovanie symfónií veľkomiest a posunom vzhľadom na až extrémnu globalizáciu súčasného sveta. Najcharakteristickejším znakom modernej civilizácie je preľudnenosť a P je toho umeleckým dôkazom. Ďalej je pre mňa dôkazom toho, že ak žije človek v chudobe a celý deň manuálne pracuje, nemusí to znamenať, že je nutne menej šťastný, ako my, rozmaznané bzdochy "civilizovaného" sveta. Ale to zase neznamená, že obrovské množstvo týchto ľudí netrpí pre nás neuveriteľným spôsobom. Akoby spomalené Reggiove zábery hovorili, spomaľte aj vy vo svojom šialenom životnom tempe. ()
Galerie (64)
Photo © Santa Fe Institute for Regional Education
Zajímavosti (8)
- Podstatná část filmu byla natočena ve vyšší snímkové frekvenci (HFR), což umožnilo plynulost zpomalených záběrů. (L_O_U_S)
- Střih měl na starosti český nezávislý filmař v exilu Miroslav Janek, jehož služby režisérovi doporučil Jankův přítel, krajan a filmový kolega Alexander Hackenschmied. (sakuL_)
- Záběr na kamion míjející indiánského chlapce je jedinou zinscenovanou scénou celého filmu. (džanik)
Reklama