Sůl Země

Sebastião Salgado, tak to je pán fotograf, ktorý v podstate celý svoj život obetoval putovaním po celom svete, počas ktorého zdokumentoval obrovské spektrum života ako takého - od tajov prírody, cez fascinujúce domorodé kmene, až po temné časy vojen a iných smutných udalostí. Tomuto človeku patrí môj obrovský obdiv. Čo sa týka dokumentu ako takého, spočiatku to pôsobilo trochu rozpačito a až príliš všeobecne, ale akonáhle sa to celé začalo prelievať v konkrétnych súvislostiach a udalostiach, ihneď som miestami prestával dýchať. Niektoré Sebastianove výpravy boli naozaj plné zármutku a bolesti, až si človek uvedomí, aké ma šťastie, že nemusí prežívať podobné strasti. Najviac zo všetkého ma ohromili témy hladomoru v Etiópii, vojny v Kuvajte, genocídy v Rwande, ale aj ďalšie vojny a s nimi súvisiace snahy utečencov a snahy prežiť. Paráda! Škoda, že Oscara za najlepší dokument roku 2014 dostala tá investigatívna sračka o Snowdenovi. (22.08.2015)

Dechberoucí storry o chlapovi co viděl a zachytil nejkrásnější katastrofy, nejohavnější tragédie, nekompromisní demonstrace tužeb, vůle i nových nadějí. Wenders netlačí na pilu, nechává ten příběh přirozeně odvyprávět tak aby to podstatné vybublalo na povrch samo bez zbytečného moralizování a prvoplánových sentimentalit. (10.04.2023)

Práve som videl úžasný film. Film, v ktorom sa spojilo umenie výborného filmového režiséra a umenie rovnako výborného fotografa. Fotografa, ktorý 40 rokov brázdil zemeguľu, aby zachytil všetky veľké ľudské tragédie na čiernobiele fotografie s veľkou výpovednou hodnotou. Fotografa, ktorý pre svoje poslanie venoval rodine iba čas, ktorý mu popri jeho cestách a činnosti ostal. Sám sa nazýval sociálnym fotografom a snažil sa jednak pochopiť, kde sa to všetko násilie berie a prečo sa donekonečna opakuje, aby sa v závere svojho života v domovskej Brazíliii podieľal na obnove dažďového pralesa, ktorí chamtivci zlikvidovali pre svoje krátkodobé profity. I keď pôvodne iba na ploche svojho pozemku, ale aj na tejto vzorke dokázal, že obnova je možná, užitočná a nevyhnutná. Pochopil, že ľudia, pokiaľ chcú prežiť, sa nemôžu nijako vymykať z ekosystému. (21.01.2022)

Kdo se setkal s fotografiemi Sebastião Salgada (nejen na internetu, ale i na výstavách v Praze či jinde - Exodus 2001 v Mánesu nebo "vlaková výstava" Workers 2005) buď přestal fotografovat a nebo chtěl fotil jako Salgado (obojí ovšem nedosažitelné). Dokument Wima Wenderse (v televizi je ho třeba vidět ve vysokém rozlišení) je po všech stránkách zajímavý (účelná koláž, důsledná prezentace díla, ale především pohled na Salgada (jak vizuáně tak mentálně), "humanistického fotografa, který přestal fotit lidi". Pozn.: Lidé jsou považováni za sůl země. Příliš mnoho soli však ničí půdu i jídlo. (15.07.2018)

Zabudnite na symfóniu krásy sveta, toto je veľmi drsný portrét o portrétoch brazílskeho fotografa Salgada. Spočiatku sa dozvedáme veci z jeho životopisu, ale už pri nich cítiť politické podhubie, ktoré tiež formovalo jeho kariéru aj životné kroky. No a po pár desiatkach minút nasledujú kapitoly venované konkrétnej téme zachytenej na fotkách. A tie prinášajú pohľad na utrpenie ľudstva v jeho jednotlivostiach, ale vo svojom sumári ako v celku. Wendersovmu filmu nemám čo vyčítať, avšak jeho subjektívny čas mi pripadal podstatne dlhší než 110 minút. (19.04.2023)